Rodný list jej vystavili na pôde Matice slovenskej
Živena ako spolok slovenských žien vznikla na pôde Matice slovenskej 4. augusta 1869. Veľkou mierou sa pričinila o emancipáciu Sloveniek, ale aj Slovákov, zohrala významnú rolu v slovenskom národnom a národnostnom hnutí v devätnástom a dvadsiatom storočí. Neustále pôsobí i v súčasnosti a stále aktuálna je aj jej spolupráca s Maticou slovenskou.
Spolok slovenských žien Živena je najstarší ženský spolok na Slovensku. Angažoval sa a pôsobil v oblastiach ženských práv a práce už od čias Rakúsko-Uhorska cez jednotlivé štátne útvary v dvadsiatom storočí až po súčasnosť. Živenu ustanovili v Turčianskom Svätom Martine 4. augusta v roku 1869 ako celonárodný spolok slovenských žien. Hlavným iniciátorom bol Ambro Pietor. Cieľom Živeny bolo vzdelávať a národne uvedomovať slovenské ženy, taktiež na ne pôsobiť v kultúrnej, osvetovej a sociálnej oblasti. Pri ustanovení Živeny boli okrem Ambra Pietra aj ďalší činovníci Matice slovenskej ‒ Viliam Pauliny-Tóth, Martin Čulen či Mikuláš Štefan Ferienčík. Prostredníctvom novín vyzvali slovenské ženy na účasť na ustanovujúcom zhromaždení spolku, ktoré zorganizovali. Zámerom činnosti bolo najmä vzdelávanie slovenských žien vo viacerých oblastiach, ktorými boli financie, starostlivosť o domácnosť, výchova detí či rozvíjanie kultúry. Pri propagácii poslania spolku zohrali dôležitú úlohu periodiká Almanach Živeny a Letopisy Živeny v redakčnom vedení Svetozára Hurbana Vajanského. Tiež prvý ženský časopis Dennica, ktorý redakčne viedla Terézia Vansová, a literárny časopis Živena, ktorého vznik podnietila Elena Maróthy-Šoltésová.
■ DÔRAZ NA OSVETU
V orientácii spolku na jeho hlavné poslanie sa osvedčili predsedníčky Anna Pivková v rokoch 1869 – 1894, Elena Maróthy-Šoltésová (1894 – 1927), Anna Halašová (1927 – 1945), Mária Pietrová (1945 – 1948). V prvotnom období bola činnosť spolku orientovaná na zakladanie, podporovanie a spravovanie škôl, ako aj výchovných ústavov, tiež na zamestnanie dievčat a žien. V Turčianskom Svätom Martine sa Živena pokúšala niekoľkokrát založiť dievčenskú školu, čo vždy zmarili uhorské úrady. Živena ústredne pôsobila v Martine, členky však vyvíjali činnosť vo viacerých slovenských mestách a obciach. Členkami spolku boli národne uvedomelé ženy, pochádzajúce z rodín slovenskej inteligencie. Živena udržiavala pomerne čulé vzťahy s predstaviteľkami českého ženského hnutia, okrem toho podporovala slovenské študentky na českých dievčenských školách. Financie získavala jednak z členských príspevkov, zo zbierok aj z darov. Živena usporadúvala valné zhromaždenia a augustové slávnosti takmer každý rok. Jej členky sa zamerali i na zbieranie ľudovoumeleckých výrobkov, prezentáciu slovenského ľudového umenia doma aj v zahraničí a propagáciu slovenskej literatúry so zameraním na ženy. Živena usporiadala v Turčianskom Svätom Martine v roku 1887 výstavu slovenského ľudového výšivkárstva, v rokoch 1872 a 1885 vydala v dvoch zväzkoch Národný almanach so zameraním na náučnú publicistiku a konzervatívne postavenie ženy, význam vzdelanosti a umenia pre ženy, ktorého redaktorom bol tajomník Ambro Pietor. V druhom zväzku boli príspevky v literárnej časti tiež od Terézie Vansovej, Eleny Maróthy-Šoltésovej, Samuela Czambela, Pavla Országha Hviezdoslava, Martina Kukučína či Svetozára Hurbana Vajanského. Letopis Živeny I. – V. vchádzal rokoch 1895 – 1929. V roku 1910 Živena prispela k založeniu družstva Lipa pre ľudovoumelecký priemysel.
■ PRVÉ JASLE
Po vzniku ČSR a oživotvorení Matice slovenskej zriadila Živena vlastnú školu v Kremnici a v roku 1922 dokonca prvé jasle na území vtedajšieho Slovenska. Živena – vydavateľské družstvo, ako vydavateľstvo spolku Živena vzniklo v Turčianskom Svätom Martine v roku 1934 z iniciatívy Fedora Jesenského. Zrušené bolo v roku 1950, majetok bol prevedený do Matice slovenskej, ktorá istý čas vydávala edíciu Knihy Živeny. Od 1. januára 1910 do 31. decembra 1949 spolok vydával ilustrovaný ženský časopis Živena, ktorý bol jej tlačovým orgánom. Redaktormi boli Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Socháň, Anna Škultétyová, Lea Mrázová a Zora Jesenská. Časopis Živena v roku 1949 zanikol a z ideologických dôvodov ho nahradil časopis Nová cesta, ktorý vychádzal v rokoch 1945 – 1946. Od roka 1948 vydávala Živena časopis Slovenka, ktorý stále vychádza, pravdaže pod inými vydavateľmi. Živena okrem toho v rokoch 1920 – 1923 vydávala časopis Slovenská žena. Počas prvej Slovenskej republiky Živena v práci pokračovala, obmedzila však činnosť v zdravotnej a sociálnej oblasti. Neskôr sa viaceré členky zapojili aj do Slovenského národného povstania a protifašistického odboja, pomáhali vojenským jednotkám a partizánom v zdravotníckej starostlivosti, ako aj pri zásobovaní. V roku 1948 sa pri tomto spolku sformovala národopisná skupina, ktorá bola na návrh Ľuby Pavlovičovej-Bakovej nazvaná Lúčnica. K rozpusteniu spolku došlo v roku 1955, odkedy názov Živena používal nový Socialistický zväz žien, a to ako názov vydavateľstva, ktoré vydalo množstvo kníh.
■ DEVÄŤDESIAT ODBOROV
V období prvej ČSR mala Živena približne deväťdesiat miestnych odborov, ktoré združovali vyše šesťtisíc členiek vo všetkých slovenských krajoch. V mestách a dedinách pre ženy zo všetkých vrstiev organizovala kurzy, rozširovala tak poznatky o rodinných prácach a znalosti o sociálnej a zdravotnej problematike. Usporadúvala aj výstavky so sociálnym, s osvetovým a s propagačným zameraním, ako aj prednášky a rozmanité spoločenské a kultúrne podujatia. Živena sa v menšej miere zaoberala ďalšími činnosťami ‒ literárnou, vydavateľskou i národopisnou, tiež ľudovým umením či výšivkárstvom. Spolok spolupracoval aj s inými ustanovizňami či so štátnymi inštitúciami. Dvanásteho júna 1945 v Bratislave založili Zväz slovenských žien, ktorého činnosť bola viac-menej podobná Živene. Po viacerých rokovaniach, ktoré boli od roka 1945, sa Zväz slovenských žien 1. marca 1948 spojil so spolkom Živena do organizácie Živena – Zväz slovenských žien, ktorá bola zrušená v roku 1952. Ženské hnutie potom pokračovalo rôznymi inými formami, no už bez názvu Živena.
■ OBNOVA SPOLKU
V roku 1990 došlo k obnoveniu spolku Živena, za čo patrí vďaka ženským osobnostiam ‒ spisovateľke Hane Zelinovej, etnografke Ľube Pavlovičovej-Bakovej či libretistke Jele Krčméryovej-Vrteľovej, ako aj ekonómke Zore Breierovej. Stanovy Živeny, spolku slovenských žien, datované 31. marca 1990, uvádzajú, že „Ochrancom spolku je Matica slovenská“. Prvou predsedníčkou obnovenej Živeny sa vtedy stala známa slovenská spisovateľka Hana Zelinová, ktorá jej predsedala do roka 1993. Vo vedení Živeny po nej pokračovali Zora Breierová ( 1993 – 2013), Magda Vášáryová (2013 – 2022) a od roka 2022 je na jej čele Alena Heribanová. V súčasnosti Živena pôsobí ako občianske združenie so sídlom v Martine. Podľa registrového úradu má pätnásť miestnych odborov po celom Slovensku, pričom predsedom jedného je aj muž. Reálne má asi dvadsaťpäť miestnych odborov. Miestne odbory pôsobia v Žiline, Čadci, Bratislave, Pezinku, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Martine, Brezne, Smižanoch, Jelšave, Sučanoch, Lučenci, Prešove, Zvolene, Trávnici „Sme členkami najstaršieho ženského spolku na Slovensku, ktorý už stopäťdesiat rokov pomáha hľadať a nachádzať nielen špecifiká ženského prístupu v politickej, ekonomickej, sociálnej i súkromnej sfére či možnosti sebarealizácie a osobnostného rastu, ale i nachádzať krásu všedného dňa. Pozývame preto medzi nás všetky ženy (ale i mužov, pretože boli vždy súčasťou Živeny), aby prišli a pomohli posunúť seba i našu spoločnosť k lepšiemu, zmysluplnému životu,“ uvádza internetová stránka spolku.
Viliam KOMORA ‒ Foto: archív autor