Naporúdzi máme až pätnásť miliárd eur

Slovensko podpísalo plán čerpania eurofondov do roku 2020

Slovenská republika je medzi prvými piatimi štátmi Európskej únie, ktoré môžu bez ďalšieho čakania začať čerpať štrukturálne a investičné fondy v plánovacom období 2014 – 2020. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím – teda rokmi 2007 až 2013 – ide o zvýšenie alokácie o štyri miliardy eur.

Stalo sa tak na základe partnerskej dohody, ktorú európska komisia schválila v druhej dekáde júna. „Na základe veľkého konsenzu sa nám schválením Partnerskej dohody Európskou komisiou podarilo vyslať jasný politický záväzok, a to poskytnúť Slovensku v budúcom období prosperitu a rast,“ vyhlásil predseda vlády Robert Fico.

TERAZ ZAOSTÁVAME

Pri eurofondoch sa často argumentuje naozaj s efektnými číslami, zvyčajne však bez uvedenia bližšieho kontextu. Najčastejšie sa spomína celková suma nárokov Slovenska na čerpanie z rozpočtu Európskej únie. V plánovacom období 2007 – 2013 išlo až o 11,3 miliardy eur. V skutočnosti však zatiaľ Slovenská republika vyčerpala len 8,64 miliardy, pričom do rozpočtu Európskej únie v tom čase odviedla 3,34 miliardy eur. „Čistý“ prínos je tak len vo výške 5,3 miliardy eur.

„Naším cieľom bolo vytvoriť a prijať dokument, s ktorým by sa stotožnili všetci sociálni partneri, zástupcovia regiónov a širšia občianska spoločnosť,“ povedal predseda vlády Robert Fico. Využitie eurofondov sa v nasledujúcich rokoch sústredí na podporu rastu a zamestnanosti. Prioritou je zameranie investícií na oblasť výskumu, vývoja a inovácií, digitálnu agendu, energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie či dopravnú a environmentálnu infraštruktúru. Vláda sa chce sústrediť na opatrenia prispievajúce k zvyšovaniu zamestnanosti, sociálneho začlenenia a kvality vzdelávania, boj proti chudobe, ako aj podporu malých a stredných podnikov a posilnenie efektívnosti verejnej správy.

UZNANIE Z EÚ

Komisár Európskej komisie pre regionálny rozvoj Johannes Hahn počas nedávneho pobytu v hlavnom meste Slovenska ocenil vysokú mieru osobnej angažovanosti predsedu vlády do príprav Partnerskej dohody, ako aj zapojenie sociálnych partnerov.

„Vláda Slovenskej republiky bola veľmi úspešná aj v porovnaní s inými členskými štátmi vo vyjednávaní podmienok a samotného objemu. Hoci sa celkový objem eurofondov v rámci EÚ znížil, práve podiel pre Slovensko naopak stúpol o trinásť percent v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím,“  vyzdvihol eurokomisár.

„V oblasti dopravnej infraštruktúry sme zmodernizovali šesťdesiatdva kilometrov železničných tratí a vybudovali sedemdesiatdva kilometrov nových ciest,“ vyčíslil doterajšie výhody eurofondov Robert Fico. Prostriedky z nich zároveň doteraz podporili šesťstotridsaťsedem projektov obnovy sídel, rekonštrukciu centier miest a obcí, sedemstoosemdesiatdva školských zariadení či stoosemdesiat zariadení sociálnych služieb.

ZVÝŠIŤ TEMPO

Jedným z najväčších nedostatkov pri čerpaní eurofondov je naša doterajšia malá schopnosť využiť celý ich potenciál. Slovenská vláda už začiatkom roka schválila správu o implementácii a čerpaní eurofondov v rámci jednotlivých operačných programov v druhom polroku 2013. Ku koncu minulého roka sme vyčerpali finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ v celkovej výške 5,8 miliardy eur, čo predstavuje necelých päťdesiatjeden percent alokácie na programové obdobie 2007 – 2013. Počas siedmich rokov sa podarilo zmluvami pokryť takmer 10,5 miliardy eur, t. j. vyše deväťdesiatjeden percent alokovaných prostriedkov. Za významný moment sa považuje schválenie výnimky pre Slovensko, vďaka ktorej môžeme čerpať peniaze EÚ zo záväzkov na roky 2011 a 2012 o rok dlhšie, teda tri roky namiesto dvoch do roku 2015. „Po tom, čo sme dostali bonus od Európskej komisie, ale aj od ďalších partnerských krajín EÚ a dovolili nám počas ďalšieho roka navyše čerpať prostriedky, ktoré by inak prepadli, myslím si, že urobíme všetko pre to, aby sme budúci rok mohli ohlásiť, že možných prepadnutých peňazí je čo najmenej,“ tvrdí minister financií Peter Kažimír.

Členovia vlády sa dohodli aj na akcelerácii implementácie zaostávajúcich operačných programov Výskum a vývoj, Vzdelávanie, Informatizácia spoločnosti, Doprava a Životné prostredie. Schválili tiež modifikáciu formy a obsahu akčných plánov na zrýchlenie čerpania a implementácie OP, ako aj úpravu frekvencie predkladania výhľadového plánu kontrahovania a čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ.

Ivan Brožík – Foto:

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.