Návrh zákona spochybňuje výsledky druhej svetovej vojny

thumbnail

Koncom februára poslanci bývalej najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO György Gyimesi, Gábor Grendel, Peter Pollák a Zita Pleštinská prišli s návrhom na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Cieľom tejto iniciatívy je, aby sa 12. apríl stal novým pamätným dňom ‒ Dňom nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov.

Predložený návrh nepriamo spochybňuje výsledky druhej svetovej vojny a podiel slovenských Maďarov na holokauste a v odnárodňovaní a utláčaní Slovákov na južnom Slovensku, ktoré bolo v rokoch 1939 ‒ 1945 súčasťou horthyovského Maďarska.

V ROZPORE S HISTÓRIOU
Hlavným argumentom za ustanovenie 12. apríla ako nového pamätného dňa je podľa Dôvodovej správy zákona fakt, že z územia terajšej Slovenskej republiky bolo v rokoch 1942 až 1948 z rôznych dôvodov odvlečených alebo násilne vysťahovaných približne 223 000 obyvateľov. „Konkrétne sa jednalo o zhruba 71 000 Židov odvlečených do koncentračných táborov v rokoch 1942 ‒ 1944, takmer 90 000 Maďarov v rokoch 1946 ‒ 1948, 32 500 Nemcov v roku 1945 (čo predstavovalo 84 percent celej populácie Nemcov na Slovensku) a napokon zhruba 30 000 občanov odvlečených do vtedajšieho Sovietskeho zväzu na tzv. ‚malenkij robot‘. Zároveň v rokoch 1939 až 1945 prebiehali represálie spojené s deportáciami a vraždením Rómov, tzv. rómsky holokaust, ktorý je a dodnes je len málo prebádanou časťou našich dejín. Tieto odsuny obyvateľstva boli spojené nielen s porušovaním ich základných ľudských práv, ale aj so smrťou mnohých z nich.“
Nikto nespochybňuje obete druhej svetovej vojny. Treba si však klásť jednoduchú otázku. Je naozaj skutočným a úprimným zámerom predkladateľov tohto návrhu uctiť si rovnakým spôsobom všetkých vysťahovaných slovenských občanov počas druhej svetovej vojny a po jej skočení?

BENEŠOVE DEKRÉTY
Ak si zoberieme fakt, že súčasná demokratická Slovenská republika sa nijakým spôsobom neodvoláva na prvú Slovenskú republiku a popritom má ustanovený 9. september za pamätný deň – Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý pamätá na všetky nevinné obete druhej svetovej vojny, vrátane deportovaných slovenských Židov a Rómov do nacistických koncentračných táborov, nemá predložený návrh skupiny poslancov žiadne reálne opodstatnenie. Čo sa týka násilne odsunutých slovenských občanov do Sovietskeho zväzu po skočení druhej svetovej vojny, nemal by byť problém, aby zákonodarný zbor prijal v tejto veci samostatný zákon. Preto snahu dvoch poslancov Národnej rady SR maďarskej národnosti za asistencie ich dvoch naivných kolegov možno hodnotiť ako spôsob spochybniť Benešove dekréty, ako aj Uznesenie Národnej rady SR o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku prijaté drvivou väčšinou poslancov 20. septembra 2007. Týmto spôsobom slovenský zákonodarný zbor deklaroval, že povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov obnovenej Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe. Preto v súčasnosti na ich základe už nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy. Konštatoval tiež, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

ODVLEČENÍ SLOVÁCI
Poslanec za hnutie SME RODINA Miloš Svrček ostal nemilo prekvapený, že pár mesiacov pred skončením súčasného volebného obdobia ide Národná rada SR riešiť uvedenú závažnú historickú otázku. „To, aby sa 12. apríl stal na Slovensku pamätným dňom nespravodlivo odvlečených a vysťahovaných občanov, prikladám skôr k hlbokému národnému nevedomiu. Otázka znie, prečo práve spomenutý termín? Pravdepodobne preto, že 12. apríla 1947 sa začala výmena obyvateľov na základe dohody medzi vládami Maďarska a ČSR. Rešpektujem, že každý poslanec Národnej rady SR má zákonodarnú iniciatívu, ale keď už teda máme predložený takýto návrh právnej úpravy, zaujímalo by ma aj to, či navrhovatelia budú riešiť v rámci štandardného legislatívneho procesu v parlamente aj ďalšie závažné historické otázky. Napríklad ako násilné odvláčanie slovenských sirôt na maďarské etnické územia, kde láskavosť a humanita bolo asi to posledné, čo zažili na vlastnej koži. A to už nespomínam likvidáciu slovenských škôl, zatvorenie našej Matice slovenskej a v neposlednom rade maďarskú opakovanú vojenskú agresiu na slovenské územie a teror proti obyvateľstvu žijúcemu na tomto území. Očakávam, že v rámci otvorenej rozpravy bude k návrhu zákona zaujímavá a živá diskusia, ale z mojej strany môžem garantovať, že budem realizátorom odbornej a faktami podkutej argumentácie.“

Matej MINDÁR – Foto: archív SNN

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.