Podľa médií stredného prúdu ‒ naprávanie ohýbania práva v minulom období – je jeden z najväčších zločinov. Minister spravodlivosti Boris Susko na základe množstva podnetov, ktoré dokazovali, že proces s bývalým špeciálnym prokurátorom Kováčikom bol hrubo manipulovaný, využil svoje oprávnenie, ktoré paradoxne dostal po novele trestných kódexov z pera ministra Lipšica. Využil teda mimoriadny opravný prostriedok na revíziu jeho procesu. Mimochodom, toto ustanovenie využila aj ministerka spravodlivosti Kolíková, keď prepustila syna generála Macka, ktorý neskôr kandidoval na kandidátke PS-Spolu.
Proces s Kováčikom nebol spravodlivý, nestranný, a ani náhodou v ňom neplatila rovnosť „zbraní“. Krajne aktivistická sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská neumožnila predložiť stodvadsaťšesť dôkazov v prospech obžalovaného. Spôsob vedenia procesu, minimálny čas na prípravu záverečnej reči, nemožnosť konzultácie s advokátmi či extrémne neprimeraný trest. Za údajný úplatok päťdesiattisíc eur dostal štrnásť rokov a prepadnutie majetku. OČTK v tomto procese naplno ukázali, že im nejde o spravodlivosť, ale o napĺňanie politickej objednávky. Nakoniec drakonický trest sudkyne Záleskej Najvyšší súd SR skorigoval na osem rokov, a to rozhodne nie je konečný verdikt. Okrem toho, že zákonnosť tohto súdu sa bude na základe mimoriadneho opravného prostriedku znova preverovať Najvyšším súdom SR ‒ o vine a nevine, ale aj o adekvátnosti trestu pre Kováčika bude rozhodovať aj Európsky súd pre ľudské práva.
Vyrovnanie sa s hrubými nezákonnosťami minulej garnitúry pokračuje. Tzv. čurillovcov, teda dôvodne podozrivých policajtov z NAKA, prokurátor obvinil zo zločinov, za ktoré môžu byť odsúdení na sedem až dvanásť rokov. Vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby zdokumentovali takzvaný technický spis č. 80, ktorý nemal za cieľ viesť k obžalobe, ale jeho zmyslom bolo nanečisto vypočúvať kajúcnikov až dovtedy, pokým sa nenaučia správne vypovedať tak, aby „zorientovaní a nabrífovaní“ vypovedali, ako sa od nich očakávalo. Výsledok bol potom jasný. Kajúcnici vypovedali presne tak, ako to od nich čurillovci očakávali. Obviňovali tých správnych obvinených, zväčša nominantov predchádzajúcej koalície ‒ alebo ešte lepšie politické špičky vtedajšej opozície. Spustil sa tak nepretržitý kolobeh nezákonností, ktorých sa títo premotivovaní a politicky motivovaní policajti dopúšťali. Samozrejme, nepríjemným následkom týchto masívnych manipulácií boli krajne nemorálne dohody o vine a treste, vinou ktorých kajúcnici, inak napospol gauneri, vyviazli nakoniec so smiešnymi, doslova symbolickými podmienečnými trestami.
Je dobré, že čurillovci bezbreho slúžili minulej vládnej garnitúre. Jej predstavitelia sa dnes na nich vykašľali a nechali ich napospas spravodlivosti. Je to veľmi výchovné pre všetkých budúcich premotivovaných policajtov, je to memento. Ak budú v prospech akejkoľvek garnitúry hrubo kriviť zákonnosť, v konečnom dôsledku sa ich nikto nezastane. To sa práve teraz deje, a ide to tak pomaly práve preto, že súčasná garnitúra nikoho nemotivuje v tom zmysle, aby sa pri stíhaní zločincov ohýbalo právo a konalo hrubo protizákonne. Božie mlyny tak melú dosť pomaly, ale treba veriť, že zločinci v policajných uniformách nakoniec spravodlivému trestu neujdú.
Opozícia je v koncoch. Ukázalo sa, že ani masívna mobilizácia proti vláde, ani séria protestných zhromaždení nijako zásadne preferencie v prospech opozície nezvýšili. OĽaNO je v klinickej smrti, Naďovi demokrati napriek frenetickému úsiliu svojho predsedu nie a nie dostať sa nad päť percent, SaS sa potáca na hranici zvoliteľnosti a KDH bezpečne zaparkovalo na svojej štandardnej šesťpercentnej úrovni. PS síce pomaly rastie, ale zároveň hrozí prepad jej „prirodzených“ koaličných partnerov. A tak zrazu a znenazdajky prichádza spasiteľ – Korčok. Bolo by to smiešne, ak by to nebolo smutné. Korčok si u agentúry Focus zadal prieskum, v ktorom sa malo zmerať, akým spôsobom by mohol zachrániť opozíciu. No a aj keď je jasné, že Korčokov prieskum o Korčokovi nemohol dopadnúť inak ako dobre, výsledky boli predsa len značne rozpačité. Všetky predikcie, v ktorých by posilnil nejakú opozičnú stranu alebo nedajbože založil vlastnú, by síce posilnili stranu, do ktorej by vstúpil, ale oslabili by jej potenciálnych koaličných partnerov. Keď nepriatelia robia chyby, nie je rozumné ich vyrušovať...
Roman MICHELKO, poslanec NR SR