Budúci rok bude u nás v znamení dvestoročnice Jozefa Miloslava Hurbana. V absolútnom tieni mediálneho šialenstva nad výsledkami prezidentských volieb v USA a po prvej rannej snehovej kalamite sa v Bratislave uskutočnila vedecko-historická konferencia s názvom Jozef Miloslav Hurban – prínos pre cirkev a národ. V predstihu otvorila rok dvojstého výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Konferencia o živote a diele evanjelického farára a superintendenta, významnej osobnosti Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, ale aj slovenskej kultúry a slovenského národa sa uskutočnila nie náhodou v deň narodenia reformátora Dr. Martina Luthera.
■ PRIPRAVIA ZBORNÍK
Dvojsté výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana (19. marca 1817) si účastníci konferencie podľa jedného z organizátorov, ako aj prednášajúceho generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika pripomenuli už v predstihu, aby „v roku 2017 mohol byť do cirkevných zborov, evanjelických škôl a ďalším záujemcom distribuovaný zborník prednášok z tejto konferencie“.
ThDr. Jozef Miloslav Hurban patril k autorom Žiadostí slovenského národa, bol predsedom SNR, prozaikom, básnikom, redaktorom, vydavateľom, historikom, politikom, programátorom a organizátorom slovenského buržoázneho hnutia. Bol spoluorganizátorom Slovenského národného zhromaždenia v Martine v júni 1861. Zo slovenských politikov najostrejšie vystúpil proti princípom rakúsko-maďarského vyrovnania a národnostného zákona z roku 1868, ktorý začal platiť v Uhorsku. Za sériu článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny v Pešťbudínskych vedomostiach bol odsúdený a väznený. Na protest proti stupňujúcemu sa národnostnému útlaku Slovákov – po zatvorení slovenských gymnázií a Matice slovenskej – chcel vydaním almanachu Nitra v češtine obnoviť československú literárnu jednotu, bol to však nereálny, vývinom dávno prekonaný pokus.
■ NEHYNÚCI ODKAZ
„Ku kmeňom a národom, ktoré samy seba akoby vyhrabávajú a v nového človeka k životu povolaného obliekajú, patríme aj my Slováci, dávajúc na vedomie svetu, že ani my nechceme už viac zakliati hlivieť v tej kôre zemskej číreho telesného, nízkeho, podlého živobytia, ale túžime vyslobodiť sa zo stavu len práve trpiaceho k zasahovaniu do pásma skutkov oslavujúcich v jednotlivých národoch celé človečenstvo. Cesta najprvšia, ktorou chceme k tomuto cieľu prísť, je upovedomenie v nás všetkého toho, čo sme už skutočne dokázali, čím sme na svete boli a bývali...“
Za zmienku stojí i na povzbudenie súčasníkov môže poslúžiť aj nasledujúca Hurbanova myšlienka: „My teda, Slováci, bárs sme od časov pováľania kráľovstva slovenského (r. 907) boli ticho ukrytí v hlbokých tatranských dolinách, národ bez výbojov a krviprelievania, ľud v neslobode, opustený, predsa sme zanechali šľapaje duchovného žitia na dokázanie toho, že čo sme pre vonkajšie, zapieravo na nás pôsobiace okolnosti a príhody vtedy uskutočniť nemohli, na tom ani naše životné sily sa nezmarili, a zato zostala nám budúcnosť.“
Materiály z konferencie o živote, diele a odkaze Jozefa Miloslava Hurbana, ktorá sa uskutočnila v Bratislave, budú isto netrpezlivo očakávané a pre Slovensko do ďalšej budúcnosti určite povzbudzujúce, ak nie priam mobilizujúce.
Štefan ZLATOŠ
Foto: archív SNN