Nový vysokoškolský zákon zasahuje do autonómie vysokých škôl. Vláda schválila novelu vysokoškolského zákona. Ministerstvo neakceptovalo vyše dve tretiny pripomienok k novele. Rada vysokých škôl SR žiadala ešte v minulom roku ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislava Gröhlinga a jeho štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa (obaja SaS) o odstúpenie z funkcií. Rada vysokých škôl návrh novely považuje za neakceptovateľný, pretože zakotvuje politizáciu vysokých škôl, obmedzuje ich samosprávu a autonómiu. Pripomienky k zákonu má aj vedenie jednotlivých vysokých škôl. Rektor Trnavskej univerzity v Trnave René Bílik takto pre Slovenské národné noviny hodnotí novelu.
„Jadrom všetkých problémov okolo novely vysokoškolského zákona je fakt, že ona nevznikla v dialógu s akademickým prostredím. A ak teraz reprezentanti ministerstva školstva deklarujú, že text návrhu, o ktorom rokuje NR SR, je odlišný od návrhu, s ktorým prišli na začiatku, tak to nie je výsledok rokovaní pracovných skupín oboch strán, ale výsledok tlaku a protestov reprezentácií vysokých škôl, a napokon aj samotných študentov. Novela je však aj v tejto podobe zásahom do samosprávnych pôsobností vysokých škôl, a tým aj do ich autonómie.“
- LIKVIDAČNÉ DOTÁCIE
Okrem problémov s vyučovaním, zapríčineným opatreniami v súvislosti s ochorením COVID-19, v tomto roku sa boria vysoké školy aj s krátením dotácií zo strany štátu.
„Nateraz nemáme k dispozícii presný rozpis prostriedkov, no rast cien energií a rast cien rozmanitého typu materiálov i rast cien potravín určite zasiahnu negatívne do našich rozvojových plánov,“ hovorí rektor TU René Bílik. „Investičné akcie, ktoré máme pripravené až na úrovni stavebných povolení, budeme musieť prehodnocovať, a pokiaľ ide o výšku poplatkov za ubytovanie, uvidíme, kedy študenti budú nastupovať na prezenčné vyučovanie, ako sa rast cien odrazí na kalkulácii nákladov za ubytovanie a stravovanie. No je možné, že súčasné poplatky bude komplikované udržať. Musíme však počkať na konečnú verziu štátnej dotácie, z ktorej sa potom bude štruktúrovať rozpočet Trnavskej univerzity na rok 2022. Zatiaľ túto dotáciu na účtoch nemáme.“
- MILIÓNOVÝ DEFICIT
Napriek tomu v novom akademickom roku otvára TU nový študijný program counselling. Rektor René Bílik približuje, ako to bude s financovaním. „Ide o profesijne orientovaný bakalársky program a jeho zavedenie je kompenzované zrušením niektorých programov, ktoré mala naša teologická fakulta, na ktorej sa bude nový program uskutočňovať. V každom prípade, keď je už reč o tohtoročnom neuveriteľnom poklese financovania vysokých škôl, budeme mať problémy s udržaním kvalifikovaných vedeckopedagogických zamestnancov na univerzite ako celku. Pre nás to krátenie totiž znamená deficit na mzdových prostriedkoch okolo jedného milióna eur.“
- POSILNENIE ŠTÁTU
O voľbe a odvolávaní rektora, schvaľovaní rozpočtu a podobne majú po novom spolurozhodovať akademické senáty so správnymi radami. Ich významnú časť budú tvoriť ľudia, ktorých nominuje minister školstva. Bude to mať za následok stratu samosprávnosti vysokých škôl? Odpovedá René Bílik.
„Predstavte si, že by do voľby napríklad starostu zasahoval svojím hlasom, resp. hlasom svojich nominantov, minister vnútra. Mohol by pritom argumentovať, že samosprávy miest a obcí uskutočňujú časť kompetencií v mene štátu a ten má z tohto dôvodu právo na voľbe participovať. Zdá sa to absurdné, no vo vysokoškolskom priestore to má tak začať fungovať. Ak to zhrniem, tak konštatujem, že novela je krokom k posilneniu pozície štátu v prostredí vysokých škôl, teda krokom etatistickým a centralizačným.“
- NOVELA
Proti novele sa nepostavili len vysoké školy, ktorých sa návrh najviac dotýka, ale aj iné organizácie, dokonca aj iné ministerstvá a Úrad vlády SR. Ozvala sa aj Generálna prokuratúra SR, ktorá návrh odmietla a vyjadrila sa, že je neakceptovateľné, aby bol návrh zákona predložený na ďalšie konanie bez predchádzajúcej diskusie a najmä s vážnym nesúhlasom všetkých tých, ktorých sa život na vysokých školách týka. S konceptom nezávislej akademickej samosprávy, ktorá v návrhu nie je zachovaná, sa stotožnil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Konferencia biskupov Slovenska požaduje stiahnutie novely a predkladateľovi vyčíta, že nijako nezdôvodnil, prečo bolo potrebné výrazným spôsobom obmedziť samosprávu verejných vysokých škôl.
Napriek výhradám o novele zákona parlament rokuje.
Text a foto: Ivan KRAJČOVIČ