Nechcú zvieraciu kazajku úsporných opatrení

thumbnail

Ciprasove sľuby narážajú na realitu – nový kabinet dobehli staré resty. Grécka vláda je v úzkych. Na krku má najväčšie dlhy v eurozóne, takmer nesplniteľné sľuby frustrovaným voličom a navyše tvrdohlavých veriteľov. Ak z tejto situácie vykľučkuje iba s odretými ušami, môže hovoriť o šťastí. Veritelia už nie sú ochotní odpisovať z gréckeho dlhu a nechcú tejto krajine viac požičiavať, ak neuvidia reálny plán, ako chcú Atény splácať svoje dlhy. Ciprasovej vláde nezostalo nič iné, len rokovať, a napokon sa Aténam predsa len podarilo získať štvormesačné predĺženie záchranného programu, keď podmienkou bolo zavedenie reforiem. Predĺženie programu teraz musia odsúhlasiť národné parlamenty vo viacerých štátoch eurozóny, vrátane kľúčového Nemecka. Predĺženie pomoci už odporučila nemecká kancelárka Merkelová aj jej minister financií Schäuble.

ČAKANIE NA REFORMY

Európska komisia ocenila záväzok Ciprasovej vlády bojovať s daňovými únikmi aj s korupciou a úsilie o modernizáciu systému daní a ciel. Že Grécko zoznam reformných krokov skutočne odovzdalo, potvrdil hovorca Európskej komisie Margaritis Schinas. „Zoznam reformných opatrení gréckej vlády prišiel včas,“ povedal. „Prišlo to o 23.15 h.“ Termín bol do polnoci nedele 22. februára. Opatrenia zahŕňajú napríklad plány boja s daňovými únikmi a s korupciou alebo reformu trhu práce týkajúcu sa kolektívnych zmlúv. Hlavným bodom zoznamu je tiež boj s pašovaním pohonných hmôt a tabaku. Atény chcú riešiť aj to, čo vládna strana Syriza nazýva „humanitárna  kríza“ Grécka, napríklad bezplatnú zdravotnú  starostlivosť pre nezamestnaných bez poistenia. Radikálna ľavicová strana by tiež chcela použiť asi šesťdesiat miliónov eur na elektrinu zadarmo pre chudobných a vyše sedemstopäťdesiat miliónov eur na rozličné potravinové dotácie. Nová legislatíva má tiež zabrániť konfiškáciám domov a obyvatelia, ktorých „kruto“ zasiahli úsporné opatrenia, budú mať nárok na bezplatné bývanie, energie a zdravotnú starostlivosť. Predaj štátneho majetku označil Cipras za „zločin“, v ktorom vláda nebude pokračovať. Chce tak splniť svoje predvolebné sľuby a pomôcť ľuďom zasiahnutých dlhoročnou krízou.

POSTOJ VERITEĽOV

Teraz sa očakáva, či zoznam reformných opatrení schvália medzinárodní veritelia, teda Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond. Vďaka predĺženiu úverovej pomoci o ďalšie štyri mesiace mizne bezprostredné riziko, že sa Grécku minú na budúci mesiac peniaze a že by krajina musela opustiť eurozónu. Ciprasov ľavicový kabinet zásluhou toho bude mať čas do júna, aby sa pokúsil vyrokovať dlhodobo priaznivejšie podmienky na splácanie dlhov medzinárodným veriteľom. Je jasné, že je to veľký ústupok strany Syriza a vedúcich predstaviteľov Grécka oproti tomu, čo sľubovali pred voľbami. Ak by Syriza chcela skutočne splniť svoje predvolebné sľuby, tak by jednoducho nemohla zotrvať v eure. Navyše sa Grécko zaviazalo, že nezruší už prijaté opatrenia a nebude jednostranne presadzovať také opatrenia, ktoré by ohrozili rozpočtové ciele, hospodárske oživenie alebo finančnú stabilitu. Pozorovatelia zastávajú názor, že neprichádza k dajakým výraznejším ústupkom zo strany Bruselu alebo veriteľov. Aj tak daný stav zďaleka nerieši ten celkový grécky problém ‒ dlh stále zostane vysoký – druhý najväčší na svete na úrovni stosedemdesiat percent HDP.

PREDPLATNÉ NA ČAS

grécky dlhDohoda sa tak viac-menej chápe iba ako zakúpenie si času a v priebehu spomínaných štyroch mesiacov sa bude intenzívne rokovať o ďalších zásahoch. Merkelová uviedla, že grécka vláda „začína postupne chápať realitu“, ale že bude nevyhnutné s ňou ešte veľa rokovať. Grécko dostalo od roku 2010 v dvoch kolách finančnú pomoc dvestoštyridsať miliárd eur. Predpokladá sa, že v prechodnom období sa bude musieť dohodnúť s oficiálnymi veriteľmi na treťom záchrannom programe. Tohto rizika si bol vedomý aj nový grécky ľavicový premiér. Preto ešte pred rozhodujúcou hodinou H, kým poslal do Bruselu plán hospodárskych reforiem, vehementne vyhlasoval, že Atény ukončia politiku úsporných opatrení a odmietajú predĺženie existujúcej úverovej dohody s EÚ a s Medzinárodným menovým fondom. Dosť chabou, ale predsa len oporou v jeho názoroch bolo, že ak by Grécko bolo nútené opustiť eurozónu, ďalšie krajiny by nevyhnutne nasledovali a menová únia by sa rozpadla. Aj grécky minister financií Yanis Varoufakis pre taliansku štátnu televíziu RAI vyhlásil, že Grécko odmieta pokračovať v úsporných opatreniach. Varoufakis vyzval na „novú dohodu“ o investičnom programe, ktorý by financovala Európska investičná banka (EIB).

GRÉCKA KARTA

„Euro je krehké, je to, ako keď staviate domček z kariet ‒ ak odstránite grécku kartu, zvyšné spadnú,“ povedal minister. Podľa jeho slov bude eurozóna čeliť fragmentácii a „dekonštrukcii“, ak sa nevyrovná s tým, že Grécko, a nielen Grécko, nie je schopné splácať dlhy. „Varoval by som každého, kto sa strategicky chystá odrezať Grécko od Európy, že je to veľmi nebezpečné,“ povedal Varoufakis. „Kto bude po nás ďalší? Portugalsko? Čo urobí Taliansko, ak zistí, že sa nedá vydržať vo zvieracej kazajke úsporných opatrení?“ pýtal sa Varoufakis. Varoufakis a grécky premiér Alexis Cipras na návšteve Talianska nezískali od talianskych predstaviteľov podporu pre rokovanie o dlhu. Varoufakis však poznamenal, že v zákulisí bola situácia iná. „Talianski predstavitelia, nemôžem povedať, z ktorej inštitúcie, nám vyjadrili podporu. Nemôžu však povedať pravdu, lebo Taliansku tiež hrozí bankrot a boja sa reakcie Nemecka,“ vyhlásil grécky minister financií. „Priznajme si to, dlh Talianska je neudržateľný,“ prízvukoval.

Grécko žije na dlh už dvesto rokov a situácia tu je celkom iná než v krajinách eurozóny, ktoré tiež bojujú s finančnými problémami. Časť Grékov si myslí, že východiskom by mohol byť odchod z eurozóny a požičať si peniaze inde vo svete vo vhodných štátoch. Kto však bude chcieť požičať nezodpovednej vláde, ktorá robí populistické kroky namiesto reálnych ekonomických reforiem? Málokto, alebo nikto! Ak by Gréci aj tak nezohnali lacné pôžičky, ktorými by splácali staré dlhy, boli by zahnaní do kúta  ‒ a dobrodružstvo by sa skončilo. Preto najnovšie rozhodnutie Ciprasovej vlády bolo správne.

Peter JÁNOŠÍK - Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Politický program strany SYRIZA:

Program strany SYRIZA

  1. Audit verejného dlhu a preskúmanie výšky úrokových platieb: pozastavenie splátok, ak sa nezastaví a neprestane zvyšovať nezamestnanosť.

    2. Požadovať od EÚ zmenu úlohy ECB tak, aby ECB financovala štáty a programy štátnych investícií.

  2. Zvýšiť dane z príjmu na 75 percent pre všetky príjmy nad päťsto tisíc eur.

    4. Zmena volebného zákona na základe pomerného systému.

    5. Zvýšenie dane veľkých firiem na európsky priemer.

    6. Prijatie zákona o finančných transakciách a osobitná daň na luxusný tovar.

    7. Zákaz špekulatívnych finančných nástrojov.

    8. Zrušenie finančných výhod pre cirkev a lodiarsky priemysel.

    9. Eliminácia tieňového bankového sektora a odlivu kapitálu do zahraničia.

    10. Silná redukcia vojenských výdavkov.

    11. Zvýšenie minimálnej mzdy na sedemstopäťdesiat eur mesačne.

    12. Použitie vládnych budov, bánk a kostolov pre bezdomovcov.

    13. Otvorenie stravovania vo verejných školách s raňajkami a obedom zadarmo pre deti.

    14. Poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti nezamestnaným, bezdomovcom a ľudom s nízkymi mzdami.

    15. Dotácie až 30 percent na hypotekárne platby pre rodiny s nízkymi príjmami, ktoré nie sú schopné splácať splátky.

    16. Zvýšenie dotácie pre nezamestnaných. Zvýšiť sociálnu ochranu neúplných rodín, seniorov, zdravotne postihnutých a rodín bez príjmu.

    17. Zavedenie daňových úľav na základné tovary.

    18. Znárodnenie bánk.

    19. Znárodnenie firiem v strategických odvetviach (železnice, letiská, telekomunikácie) pre rozvoj krajiny.

    20. Rozvoj miestnych obnoviteľných zdrojov energie a ochrany životného prostredia.
    21. Rovnaké platy pre mužov a ženy.

  3. Obmedzenie neštandardných nájmov a výhod bez časového obmedzenia.

    23. Posilnenie ochrany práce a ochrany miezd pracovníkov zamestnaných na čiastočný úväzok.

    24. Obnovenie kolektívnej (pracovnej) zmluvy.

    25. Posilnenie inšpekcie práce a požiadavky pre firmy, ktoré pracujú na štátnych zákazkách.

    26. Ústavné reformy s cieľom zabezpečiť odluku cirkvi od štátu, rovnako ako aj ochranu práva na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť.

    27. Vyhlásenie referend o zmluvách a ďalších dohodách s EÚ.

    28. Zrušenie neoprávnených výhod pre poslancov. Zrušenie poslaneckej imunity pre ministrov tak, aby to súdu umožnilo začať trestné konanie proti členom vlády.

    29. Demilitarizácia pobrežnej stráže a špeciálnych síl. Zákaz nosenia strelnej zbrane policajtom pri demonštráciách. Zmena výučby pre policajtov tak, aby sa kládol dôraz na sociálne otázky, ako je prisťahovalectvo, drogy a sociálne faktory

    30. Záruka ľudských práv v prisťahovaleckých centrách a vo väzbe.

    31. Podpora zlučovania rodín imigrantov.

    32. Dekriminalizácia používania drog v prospech boja proti obchodu s drogami. Zvýšené financovanie rehabilitačných centier.

    33. Obmedzenie práva na odmietnutie prijatia návrhov zákonov.

    34. Zvýšenie financovania zdravotnej starostlivosti na európsky priemer (prevalencia EÚ o 6 percent HDP v Grécku – 3 percentá).

    35. Eliminácia platieb občanov v prospech národných zdravotníckych služieb.

    36. Znárodnenie súkromných nemocníc. Odstránenie účasti súkromného sektora v národnom systéme zdravotnej starostlivosti.

    37. Stiahnutie gréckych vojakov z Afganistanu a z Balkánu. Mimo krajiny nesmú byť grécki vojaci.

    38. Zrušenie vojenskej spolupráce s Izraelom. Podpora vytvorenia palestínskeho štátu v hraniciach z roku 1967.

    39. Rokovania o stabilizácii vzťahov s Tureckom.

    40. Zrušenie všetkých zahraničných vojenských základní v Grécku a vystúpenie krajiny z NATO.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.