Nehovorme o NATO, hovorme o číslach

thumbnail

Prvým krokom k bezpečnosti je odzbrojiť arzenálom rinčiaci slovník. Najvýznamnejšie a najväčšie medzinárodné stretnutie na tému bezpečnosti sa koná každoročne v Mníchove. Už roky ho organizujú najvýznamnejšie osobnosti nemeckej politiky. Podstatné je, že sa tam určujú politické, a nie vojenské ciele. V tieni tejto výnimočnej udalosti, prvej po nástupe nového prezidenta USA, sa debatovalo aj vo verejnoprávnom rozhlase o jednej z kľúčových otázok z Mníchova – o naliehaní zvýšiť výdavky na obranu jednotlivých členských štátov Severoatlantickej aliancie na úroveň dvoch percent hrubého domáceho produktu. Priebeh tejto relácie RTVS, vedenej moderátorom B. Dobšinským, nám ukazuje, dá sa povedať, z nášho pohľadu deformovaný mediálny prístup k takej náročnej tematike. Hosťami bol bývalý minister obrany Ľ. Galko (za SAS) a terajší štátny tajomník na MNO SR Róbert Ondrejcsák (Most – Híd). Nosným smerom pre moderátora i jeho hostí bola nevyhnutnosť dávať dve percentá slovenského HDP na obranu. Argumentom boli spojenecké záväzky a fakt, že vojna je na európskom kontinente, a to v našom bezprostrednom susedstve.

■ IDE O PENIAZE

Poslucháč sa dozvedel, že je to prezident, kto na tento cieľ, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, naliehavo upozorňuje, kým predseda vlády argumentuje potrebami civilného sektoru, školami, zdravotníctvom, dôchodcami a pod. Sú to šťastné vyjadrenia predsedu vlády? Pýta sa naliehavo moderátor Dobšinský člena vlády, ktorý, samozrejme, sa nechce dostať tam, kde ho chce mať moderátor, hoci za tie dve percentá horlí. Opozičný poslanec, samozrejme, prispeje svojou troškou do mlyna, okrem iného svojím návrhom prijať zákon o pravidelnom navršovaní rozpočtu na obranu o 0,1 percenta... Argumentuje stanoviskom USA a nového prezidenta, že Spojenci musia prispieť k obrane primeraným dielom. To je pre Slovensko jednoznačná nevyhnutnosť...

Isteže, bude to nevyhnutnosť. Už sú rozbehnuté akcie, ktoré budú mať ďalekosiahle dôsledky na to, ako sa Slovensko udrží v integračnom procese v jadre Európy. A to sa týka tak jadra Európskej únie, ako aj NATO. Laik je však zavádzaný debatami o dvoch percentách. A mantrou o dobrom prezidentovi, ktorý chce plniť medzinárodné záväzky, a zlom predsedovi vlády, ktorý to, ako vidno, nechce a chce dať tie peniaze do civilného sektora.

Prezident síce môže hovoriť o nevyhnutnosti dvoch percent HDP, ale predseda vlády sa musí pozrieť do svojej vládnej peňaženky. A čo tam ten Fico vidí? Vidí, že HDP v roku 2016 bolo na úrovni 79,19 miliardy eura. Teda nepretržite rastie – veď v roku 2010 to bolo 65,9 miliardy eura. Takže nie je problém vyrátať si, koľko sú z tejto sumy dve percentá. Lenže Fico a jeho minister financií sa musia pozrieť na príjmy štátneho rozpočtu – tie sú 12,7 miliardy a výdavky sú 15, 44 miliardy eura. Celkový zahraničný dlh v pomere k HDP je na úrovni 62,55 miliardy eura. Celkový vnútorný dlh je takmer 43 miliárd eur. Nechceme mučiť čitateľa matematikou. Ide len o to poukázať na rozdiel medzi dvoma percentami z HDP a dvoma percentami z ročného štátneho rozpočtu. A o tomto azda by mal byť kvalifikovaný rozhovor.

■ KĽÚČOVÁ OTÁZKA

Podľa správ z Mníchova po skončení onej relácie, o ktorej sa zmieňujeme, zaznelo, že nemecká kancelárka Merkelová sa stotožnila s nevyhnutnosťou plniť spojenecké záväzky, teda schválila tie dve percentá. Lenže v tom istom čase nemecký verejnoprávny rozhlas Deutschlandfunk vysielal, že to nie je na programe dňa, lebo každoročné zvyšovanie nemeckého rozpočtu na obranu by znamenalo osem percent rozpočtu štátu. Teda ak by Nemecko dosiahlo výdavky na úrovni dve percentá HDP, znamenalo by to k doterajším 36 miliardám pridať ďalších najmenej 20 miliárd. Ak by ten príspevok na obranu dosiahol úroveň dvoch percent nemeckého HDP, bol by rovnaký, ak nie väčší ako ruský rozpočet na obranu! A to len v jednom štáte NATO!

Kľúčová otázka je: zabezpečuje nám to väčšiu bezpečnosť? Zabezpečuje presun vojsk na hranice Ruska a lodí do Čierneho mora viac bezpečnosti voči štátu, ktorý má podstatne, niekoľkonásobne menšie výdavky na obranu ako európske štáty NATO a desaťnásobne menší rozpočet na obranu ako USA?

Kvalifikovanú verejnú diskusiu o našich záväzkoch v NATO treba viesť najmä politickými argumentmi, a nie vojenskými. Lenže to by v našej politike a médiách museli byť ľudia so skúsenosťou z rokov uvoľňovania napätia, ktorého ovocím bola úplná zmena pomerov v Európe, v strednej a východnej Európe osobitne. Prvým krokom v odzbrojení je totiž odzbrojiť arzenálom rinčiaci slovník.

           Dušan D. KERNÝ - Foto: archív



4 Komentárov

  • Slovenské národné noviny

    Tak tentokrát ďakujeme aj za podporu 🙂

  • Slovenské národné noviny

    ďakujeme za názor. moderátora Dobšinského nekritizujeme len my - ale predovšetkým členovia Rady RTVS - orgánu, kt dohliada na nezávislosť ich spravodajstva. moderátor má právo kritizovať politikov - ale nemal by prekračovať zásady a etiku žurnalistického žánru: rozhovor "na živo". jeho prerušovanie výstupu R. Fica vtedy tieto žánrové pravidlá prekročilo.

    • Juraj Kovič

      Z mojej strany to bola irónia. "Moderátor" Dobšinský je, podľa môjho názoru, platený propagandista.

  • Juraj Kovič

    Nie celkom rozumiem tomu, že kritizujete pána, ževraj moderátora, Dobšinského. Veď on zastupuje koncesionára RTVS, podľa jeho vlastných slov. Na rozdiel od volených predstaviteľov zúčastnených v diskusií má najčastejšie slovo a dokonca s právom karhať diskutujúcich za ich názory.

Napísať odpoveď pre Slovenské národné noviny Zrušiť odpoveď

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.