Nová americká koalícia, britská ochota a nemecké váhanie. Hormuzská úžina sa dostala do popredia všetkých správ o to viac, ako USA začali vytvárať novú koalíciu, ktorá by vojenskou silou zabezpečila pokojný prechod ropných tankerov. Terajšia kríza má dve riešenia ‒ militaristické a diplomatické, a my sme svedkami, aké chabé možnosti má Európska únia zabrániť prvej možnosti a presadiť druhú. O čo vlastne ide v najnovšej kríze na Blízkom východe? Strategický záujem USA je kontrola nad oblasťou, kde sú najväčšie svetové zásoby ropy a plynu. Kontrola najmä preto, že najväčšími odberateľmi teraz a aj v dohľadnej budúcnosti energetických surovín sú a budú Čína, Japonsko, India, Južná Kórea, štáty Európskej únie. Tri štvrtiny ropy z oblasti Perzského zálivu idú do Ázie. Kontrola Západu nad životne dôležitými energetickými zdrojmi, zabezpečenie stability tejto kontroly je vlastne aj kontrola nad ekonomickou, ako aj politickou stabilitou potenciálnych ázijských konkurentov či rivalov, pre USA zabezpečuje vplyv na značnú časť Ázie. Prirodzenou súčasťou tejto stratégie je aj snaha zabrániť, aby si najväčší odberatelia energetických surovín vytvorili možnosť sami si chrániť mohutné zdroje oblasti Perzského zálivu.
■ PILIER MOCI
Moc a vplyv USA v oblasti je obrovský, spočíva na mohutnom vojenskom, ako aj finančnom pilieri, čo vytvára najziskovejšiu ochrannú dohodu v moderných dejinách. Najväčšia letecká základňa amerického Pentagónu vo svete, udržovaná s desaťtisícovým personálom, je v Katare. Je tam aj regionálne veliteľstvo ozbrojených síl USA pre Blízky východ, východnú Afriku a strednú Áziu. V Bahraine je hlavné veliteľstvo americkej V. flotily, ako aj letecká základňa so sedemtisíc vojakmi. Päťtisíc ďalších vojakov je v Spojených arabských emirátoch , kde sú na dvoch námorných a jednej leteckej základni. V Kuvajte má americká armáda tri oporné body a jednu leteckú základňu, v Ománe štyri letecké a dve námorné základne, v Iraku leteckú základňu a v Saudskej Arábii vojenské výcvikové centrum.
Jediný štát, kde Pentagón nemá nijaké základne, je Irán. Ten je od roka 1979 mimo amerického vplyvu po tom, čo padol režim tamojšieho šacha. Ten bol nielen najväčším odberateľom amerických zbraní a lietadiel, ale mu aj USA poskytli všetko na odštartovanie jadrového programu, dodali mu všetko, čo na atómový program potreboval. Iránsky jadrový, atómový program sa začal za šacha s americkou podporou, zodpovedal americkým záujmom, nie je to program, ktorý začala Iránska islamská republika. Tá ho od šacha a od USA len zdedila a dnes tvrdí, že ho chce mať len a výlučne na mierové ciele. V súčasnosti iná monarchia ‒ saudská, má plnú americkú podporu a dodávky americkej jadrovej technológie určenej, ako sa oficiálne tvrdí, len na mierové ciele.
■ ZBRANE ZA MILIARDY
Teraz je najväčším odberateľom amerických zbraní iná monarchia ‒ Saudská Arábia. Saudský kráľ Salman podpísal s prezidentom USA Trumpom najväčšiu vojenskú dohodu v dejinách s tým, že priamo nakúpi zbrane za stodesať miliárd dolárov a v dlhodobých dohodách do budúcnosti dovedna za tristopäťdesiat miliárd dolárov. Okrem toho Veľká Británia, ktorá sa nevzdala priamej vojenskej prítomnosti v oblasti, dodala Saudskej Arábii za posledné tri desaťročia zbrane za štyridsaťšesť miliárd britských libier a od roka 2015, začiatku vojny v Jemene, kde Saudi s britskou a americkou podporou zasahujú, za viac ako tri miliardy libier. Pre západné zbrojárske podniky je to mimoriadne výhodný obchod. Jeho hlavný zmysel podľa júlového vydania Le Monde Diploimatique (LMD) spočíva najmä v tom udržovať čo najpevnejšie prepojenie monarchií a režimov v Perzskom zálive s angloamerickými vojenskými záujmami a udržiavať ich v trvalej závislosti. Práve v tom spočíva podľa LMD zhodný záujem západných vlád na tejto závislosti, práve tak ako aj zbrojárskych koncernov. Okrem toho Briti vytrvalo podporujú to, že Saudská Arábia gigantické príjmy z predaja ropy obchoduje cez Londýnsku City, britské banky počas finančnej krízy 2008/2009 doslova zachránili miliardy z Kataru a zo Spojených arabských emirátov.
■ SILA DOLÁRA
Základ vplyvu USA v oblasti spočíva vo výmene bezpečnostných garancií USA pre saudskú monarchiu a ďalšie štáty zálivu za to, aby sa celý predaj ropy a plynu konal výlučne v dolároch. Dohoda z roka 1974, v mnohom tajná, uzavretá vtedajším ministrom financií USA, sa tak vlastne stala pilierom, na ktorej dodnes už štyri desaťročia spočíva svetová dominancia amerického dolára. Odvtedy nielen Saudská Arábia, ale aj ďalšie štáty združené v OPEC-u ‒ Organizácii štátov vyvážajúcich ropu, založenej v roku 1960 s ústredím vo Viedni, musia obchodovať s ropou v dolároch. Toto všetko si treba pripomenúť, ak chceme porozumieť nielen terajšej kríze na Blízkom východe, ale aj zrejme tomu, ako sú dejiny kľúčom na pochopenie globalizovaného sveta. Britský a následne americký, dnes možno povedať angloamerický vplyv, dominancia týchto krajín trvá totiž okolo sto rokov. Vzhľadom na strategický význam Blízkeho východu podporuje tento vplyv monarchie, ktoré sú vlastne diktatúrami rodinných klanov. Držia sa vďaka práve zahraničným záujmom, vďaka dlhodobej angloamerickej stratégii.
■ CIEĽ IRÁN
Okrem prakticky bezvýhradnej podpory vojny v Jemene, ktorá priniesla tamojšiemu obyvateľstvu obrovské utrpenie a desaťtisíce obetí na životoch, sledujeme v poslednom čase tvrdý prístup k Iránu, uvalenie tvrdých sankcií USA, ktoré priamo poškodzujú záujmy a medzinárodné záväzky štátov Európskej únie. USA, Saudská Arábia a Izrael tvrdia, že treba urobiť všetko preto, aby Irán nemohol uskutočniť svoj plán na výrobu atómovej bomby. Práve v tom mala Iránu zabrániť dohoda, z ktorej USA prezidenta Trumpa vystúpili. Avšak štáty EÚ ‒ Nemecko, Francúzsko, Európska komisia, Čína a Rusko, naopak zastávajú názor, že dohoda by sa mala udržať pri živote, lebo práve ona je zábranou, aby Irán smeroval k výrobe bomby, a zabezpečuje trvalú kontrolu, dohliadanie medzinárodných organizácií nad iránskym jadrovým programom.
Otázka je, čo je vlastne americkým strategickým cieľom, čo Trumpove USA sledovali vystúpením z dohody, ktorá sa pripravovala sedem rokov za najširšej medzinárodnej účasti a ktorú doteraz Európania, Európska únia považujú za výhodnú a potrebnú. Začalo sa to vystúpením z jadrovej dohody s Iránom a teraz to prerástlo do prudkého sporu okolo Hormuzskej úžiny, ktorou prúdi pätina svetovej spotreby ropy. Zadržanie tankerov je tak rozbuškou pred ďalším vývojom hroziacim ešte väčšou destabilizáciou oblasti.
Tankery práve tak ako iránsky jadrový program sú len zámienkou. USA vyhrocujú trvalo situáciu. S akým výsledkom? Sledujeme to, čo sa deje v Afganistane, v Iraku, Líbyi alebo aké dôsledky mal neúspešný pokus odstrániť režim prezidenta Asada v Sýrii. USA narušili najmä inváziou do Iraku v roku 2003 dlhodobo rovnováhu síl na Blízkom východe. To však posilnilo váhu a vplyv Iránu v oblasti. A tak v skutočnosti ide teraz o zvrhnutie „režimu ajatolláhov“ v Iráne, vlastne najstabilnejšieho štátu v celej oblasti, s ktorým sa Európska únia, Čína a Rusko dokázali dohodnúť.
■ ČO MOŽNO ČAKAŤ?
Podľa LMD „USA vytvorili v regióne takú nadvládu nielen nad rivalmi, ale aj nad spojencami, že to v dejinách impérií nemá obdobu. Vytvorili extrémne konzervatívny systém spočívajúci na viacerých vojenských diktatúrach a etnonacionalistickom štáte Izrael“. Podľa analýzy amerického National Intelligence Council „vyhliadky sú nepriaznivé, regiónu hrozia veľké násilné konflikty, občianske vojny a humanitárne krízy, ktoré môžu trvať dlhé roky a vyvolávať ich budú miestne elity“.
Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: ZATL