Skúsenosti s nekalými obchodnými praktikami môžu slovenskí farmári, spracovatelia a dodávatelia adresovať priamo Európskej komisii. Tá spustila verejnú konzultáciu k fungovaniu potravinového reťazca, ktorá bude podkladom na prípravu opatrení na zlepšenie postavenia poľnohospodárov. Jeden z najväčších úspechov nášho nedávneho predsedníctva v Rade EÚ sa nás každého dotýka asi najviac. Ide totiž o potraviny, o ich nekvalitu v porovnaní s tými istými výrobkami, ktoré konzumujú občania Európskej únie v „starých“ členských krajinách. Problémom sa na popud Slovenska a neskôr ešte aj na základe vyhlásenia krajín V4 konečne začal aspoň navonok vážne zaoberať Brusel.
■ ROZHÝBALI SME JADRO
Európska komisia teda už zbiera podnety na nekalé obchodné praktiky. Ide o veľkú šancu pre farmárov, spracovateľov a dodávateľov pomôcť v tvorbe celoeurópskej legislatívy. Stačí málo – treba byť aktívny, a nielen pasívne lamentovať. „Posilnenie postavenia farmárov v potravinovom dodávateľskom reťazci bola priorita slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Rada ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva EÚ v decembri 2016 jednomyseľne schválila prelomový materiál slovenského predsedníctva, otvárajúci dvere k spoločnému postupu v boji proti nekalým obchodným praktikám na celoeurópskej úrovni,“ pripomenula Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Európska komisia v téme nekalých obchodných praktík vykonáva už konkrétne kroky a v týchto dňoch spustila tzv. verejnú konzultáciu k fungovaniu potravinového reťazca.
■ ZBIERANIE PODNETOV
Najnovšia iniciatíva Komisie si kladie za cieľ získať konkrétne informácie a poznatky priamo od farmárov, potravinárov, distribútorov, ale aj od orgánov štátnej správy či od samotných spotrebiteľov. Zameriava sa na nekalé obchodné praktiky, transparentnosť trhu a spoluprácu výrobcov. Výstup, ktorý sa očakáva začiatkom roka 2018, bude zahŕňať prípadný legislatívny návrh alebo návrh na dosahovú štúdiu. Na stránke Európskej komisie je zverejnený elektronický dotazník (https://ec.europa.eu/info/consultations/food-su), v ktorom môžu aktéri v poľnohospodárstve a potravinárstve uviesť svoje konkrétne skúsenosti s nekalými obchodnými praktikami. Patria sem napríklad oneskorené platby za faktúry, jednostranné a retroaktívne zmeny zmluvných vzťahov, požiadavky hradiť marketingové náklady, vstupné poplatky, náhrady za zbytočne nespotrebované alebo nepredané výrobky, rušenie objednávok na poslednú chvíľu, poskytovanie dôverných informácií tretím stranám a ďalšie. Respondenti majú možnosť priložiť aj stručný návrh riešenia. Verejná konzultácia ponúka priestor na hľadanie najvhodnejšieho riešenia. Podnety zbiera Európska komisia neanonymne, ale aj anonymne do 17. novembra tohto roku.
■ ZÁKON JE JASNÝ
Kto poruší práva spotrebiteľa konaním spočívajúcim v obchodných praktikách, ktoré sa podľa osobitného predpisu o ochrane spotrebiteľa považujú za každých okolností za nekalé, potrestá sa trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Rovnako sa potrestá ten, kto poruší práva spotrebiteľa tým, že dá na konanie spočívajúce v obchodných praktikách pokyn, hoci predávajúci bol za podobné konanie v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
Nie obchod, ale zákazník je pán. Ten nesmie diktovať, jeho povinnosťou je spoľahlivo a kvalitne obslúžiť a uspokojiť spotrebiteľa. A zdá sa, že to konečne pochopili aj v nadnárodných reťazcoch. Väčšina veľkých obchodných reťazcov totiž podporila návrh ministerstva pôdohospodárstva a začína predávať potraviny od lokálnych slovenských výrobcov. Malí regionálni výrobcovia už využívajú šancu na zviditeľnenie svojich produktov, ktoré začínajú dodávať do maloobchodov v okruhu päťdesiatich kilometrov. Regionálne pulty tak umožnia malým a stredným producentom odbyt, možnosti na rozvoj aj zamestnanosť. Spotrebitelia budú mať širšiu ponuku kvalitných domácich výrobkov priamo zo svojho regiónu. Ministerstvo od tejto aktivity očakáva aj zvýšenie sebestačnosti výroby potravín v krajine. Časom sa ukáže, čomu spotrebiteľ u nás dá prednosť. Tu však nemožno ani presviedčať, ani donekonečna lanáriť či mávať nejakými heslami. Nakupujúci sa musí sám presvedčiť o pomere kvality a ceny a potom dospeje k rozhodnutiu. Zodpovednosť za kvalitu tak veľmi silne spočíva na pleciach našich domácich výrobcov.
Ivan BROŽÍK – Foto:internet-zdroj:salon.com