Nemec, ktorý zostal Rusku verný

thumbnail

Uplynulo už dvanásť rokov odvtedy, čo musel sociálny demokrat Gerhard Schröder (nar. 1944) priznať porážku vo voľbách a uvoľniť miesto v úrade kancelára Spolkovej republiky Nemecko. Kancelárom bol v rokoch 1998 – 2005. Vzápätí šokoval všetkých, keď sa objavil na čele svetovej ruskej plynárskej spoločnosti Gazprom. Teraz postúpil ešte vyššie – za predsedu dozornej rady ruskej ropnej spoločnosti Rosneft. Je to Rusku najlojálnejší Nemec. Čo je za tým? Predovšetkým treba povedať, že Rosneft, jeden z najväčších producentov ropy na svete (a popri Gazprome najdôležitejší podnik ruského štátu), je produkt premyslenej politiky ruského vedenia. Dnešné pozície by Rosneft nikdy nedosiahol, keby ešte jestvoval jeho najväčší konkurent – spoločnosť JUKOS. Ten je zlikvidovaný a po desaťročnom väznení jeho hlavný predstaviteľ Chodorkovskij, kedysi najbohatší muž Ruska, žije v exile. Okrem toho Rosneft od roku 2014, od pričlenenia Krymu k Ruskej federácii, operuje pod sankciami USA. Žiadna americká spoločnosť alebo osoba nesmie mať nijaké obchodné vzťahy či spoluprácu s ruským Rosneftom. Americká spoločnosť EXXON už podniká právne kroky proti rozhodnutiu, že musí zaplatiť vyše dva milióny dolárov na pokutách za to, že v roku 2014 podpísala s Rosneftom viacero dohôd.

■ TVRDÉ SANKCIE

Zoznam sankcií voči Rosneftu rozširujú, sú aj opatrenia Európskej únie.  K najtvrdším treba priradiť fakt, že spoločnosť nemá prístup na západné kapitálové trhy. To popri skutočnosti, že v minulom období klesali ceny ropy, Rosneft  s nevyhnutnosťou splácať nemalé úvery veľmi citlivo zasiahlo. Okrem spoločnosti samotnej je na zozname osôb, podliehajúcich sankciám, aj jej šéf Igor Sečin, teda jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Putina a teraz aj jeden z najbližších partnerov Gerharda Schrödera na čele  jedenásťčlennej dozornej rady Rosneftu.

A práve táto jedenástka rozhodla, že dividendy akcionárom sa budú vyplácať vo zvýšenej miere až do päťdesiat percent čistého zisku po odrátaní všetkých náležitostí podľa medzinárodných noriem. Gerhard Schröder nie je totiž jediným „západniarom“ vo vedúcich orgánoch Rosneftu. Na vysokej úrovni má tam zastúpenie spoločnosť British Petroleum (BP), ako aj katarský štátny fond a iné menšie spoločnosti. Okrem toho, ako nedávno uviedli Financial Times, Rosneft  a jej akcie z nej urobili najväčšiu obchodovateľnú ropnú spoločnosť na svete! Za týchto okolností je zrejmé, čo chce Rosneft od Gerharda Schrödera. Ten už roky stál na čele projektu prvého plynovodu po dne Baltického mora do Nemecka a teraz je aj na čele orgánov spoločnosti na výstavbu druhej vetvy.

■ PRIENIK DO EURÓPY

Čo teda Rusko očakáva G. Schrödera?  Najmä rozvoj medzinárodného podnikania Rosneftu,  rozšírenie  prítomnosti tejto spoločnosti v Európe a posilnenie vzťahov so západnými partnermi. Tieto ciele má „najlojálnejší Nemec“ dosiahnuť v čase nových amerických sankcií, už podpísaných novým americkým prezidentom, a v čase narastajúcej energetickej prítomnosti USA v Európe . V neposlednom rade má pomôcť posilneniu životných a strategických záujmov samotných členských štátov Európskej únie. Osobitne pokiaľ ide o plyn. Záujem Slovenska sa v tejto oblasti rozchádza  s ekonomickými záujmami nemeckých spoločností. Pokiaľ ide o Európsku úniu, tá chce mať priamy vplyv na rokovania o budovaní plynovodu Severný prúd 2, kde je Schröder tiež na čele rovnako ako v projekte Severný prúd 1. Pričom ide o desaťmiliardový projekt. Ale aj na ten sa vzťahujú nové americké sankcie.

■ NEMECKÝ ZÁUJEM

K zrážke podnikateľských a politických záujmov dochádza aj v samotnom Nemecku. Predseda doterajšieho zahraničného výboru Bundestagu Norbert Rottgen jednoznačne odsúdil počínanie Gerharda Schrödera s tým, že zamieňa povesť spojenú s pozíciou nemeckého kancelára za peniaze, pričom mu Rosneft slúži ako zmenáreň. Podľa neho prítomnosť bývalého nemeckého kancelára v Rosnefte, napriek proklamovanému záujmu zlepšiť vzťahy s Nemeckom, bude mať úplne opačný výsledok. Okrem toho podľa politika CDU nepôjde o zlepšenie energetickej situácie v Nemecku, ktorou sa argumentuje, ale naopak, zvýši to energetickú závislosť Nemecka od ruského plynu.

Inak to však vyzerá z hľadiska podnikateľov. Súčasná pozícia bývalého nemeckého kancelára, ktorý z politickej funkcie odišiel pred dvanástimi rokmi, zapadá do kalkulácií miliardových obchodov nemeckých firiem s ruskými energetickými gigantmi. Takýto mnohomiliardový  obchod s Gazpromom  uskutočnil napríklad nemecký chemický koncern BASF. Je to prvá spoločnosť, ktorá dostala licenciu na prístup k náleziskám  Gazpromu na Sibíri. Gazprom zas získal obchodné práva v nemeckej distribučnej spoločnosti WINGAS s ročným obratom 12,2 miliardy eura. Aj keď vinou sankcií sa spoločná ťažba na Sibíri môže zrejme začať až v roku 2020, BASF nemieni od obchodu ustúpiť. A  ani nechce rokovať s Rusmi o nových podmienkach. Podľa spoločnosti ide o plynové polia so zásobami 274 miliárd kubíkov plynu, z toho by sa ročne ťažilo okolo osem miliárd pre nemecký trh, čo by na osem až desať percent pokrývalo ročnú spotrebu plynu v Nemecku. Najpozoruhodnejšie sú argumenty nemeckej spoločnosti: „Rusko je odkázané na európsky trh, potrebuje ho. Na druhej strane na Gazprom sa dalo vždy spoľahnúť, dvadsaťpäť rokov bol vždy spoľahlivým partnerom, a to vždy platilo obojstranne. Spoločnosť sa podriaďuje sankciám, tie však nemajú nijaký pozitívny efekt, nič na lepšie nezmenili. Prv ako sa začne hovoriť o geopolitike, malo by sa hovoriť o geológii – lebo v ropnom a plynárenskom priemysle si svet nemožno vymýšľať, náleziská sa nachádzajú tam, kde sú, na tom sa nič nedá meniť a my nemecké spoločnosti môžeme byť iba rady, že taký cenovo výhodný plyn môžeme z Ruska získať.“

Dušan D. KERNÝ



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.