Nevďak namiesto letenky do Tokia

thumbnail

Ani náš najúspešnejší olympijský šport nemá doma na ružiach ustlané
Meno slovenského vodného slalomára Michala MARTIKÁNA sa stalo symbolom najúspešnejších kapitol síce už bohatých, ale nedlhých dejín nášho športu v ére samostatnej Slovenskej republiky. Veď ziskom piatich olympijských medailí, z toho dvoch z najcennejšieho kovu, sa skutočne nemôže pochváliť hocikto.
Prvá zlatá medaila z OH 1996 v Atlante (USA) priniesla zároveň slávnostný moment, keď na najväčšom športovom sviatku celej planéty po prvýkrát zaviala na najvyššom stožiari slovenská zástava a zaznela naša hymna. Takáto nezabudnuteľná udalosť sa na počesť Michala Martikána zopakovala o dvanásť rokov v Pekingu. Medzitým vybojoval dve cenné olympijské striebra v roku 2000 v Sydney a o štyri roky neskôr v Aténach ‒ kolíske antických i novodobých olympiád. Piata medaila z OH 2012 v Londýne bola „iba“ z bronzu, ale čo by za ňu dala väčšina jeho súperov medzi bránkami na divokej vode!
Miško Martikán – ako sme mu roky dôverne vraveli ‒ zvykol prinášať cenné kovy nielen z olympiád, ale aj z majstrovstiev sveta a zo šampionátov starého kontinentu. Koľko úspechov dosiahol v pretekoch Svetového pohára, vedia azda iba športoví štatistici. V nijakom prípade si však vtedy pri preberaní olympijského bronzu v Londýne nepomyslel, že na stupňoch pre víťazov pod piatimi kruhmi už nikdy nebude stáť. Naopak, stále veril, že ho čakajú ďalšie olympiády a triumfy s ďalšími cennými kovmi. Veď uňho vždy platilo: čo olympijský štart ‒ to medaila.

■ UNIKÁTNA KOLEKCIA
Áno, päť olympijských kovov rôznych farieb má neobyčajne veľkú športovú i spoločenskú hodnotu, ale takmer takú istú majú medaily zo šampionátov sveta i Európy. Tých bolo skutočne veľa. Časť jeho početnej zbierky tvorí pätnásť zlatých, tri strieborné a šesť bronzových medailí zo zápolení o tituly majstrov sveta, ale podobnú kolekciu tvoria aj medaily z európskych vôd ‒ pätnásť za prvé, päť za druhé a dve za tretie miesta. Z tohto úctyhodného počtu si samostatnú pozornosť zaslúži bronzová medaila, ktorú si priviezol domov v roku 1995 z anglického Nothinghamu, kde sa vtedy iba šestnásťročný Michal postaral o senzáciu – stal sa vôbec najmladším držiteľom medaily z majstrovstiev sveta vo vodnom slalome! O rok neskôr už stál dokonca na najvyššom stupienku a stal sa svetovým šampiónom! Niektoré zo spomenutých titulov a kovov získal sám, iné „vylovil“ z vody s ďalšími vodákmi v kategórii trojčlenných hliadok.
Mnohí športovci dokonca viac ako olympijské tituly si cenia celkové prvenstvá v seriáloch Svetových pohárov. Michal Martikán, rodák z Liptovského Mikuláša, sa stal absolútnym víťazom Svetového pohára až päťkrát!

■ NEPLÁNOVANÝ KONIEC
Celé štvrťstoročie patril k najužšej svetovej špičke v kategórii C1 (kanoe jednotlivcov) a celé toto obdobie nám Miška Martikána závideli priaznivci vodného slalomu na celej planéte ‒ od Škandinávie až po Austráliu a Nový Zéland. Má nemalý podiel na tom, že o slovenskej kanoistike na divokých vodách, ktorá patrí medzi extratriedu, sa s úctou hovorí všade tam, kde sa tomuto športu venujú. Napriek tomu sa o kariére a dosiahnutých Martikánových úspechoch hovorí a píše už iba v minulom čase veľmi ťažko. Veď on sám ešte nie tak dávno predpokladal, že bude štartovať aj na olympiáde v Tokiu.
Žiaľ, nestalo sa tak. Dokonca v rebríčku najlepších slovenských kanoistov patrí v súčasnosti štyridsaťdvaročnému skvelému športovcovi až štvrté miesto. Ako sa to stalo? Nuž, nominačné preteky a jednotlivé kolá Slovenského pohára možno považovať za malé majstrovstvá Európy, veď na nich zápolia takí kvalitní kanoisti, akých by všade brali všetkými desiatimi.

■ NEÚSPEŠNÁ KVALIFIKÁCIA
Tohtoročná júnová kvalifikácia elitných vodných slalomárov na kanáli v Čuňove pre Martikána nedopadla najlepšie. Medzi kanoistami obsadil až 4. miesto so stratou 0,78 sekundy na víťazného Alexandra Slafkovského. Málokto však vie, že Michal mal vtedy za sebou náročnú dlhodobú liečbu veľmi ťažkého ochorenia a k vyzdraveniu mu pomohol najmä jeden teraz už nemecký lekár, pôvodom emigrant z Košíc. Takže, namiesto letenky do Tokia nasledovalo vyradenie z reprezentácie, ktorá je v prípade kanoistov iba trojčlenná.
Naši priaznivci vodného slalomu, ktorých je zásluhou úspechov slovenskej kanoistiky na divokej vode stále viac a viac, boli presvedčení, že pre takú jagavú hviezdu z perejí sa nájde miesto v reprezentačnom realizačnom tíme. Na ich veľké a nemilé prekvapenie sa však nenašlo! No Michal Martikán sa nakoniec na olympiáde v krajine vychádzajúceho slnka predsa len objavil. Za to však mohol ďakovať nie našim funkcionárom, ale Rakúšanom! Tí ho poprosili trénovať ich reprezentantku Nadine Weratschnigovú a robiť poradcu ďalším ich pretekárom.
„Radšej by som bol v našej výprave, ktorej budem fandiť a držať prsty,“ povedal Martikán pri odlete do Japonska. Trénerské povinnosti voči svojej zverenkyni si však svedomite splnil. Jeho rakúska zverenka Nadine obsadila 5. miesto.

■ PREČO NEDOCENENÝ?
Košický podnikateľ Daniel Leysek je dobre známy medzi športovcami i funkcionármi, ktorí pôsobia v najúspešnejšom slovenskom športovom odvetví. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sám patril medzi nádejných reprezentantov, jeho sľubnú kariéru však predčasne ukončil vykonštruovaný súdny proces s politickým pozadím a následným dlhoročným pobytom vo väzení. Po roku 1989 sa mu však vďaka jeho pracovitosti a húževnatosti začalo dariť, a tak si mohol dovoliť nezištne pomáhať niektorým z tých, ktorí sa síce neskôr stali slávni, ale v začiatkoch im chýbali potrebné financie. Konkrétne ide o trojnásobných olympijských víťazov bratov Pavla a Petra Hochschornerovcov i Miša Martikána. So všetkými spomenutými má veľmi blízke, takmer rodinné vzťahy. Napriek svojmu už slušnému dôchodcovskému veku pomery v kanoistike u nás i vo svete veľmi dobre pozná. Súťaže vodných slalomárov sledoval na olympijských hrách v Aténach, Pekingu, Riu de Janeiro a Londýne, aspoň na desiatke majstrovstvách sveta, na podujatiach Svetového pohára bol až toľkokrát, že má problémy na nich zrátať svoju účasť. Daniel Leysek je muž, ktorý si „servítku“ nezvykne dávať pred ústa. Skrátka, čo na srdci, to na jazyku.
„Mišo Martikán je skutočná osobnosť slovenského športu i spoločenského života. Nie vždy sa mu však dostane patričnej pozornosti, ktorú si zaslúži. Povedzme v roku 2008 pri návšteve britskej kráľovnej Alžbety II. a princa Filipa na Slovensku bol zaradený medzi naše celebrity, ktorým sa umožnilo sa s ňou stretnúť. Akurát už neviem pochopiť, že udelenia Krištáľového krídla sa dočkal až v roku 2020, i keď toto ocenenie sa udeľuje od roka 1997. Koľkí športovci, ktorých výsledky a úspechy sa s Mišovými nedajú vôbec porovnávať, ho predbehli. Michal nikdy nemal hviezdne maniere, nepotrpí si na zaraďovanie medzi celebrity, ale jeho osobnosť charakterizuje aj skromné vystupovanie na verejnosti. Štyrikrát, konkrétne v rokoch 1996,1997, 2006 a 2007, sa stal víťazom ankety o najúspešnejšieho slovenského športovca roka a neviem si spomenúť, či pred ním, alebo po ňom sa to niekomu podarilo zopakovať. To však, že nedostal možnosť pôsobiť pri našich vodných slalomároch v Tokiu, je skutočne hanba celého nášho športu, najmä kanoistiky na divokých vodách. Žiaľ, aj v jeho prípade platí, že doma nikto nie je prorokom. Ešte sa nestalo, aby od Atlanty 1996 sa slovenskí slalomári vrátili domov bez medaily. Ich česť v tomto roku zachraňoval strieborný Jakub Grigar... Na jeho kove má svoj symbolický podiel aj Mišo Martikán. Pre Jakuba slúžil ako veľký vzor a Michal mu v jeho začiatkoch pomáhal rôznymi radami... To, že naša olympijská výprava nemala záujem o Martikánove služby a využitie jeho štvrťstoročných skúseností, keď patril medzi svetovú extratriedu, je iba jeden z dôkazov toho, že v slovenskej kanoistike na divokých vodách to poriadne škrípe. Zodpovední za tento stav by situáciu mali začať nekompromisne riešiť už teraz, kým nie je príliš neskoro...“

Vladimír MEZENCEV ‒ Foto: archív autora



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.