INTERVIEW
Trnavská arcidiecéza v hľadáčiku liberálnych médií. Čo nie je v médiách, akoby nejestvovalo. A keďže mediálny priestor je naklonený liberálnej demokracii, kresťanské médiá sa v ňom strácajú. Navyše pribúdajú internetové servery, ktoré sa tvária ako konzervatívne, povedzme postoj.sk, ale slovenskému, to znamená konzervatívnemu katolicizmu nerozumejú. Sú schopné podporovať kňaza Antona Srholca, aj keď útočil na cirkev a kresťanské strany. Sú schopné podporovať rozličných reformných kazateľov, ako sú Ján Krstiteľ Baláž či Daniel Pastirčák z Cirkvi bratskej. A tých, čo povzbudzujú veriacich k tradičným kresťanským hodnotám, nielenže pranierujú, ale cirkevnú hierarchiu vyzývajú na ich odstránenie z verejného života. Niekdajšia jednota kléru a národa sa vytráca, ba priam programovo ubíja. O tom, čo sa to deje v Cirkvi, sa zhovárame s katolíckym kňazom z Trnavskej arcidiecézy ThDr. Jánom KOŠIAROM.
- Trnavská arcidiecéza sa viac než ostatné biskupstvá dostáva do pozornosti médií. V ostatnom čase sa takto do centra ich pozornosti dostala Trnavská novéna. O čo išlo?
- Trnavská novéna je najväčšia manifestácia katolíckej viery a mariánskej úcty v Slovenskej republike. Počas deviatich dní od 13. do 21. novembra do slovenského Ríma prichádzali stovky pútnikov, aby sa modlili a vyprosovali si silu znášať všetky ťažkosti života, ako aj pomoc i ochranu Panny Márie. Stredobodom tejto úcty je zázračný obraz Panny Márie Trnavskej, ktorý sa nachádza v Bazilike sv. Mikuláša. Z Ríma do Trnavy ho priniesol František Forgáč, budúci arcibiskup a kardinál, ktorý sa v roku 1585 vrátil zo štúdií. Obraz má právom prívlastok zázračný, lebo okrem toho, že z neho tiekla krv i slzy Panny Márie, po svätej omši a procesii s Pannou Máriou Trnavskou 21. novembra 1710, sa v Trnave zastavila morová epidémia. Pod ním sa modlil aj pápež sv. Ján Pavol II. v roku 2003. Trnavská novéna, ako ju poznáme dnes, bola obnovená v roku 1944. V posledných rokoch na hlavnú svätú omšu, vysielanú televíziou Lux i Rádiom Lumen, trnavský arcibiskup Ján Orosch a dekan Trnavy Stanislav Vojtko pozývajú mimoriadnych kazateľov zo Slovenska i zo zahraničia. Tohto roku bol najvzácnejším hosťom americký kardinál Raymond Leo Burke, pôsobiaci v Ríme a vo Vatikáne. Pikantné na tom je, že jeho dve sväté omše nedostali mediálnu podporu katolíckych médií ‒ Rádia Lumen a televízie Lux.
- Čo myslíte, prečo sa tak stalo?
Kardinál Raymond Leo Burke, patrón Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov, patrí k promótorom návratu k tradičnej, tzv. Tridentskej sv. omši, ktorá sa v Cirkvi slávila do prvej adventnej nedele roku 1969. Nie všetkým (ani TV Lux a Rádiu Lumen) sa táto pluralita katolíckych obradov páči. Cirkvi ju vrátil pápež Benedikt XVI., a preto radšej o nej nechcú vedieť. Inými slovami: katolícka cenzúra. Lebo dnes to, čo nie je v televízii, sa nestalo...
- Ďalším zaujímavým kazateľom na Trnavskej novéne 2019 bol Marián Kuffa. A to po tom, čo bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Stanislav Zvolenský a spišský biskup Štefan Sečka vydali vyhlásenie a vyzvali ho, aby sa politicky neangažoval. Doslova uviedli: „Angažovanie sa v politických stranách, hoci prostredníctvom druhých osôb, nie je primerané kňazskému stavu...“ Reagoval na to v kázni?Marián Kuffa kázal o rodine, pričom vyzdvihol povinnosť otca chrániť rodinu tak, ako len vie. Dnešnú rodinu ohrozuje liberalizmus, ktorý je stelesnením svojvôle a bol aj za prvotným hriechom človeka, povedal okrem iného. Vyjadril sa tiež k útokom kresťanských liberálov v Cirkvi, ktorí ju rozkladajú zvnútra. Apeloval na ľudí, aby si uvedomovali, že „manželstvo nie je legalizácia sexu, ale spoločenstvo lásky, ktoré musí byť otvorené plodeniu detí“. Zdôraznil, že liberálna potratová politika na Slovensku vyvraždila 1,4 milióna detí, čo je viac, než tu napáchali obe svetové vojny a komunizmus dokopy. A vyjadril sa aj k vyhláseniu oboch biskupov, voči ktorému sa ohradil najmä jeho brat Štefan. Odmietol, že by kňaz Marián Kuffa riadil nejakým spôsobom stranu KDŽP. Trnavský arcibiskup Mariána Kuffu vzápätí rozhrešil: Ocenil ho arcidiecéznym vyznamenaním Ružou svätej Alžbety.
- Arcibiskupi Trnavskej arcidiecézy sú ustavične v hľadáčiku médií. Arcibiskup Ján Sokol musel dokonca svoje dobré meno očisťovať súdnou cestou. Tento jeho proces sa už skončil?
Pokiaľ viem nie. V jeho prospech v kauze s Hríbovým Týždňom síce rozhodol Ústavný súd SR, ktorý prípad vrátil Krajskému súdu v Trnave, aby sa ním opäť zaoberal. To bolo ešte 10. júna 2015. Pýtam sa, načo je nám taký ústavný súd, ktorého rozsudky nižšie justičné orgány nerešpektujú? Keď dokázal zrušiť tzv. Mečiarove amnestie, ako to, že v kauze Jána Sokola má uznesenie ÚS SR len takú cenu ako papier, na ktorom je vytlačené?
- Potom prišiel arcibiskup Róbert Bezák a jeho „zápas“ o svoju pozíciu. Vtiahol do svojho osobného sporu s Vatikánom prakticky celú Cirkev. V akom štádiu je táto kauza?
Tu platí Roma locuta, causa finita už od roka 2012. Niektorí to nechápu, ale to na veci nič nemení. Keď bol prezident Kiska pred rokom vo Vatikáne, doniesol odtiaľ darček pre Róberta Bezáka. Úprimne poviem, že som sa obával, či tam nebude nejaký „moták“ v zmysle: „Róbert, vydrž, nerob okolo seba rozruch, Tvoj čas ešte príde.“ Keď som však 2. augusta 2019 čítal v novinách, že Róbert Bezák vrátil pápežovi biskupský prsteň, tak mi bolo jasné, že nijaký „moták“ mu pápež František po Kiskovi neposlal. Každý človek predsa vie, čo znamená, keď snúbenec vráti snúbenici prsteň: že ju už nikdy v živote nechce vidieť... Žiaľ, Bezákov trnavský „fanklub“ to akosi neberie na vedomie.
- Ani súčasný arcibiskup Ján Orosch nezostal bez povšimnutia. Tiež sa mnohým nepáči...
Pre niektorých je málo slovenský, pre iných zasa málo maďarský... Ale som si istý, že veľa vydrží. Vydržal bitky eštebákov počas výsluchov a odpustil im. Po novembri 1989 ich nešiel hľadať. Buďme radi a ďakujme Pánu Bohu, že v našich krajoch otázka príslušnosti k viere a k Cirkvi zatiaľ nie je otázkou života a smrti. Ale keď po 29. februári 2020 prídu k moci sily, ktoré sú skryto či otvorene protikresťanské, tak sa priblíži čas, o ktorom hovoril americký kardinál Francis George (1937 ‒ 2015) svojim kňazom: „Predpokladám, že ja zomriem ešte v posteli; môj nástupca vo väzení. A jeho nástupca už zomrie ako mučeník na verejnom priestranstve.“ Dúfajme, že jeho proroctvo sa nikdy nesplní.
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ ‒ Foto: archív SNN, (jk)