Nielen o kaviári a šošovici

thumbnail

AKO BOLO, ČO BOLO

Málokedy som sa v divadle narehotal tak ako na predstaveniach frašky Tarabusiho a Scarnicciho Kaviár alebo šošovica, ktorú skvele zrežíroval Oto Katuša. Bolo to v časoch, keď bola Nová scéna ešte výborným repertoárovým divadlom. Znalec teórie drámy a dramatik profesor Peter Karvaš nie nadarmo tvrdil, že divadlo je neopakovateľné, žije len dnes a tu, preto nemôžu existovať dve rovnaké predstavenia. Keď Vilo Polónyi rozohral kreáciu profesionálneho podvodníka Papagatta, diváci šaleli od smiechu. Otec muzikanta Janka Lehotského Nandy hral deduška na vozíku. Keď začať jačať, Vilo Polónyi mu zapchal ústa cukríkom. Raz mu dal namiesto neho sklenenú guľôčku. Nandy ju stále vypľúval, ale Vilo ju znovu zdvihol zo zeme a pchal mu ju do úst. Nandy nemohol protestovať, lebo to bola beztextová rola. Rehotalo sa hľadisko i javisko.

Vilovu manželku hrala v štýle Sofie Lorenovej Eva Rysová. Srandovne jej kurizoval Edo Bindas. Raz priklincoval na podlahu papiere, ktoré mala pozametať. Nuž zametala z celej sily a papiere držali ako pribité. Keď herečka po chvíli pochopila, že ide o podraz, praštila metlu o zem a zmizla zo scény. To bol okamih pre Bindasa, ktorý prevzal iniciatívu a zadeklamoval do publika: „Tak vidíte, aký tu máme neodstrániteľný bordel.“ Keby túto politicky podrývačskú vetu vyslovil v čase budovania komunizmu niekto z neskorších revolucionárov z novembra 1989, iste by s ňou vošiel do dejín. Diváci sa zadúšali od smiechu. Po predstavení pozvali Bindasa na akúsi svadbu.

„Len poďte, ľudia sa potešia, bude tam žranica, pijatika a keď tam budeme my, tak tam bude aj sranda!“ takto oslovil Vila Polónyiho a študentku herectva Idu Rapaičovú. Spolu nasadli do Bindasovej volgy. Po ceste sa zabávali na tom, ako Eva Rysová nezvládla situáciu. Na svadbe hrala muzika. Edo s Idou sa vrhli do víru tanečnej zábavy a Vilo naklusal do kuchyne, kde zavalil kuchárky vtipmi. Baby sa rehotali, až im tiekli slzy, a Vilo žiaril spokojnosťou. Potom Eda Bindasa ktosi poprosil, či by nepreparkoval svoje auto.

„Hybaj tam, je tam také závetrie pod tými tromi stromami,“ navrhol mu Vilo. Edo zatiahol svoju volgu pod stromy a pokračovali v zábave. Po polnoci si šiel Bindas zdriemnuť do auta. Ráno s hrôzou zistil, že auto je zakliesnené medzi stromami. Nijako nevedel pochopiť, ako sa tam vôbec mohol vpratať...

„Ty, Edo, to ťa asi tá Eva Rysová prekliala za tie papiere,“ zavtipkoval Vilo. Čas bežal. Ráno o ôsmej mali byť v televízii. Okolo auta sa zbehli svadobčania. Pokúšali sa ho zodvihnúť a  vyslobodiť zo zovretia stromov. Márne. Volga bola ťažká ako tank. Napokon vec vyriešil predseda MNV, ktorý zavolal chlapa s pílou a ten vypílil strom.

Edo Bindas a Vilo Polónyi nás pred časom opustili. Eva Rysová hráva postavičku starej mamy v seriáli Búrlivé víno. Ani Ida Rapaičová už dávno nie je skvelou Janou z Arcu, ktorej sme tlieskali po auguste 1968 v politicky rádioaktívnej inscenácii Anouilhovej hry Škovránok. Hercom a divákom ostali spomienky. Ale inscenáciu Škovránka zaznamenala televízia, ktorá nakrútila aj frašku Kaviár alebo šošovica. Keď sme s režisérom Cyrilom Králikom pred rokmi nakrúcali televízny medailón o Vilkovi Polónyim, chceli sme zaradiť ukážku z tohto kultového predstavenia. Dozvedeli sme sa, že neexistuje. Ktosi ho zmazal rovnako ako záznam Škovránka, o ktorom sa televízny mág Daňo Michaelli vyjadril, že to je najväčší skvost televízneho archívu. Za tým určite nebola „kliatba“ Evy Rysovej. Televízny archív je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Nezaškodilo by zverejniť, čo v ňom ešte ostalo a čo a prečo z neho zmizlo.

Peter Valo