POZNÁMKA
Niet sa ani čo čudovať...
Ján ČOMAJ
Účasť na eurovoľbách bola opäť veľmi nízka – nie iba u nás. Občanov členských krajín Únie európsky parlament za celé tie roky nepresvedčil, že rozhoduje o ich osudoch, zápasí za ich dobro alebo aspoň zreteľne ovplyvňuje ich život. Pod Európskou úniou či Bruselom si ľudia viac predstavujú aktivity jej komisárov, a najmä rozhodnutia obrovskej mašinérie bruselskej byrokracie s príkazmi prírode na rovné uhorky a rovnako dlhé mrkvy. Na všemocných úradníkov však obyčajný Európan nemá nijaký vplyv. Ani obratní kandidáti jednotlivých krajín ho o niečom inom nevedeli presvedčiť. Vlastne sa o to ani nepokúšali, aspoň u nás určite nie. Takže sa nečudujme.
Takmer rovnako vážnym motívom nezáujmu bežného človeka o tom, kto ho bude zastupovať v európskom sneme, čo sa nezmyselne sťahuje z Bruselu do Štrasburgu a späť (a čo stojí milióny ročne), je trvalá antipatia voči rozmerom bruselských a štrasburských úradov, sekretariátov, tlmočníckych a prekladateľských štábov, ich servisu a technických služieb... Navyše s rozprávkovými platmi, pri ktorých je štyristoeurová pláca kvalifikovanej slovenskej robotníčky – nehovoriac už o Rumunke alebo Bulharke – priam neskutočnou almužnou.
Aj v Bruseli ryba smrdí od hlavy. Platy najvyšších predstaviteľov EÚ sa nastavili tak, aby sa vyrovnali mzdám špičkových manažérov vo veľkých spoločnostiach – a na to zrazu pristali aj súdruhovia – reprezentanti alebo bývalí reprezentanti labouristov i socialistov.
Predseda Európskej komisie, v mladosti maoista, bojovník za úplnú rovnosť ľudí, potom predseda Portugalskej komunistickej strany pracujúcich J. M. Barroso poberá ročne vyše milión eur, z toho je asi tristotisíc mzda, zvyšok nezdaňovaná úhrada osobných nákladov. Približne o dvetisíc eur ročne menej má nenápadný predseda Európskej rady Herman van Rompuy, ktorý v dôchodkovom veku (66) poberá ročne dvestodeväťdesiatosemtisíc eur a má hradené náklady (necelých štyristotisíc eur). Málokto vie, že je lyrickým básnikom, píše minipoéziu na spôsob japonských hai-kai (jednoveršových básní) alebo čínskych štvorverší. Predstaviteľ európskych socialistov a doterajší predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz má ročný plat dvestošesťtisíc eur a úhradu nákladov. Mimochodom, už platový sadzobník EÚ podceňuje úlohu parlamentu, lebo európski komisári (čosi ako ministri národných vlád) majú zreteľne viac – komisárka pre zahraničie Catherine Ashtonová, doma tiež ľavičiarka, labouristka, má ročný plat – okrem náhrad – dvestoosemdesiatjedentisíc eur, pričom je aj doživotnou členkou britskej Snemovne lordov. Takže sa veľmi nečudujme, ak sa slovenskí pracujúci, ani slovenskí dôchodcovia, ba ani slovenskí vysokoškoláci so sedemdesiateurovým štipendiom nehrnuli pred pár dňami k volebným urnám.