Komunitám Slovákov v zahraničí chýba vzdelávanie v materčine. V septembri sa v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici uskutočnila medzinárodná konferencia Slovenské národnostné školstvo a zachovanie národnostného povedomia v krajinách strednej, južnej a východnej Európy. Konferenciu organizovala Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku, Metodicko pedagogické centrum Slovákov v Maďarsku a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici. Cieľom konferencie bola prezentácia aktuálnych informácií k otázkam slovenského národnostného školstva v komunitách Slovákov žijúcich v krajinách strednej, južnej a východnej Európy odborníkmi z domovských krajín a zo Slovenska a identifikovať možnosti ďalšieho vývoja.
■ PRIORITOU MATERČINA
V úvodnom príhovore štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová vyzdvihla dôležitosť udržiavania škôl a vzdelávania detí a mladej generácie Slovákov v materinskom jazyku v zahraničí, aby sa naďalej udržiavala ich národnostná príslušnosť a národné povedomie. „Som veľmi rada, že Slováci žijúci v južnej, vo východnej a východnej Európe sa združujú a permanentne organizujú podujatia pre odbornú i laickú verejnosť v krajinách, kde žijú. Veľmi oceňujem aj túto konferenciu, ktorá nám všetkým pomôže vytvoriť si plastický obraz o situácii, v ktorej sa nachádza slovenské národnostné školstvo v krajinách Európy, a uvedomiť si, aké sú slovenské školy a slovenské vzdelávacie centrá Slovákov dôležité pre zachovanie národnostného povedomia Slovákov aj v budúcnosti,“ povedala štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová.
■ AKTUÁLNY STAV
V školskom systéme Českej republiky neexistuje slovenská škola, resp. škola s vyučovaním slovenského jazyka. Posledná slovenská škola zanikla v Karvinej. V súčasnosti sú v Českej republike evidentné snahy o zriadenie materskej slovenskej škôlky v Prahe. Príslušníci národnostných menšín v Chorvátsku realizujú právo na výchovu a vzdelávanie v jazyku a reči národnostných menšín na základe Ústavy Chorvátska, ústavného zákona o právach národnostných menšín a zákona o vzdelávaní v jazyku a písme národnostných menšín. Výučba však prebieha v chorvátskom jazyku, pričom národnostná menšina si môže zvoliť dva až päť hodín vyučovania vo svojom jazyku týždenne. Tento model využíva aj slovenská, srbská, česká, talianska, maďarská, rusínska, ukrajinská a albánska národnostná menšina.
■ PRAX V MAĎARSKU
Nariadenie Ministerstva školstva a kultúry č. 32 z roku 1997 O vydaní smerníc národnostnej a etnickej výučby rozlišuje tri typy národnostných škôl: jednojazyčné školy, v ktorých vyučovanie ‒ okrem maďarského jazyka a literatúry ‒ prebieha v národnostnom jazyku, dvojjazyčné školy, v ktorých vyučovanie prebieha dvojjazyčne, ale päťdesiat percent vyučovacích hodín ‒ okrem maďarského a cudzieho jazyka ‒ sa vyučuje v národnostnom jazyku. Potom sú to ešte školy, vyučujúce národnostný jazyk ako predmet, v ktorých výučba prebieha v maďarskom jazyku, ale do rozvrhu je zaradený aj národnostný jazyk a literatúra, a to týždenne minimálne v počte štyroch hodín. V súčasnosti v Maďarsku existuje okolo deväťdesiat školských inštitúcií (sedemdesiatdva škôlok a štyridsaťšesť škôl), ktoré zákonné predpisy definujú ako slovenské národnostné školy.
Slovenské národnostné školstvo sa neustále borí s nedostatkom učiteľov slovenského jazyka. V tejto súvislosti sa množia žiadosti o zabezpečenie hosťujúceho učiteľa zo Slovenska. Výučbu tiež limituje nedostatočná jazyková príprava učiteľov slovenského jazyka, malý počet zúčastnených učiteľov na doškoľovacích podujatiach (v mnohých školách je len jeden učiteľ, ktorý je tým pádom nezastupiteľný) a nedostatok učebníc v slovenskom jazyku. Nie sú preložené učebnice z mnohých predmetov. Najväčším nedostatkom trpia prírodopisné predmety, napríklad chémia a fyzika.
Ján ČERNÝ - Foto: archív