KOMENTÁR Romana MICHELKA
Ak niekto čakal, že nová Hegerova vláda vo svojom programovom vyhlásení urobí akúsi sebareflexiu, ktorá bude brať do úvahy skutočnosť, že jej nedôveruje vyše osemdesiat percent voličov, tak sa nedočkal. Naopak, podľa vzoru Pellegriniho vlády sa s malými kozmetickými úpravami prijalo v podstate identické znenie a vypustili sa len veci, ktoré sa už realizovali. Nedočkali sme sa teda žiadnych aktualizácií, ktoré by zohľadňovali pandémiu ochorenia COVID-19 či masívnu implementáciu Plánu obnovy a odolnosti, teda nečakaný balík takmer šiestich miliárd eur, ktoré budeme môcť minúť. Toto odmietanie reality má, samozrejme, svoj dôvod. Aj takto chce dať najavo, že vláda je v podstatne tá istá, ktorá pred rokom začala vládnuť.
A naozaj, ak sa pozrieme na jej zloženie, okrem jednej rošády, keď si nominálny premiér Eduard Heger vymenil miesto s bývalým premiérom a so súčasným ministrom financií Igorom Matovičom a jednej výmeny, keď „najlepšieho ministra zdravotníctva v galaxii a priľahlom vesmíre“ Mareka Krajčího nahradil nominant ministra obrany Jaroslava Naďa Vladimír Lengvarský, sa nič nezmenilo. V programovom vyhlásení vlády dokonca ostali aj také absurdnosti ako vydávanie propagandisticko-ideologického vládneho plátku pod heslom „vládne noviny do každej rodiny“, za čo by sa nemuseli hanbiť ani súdruhovia zo Severnej Kórey. Vo vládnom programe ostala aj možnosť unifikácie, rozumej vytvorenia jedinej zdravotnej poisťovne, čo je vecne v poriadku. Naráža to však na zopár problémov. Predovšetkým je to v príkrom rozpore s programom strany SaS, čo bude rezultovať do opätovného nepodporenia programového vyhlásenia vlády šéfkou zdravotníckeho výboru Janou Bittó Cigánikovou a, samozrejme, neexistuje nijaký reálny plán, ako túto úlohu z programového vyhlásenia vlády aj skutočne zrealizovať. Nakoniec, už samotné hlasovanie o programovom vyhlásení vlády, ktoré nakoniec podporilo len osemdesiatdeväť poslancov, jasne potvrdilo, že koalícia stráca ústavnú väčšinu.
Hodnotiť staronovú vládu len podľa zloženia by však bolo príliš povrchné. Zásadnou okolnosťou, ktorú treba pri hodnotení vlády brať do úvahy, je skutočnosť, že premiérom nie je predseda najsilnejšej politickej strany, ale len jej podpredseda „v závese“ Eduard Heger. Už prvé tlačové besedy dali jasnú odpoveď, aký asi bude vzťah týchto dvoch persón. Už len skutočnosti, že minister financií máva tlačové konferencie na Úrade vlády SR, že sa vyjadruje k pandemickým opatreniam a že si bez vedomia ministra zahraničných vecí lieta po svete, jasne ukazujú, že všetko ide aj naďalej v starých koľajach. Naopak, tlačové besedy na Úrade vlády SR akoby naznačovali, že po dlhom čase, respektíve prvýkrát od vzniku tejto vlády, bol obsadený dosiaľ voľný post hovorcu vlády. Premiér Eduard Heger doslova vlastným telom bránil svojho straníckeho a faktického šéfa pred nepríjemnými otázkami novinárov. Ak konania, ktoré novopečený minister financií spáchal, prekročili únosnú mieru aj v koalícii, tak sa za to ospravedlňoval nový premiér.
Zdá sa, že zatiaľ jedinou viditeľnou zmenou v celej vláde je post ministra zdravotníctva. Minister a generál Vladimír Lengvarský urobil zopár krokov, ktoré by verný Matovičov vojak Marek Krajčí nikdy nespravil. V spore s Igorom Matovičom sa verejne postavil na stranu šéfky Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzany Baťovej. Zásadným spôsobom je ochotný prehodnotiť testovaciu stratégiu. Jeho verejné vystúpenia sú krátke a vecné a zatiaľ sa dá očakávať, že bude relatívne autonómny. Aj keď posledné rozhodnutia ukazujú, že asi aj v jeho prípade nebude všetko také dokonalé. Po jednom zo statusov Igora Matoviča náhle pozastavil možnosť mladých ľudí očkovať sa. Po verejnej kritike šéfa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Róberta Suju ho odvolal. Rovnako postupoval aj u štátneho tajomníka Petra Stachuru, ktorý bol pravou rukou ministra Mareka Krajčího. Isté otázniky však vyvoláva aj zotrvávanie štátnej tajomníčky Jany Ježíkovej, ktorá sa dosiaľ prejavila posielaním dôvernej korešpondencie Zuzany Baťovej expremiérovi Igorovi Matovičovi. Štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva, zdá sa, požíva ochranu z najvyšších miest.
Summa summarum, staronová vláda bude trpieť neduhmi tej predchádzajúcej. Samozrejme, treba si uvedomiť, že „Hegerovu“ vládu čaká množstvo nástrah. Už v lete či na jeseň to bude referendum o predčasných voľbách, zvládnutie postpademickej krízy a množstvo ďalších náročných úloh, ktorých zvládnutie je pri vyše osemdesiatpercentnej nedôvere takmer nemožné. Môžeme tak dúfať, že jej životnosť bude podstatne kratšia než deklarované tri roky.
Nedôstojne až urážlivo sa k poslancom správa štátna moc
Vláda získala podporu parlamentu
Jan ČERNÝ – Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA
Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) má dôveru poslancov Národnej rady SR. Za programové vyhlásenie vlády (PVV), a teda aj za dôveru kabinetu, hlasovalo 89 členov snemovne zo 144 prítomných, proti bolo 55 poslancov. Potrebných bolo minimálne 76 hlasov. Za boli poslanci OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, proti hlasoval klub Smeru-SD, ĽSNS aj všetci nezaradení poslanci. Neprítomných bolo šesť poslancov, medzi nimi Ján Kerekréti a Martin Čepček z klubu OĽaNO, Jana Bittó Cigániková a Radovan Sloboda zo SaS, Jaroslav Baška zo Smeru-SD a tiež nezaradený poslanec Štefan Kuffa.
- RECYKLOVANÝ DOKUMENT
Programové vyhlásenie vlády má 131 strán a 18 kapitol, v ich radení oproti pôvodnému dokumentu z apríla 2020 nenastali výrazné zmeny. Úvodná kapitola je opäť venovaná boju proti korupcii, posledná kultúre. Vyhlásenie je doplnené v úvode o aktualizáciu predchádzajúceho roka a činnosť exekutívy počas pandémie ochorenia COVID-19. Vláda deklaruje, že „revitalizované“ vyhlásenie má ambiciózne, ale reálne ciele na zvýšenie kvality života každého občana. „Kabinet si uvedomuje, že prípadné zlyhanie by malo na krajinu významný devastačný dosah a narastajúca nedôvera ľudí v politický systém by posilňovala extrémy.“ Opozícia už vopred avizovala, že vládu a jej program nepodporí.
Poslanci odmietli návrh na zmenu uznesenia k programovému vyhláseniu vlády z dielne opozičného Smeru-SD. Strana ním chcela docieliť vyslovenie znepokojenia NR SR nad tým, že vláda vo svojom programe odignorovala tragické udalosti a ekonomické, sociálne aj finančné následky pandémie. Navrhovali i zrušenie plošného testovania, okamžité hlasovanie o predlžovaní núdzového stavu v NR SR a zriadenie parlamentnej komisie na preskúmanie zodpovednosti za negatívne javy v súvislosti s pandémiou.
- NEÚCTA
Neúcta sa prejavila v plnej nahote. Vláda totiž nepovažovala ani len za potrebné zúčastniť sa na rokovaní parlamentu o jej hlavnom programovom dokumente. Do rokovacej sály vyslala iba ministerku kultúry Natáliu Milanovú. Vo vystúpení zdôraznila význam dokumentu, poukázala na koronakrízu aj nedostatky predchádzajúcich vlád. Dodala, že na ministerstve našla po nástupe do funkcie spúšť. „Nemáme čarovný prútik, ktorým by sme povedali, že chceme takú krajinu, v ktorej by sa nám všetkým mohlo dobre žiť. My preto musíme každý deň niečo robiť,“ uzavrela.
„Takže konštatujem, že za to, že ste meškali vy aj vláda, je zodpovedná predchádzajúca vláda,“ reagoval na ministerkino vystúpenie poslanec Juraj Blanár. Považuje za neprijateľné, aby v pléne nebol žiaden člen exekutívy, ktorá sa uchádza o dôveru NR SR. „Môže sa všeličo stať, ale ani predsedajúci nemal informáciu, či niekto príde a kto príde zastupovať vládu,“ namietal.
Vládu za neúčasť na rokovaní kritizoval aj koaličný poslanec Martin Borguľa (Sme rodina). „Prosím vás aj celú vládu, aby ste si uvedomili, že parlament je nadriadený vláde,“ podotkol. Neprítomnosť členov kabinetu označil za nonsens. Poukázal na to, že sám má pripomienky k programovému vyhláseniu.
„Nie je hanbou priznať si chybu, povedať, stalo sa to, z takýchto príčin tu nikto nebol. Namiesto toho idete do desiateho pokolenia a rozprávate, aké chyby urobila predchádzajúca vláda. Vaša odpoveď bola žiadna,“ reagoval Marián Kéry (Smer). „Ste ministerka kultúry, ale predviedli ste absolútnu nekultúru,“ uviedol Erik Tomáš (nezaradený).
