Originálna prezentácia umenia na Bratislavskom hrade. V prestížnych a priestranných priestoroch západného krídla Bratislavského hradu sa po prvý raz predstavujú noví absolventi Výtvarnej fakulty Akadémie umenia z Banskej Bystrice. Akadémia patrí medzi tie úspešne manažované subjekty, ktoré práve dômyselným využitím eurofondov umožnili mladým výtvarníckym talentom vytvoriť účelovo vhodné prostredie pozoruhodné aj v celoslovenskom rozmere.
Výstavu troch desiatok autorov aj za reprezentatívnej účasti predstaviteľov NR SR otvoril rektor Matúš Oľha zdôrazňujúc, že ide o prvé predstavenie výsledkov úsilí absolventov školy v hlavnom meste Slovenska. To poskytuje širokej verejnosti, predstaviteľom médií i návštevníkom hlavného mesta, a osobitne Hradu, zoznámiť sa s výsledkami výtvarného úsilia a smerovania, s novými menami, ktoré vstupujú v poslednom desaťročí nielen do výtvarného priestoru Slovenska. Rektor M. Oľha, ktorý stojí na čele Fakulty dramatických umení, zasadil prvé prezentovanie výtvarných umeleckých diel do kontextu osemnásťročného úsilia akadémie vybudovať si pozície tak u študentov, u mladej generácie, ako aj úspešnú existenciu tohto výnimočného akademického prostredia, vysokej školy v strede Slovenska. Výstava ostane pamätná aj kultúrnym programom – strhujúcim výkonom cimbalistu Martina Budinského v sprievode klávesov doc. Evy Cáhovej z Fakulty múzických umení ‒ a tým, že išlo o nečakanú demonštráciu výsledkov práce vlastne jediného akademického hudobného učilišťa, kde sa vyučuje hra na cimbal.
■ SVEDECTVO O SVETE
Dôležitosť prezentácie výtvarného úsilia absolventov a študentov AU v Bratislave zdôraznil pre SNN aj študijný garant a komisár výstavy prof. Ľudovít Hološka. „Pre seba som si výstavu nazval vďaka rozmanitosti tém, obsahov a významov ako výraz toho, že autorky a autori hovoria len a len za seba a z tejto samozrejmej vlastnosti tvorby vyplýva aj ich dnešná odvaha nebáť sa svedectva o svojom citovom a myšlienkovom svete, preto sme tu svedkami toho, čo sa dá nazvať výrazom protikonzumnej schopnosti.“ Slová prof. Ľ. Hološku dokumentuje napríklad rozmerné plátno Jána Adama Krutáka Obeť, kde na pohovke odpočíva postava celá pokrytá čiarovým a číselným tovarovým kódom, ktorý je dnes na každom výrobku tak, aby bol čitateľný pre elektronické pokladnice obchodov. Posolstvo Lucie Bérešovej vidno v poňatí tradičného pohľadu z okna – lenže za ním je čierno a len kúštik svetla v diaľke. Dielo Predobraz Jána Juhaniaka je vlastne otázkou, či je akoby odkazom na Čierny štvorec avantgardného K. Maleviča z roku 1913. Dávid Likovčan upúta rozmernými plátnami V Ateliéri s náročnými spracovaniami mužského aktu, kde demonštruje práve maliarsku schopnosť realistického stvárnenia postavy a výtvarného vtipu, keďže maliarom je žena a modelom muž.
■ EVIDENTNÝ PROGRES
Prof. Ľ. Hološka dal tvorbu do súvislostí konfrontácie v rámci výtvarnej súťaže Maľba – Cena nadácie VÚB; z deväťdesiatich autorov vybrala porota dvadsať finalistov, medzi nimi štyroch absolventov magisterského štúdia na AU, jedného bakalára a jedného z Akadémie výtvarných umení v Prahe, ktorý prvé tri roky získaval ostrohy na banskobystrickej AU. Kurátorka súťaže VÚB, generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie A. Kusá o. i. konštatovala, že tento rok je zastúpené pomerne veľké množstvo absolventov z Banskej Bystrice, čo dokazuje, aký progres Akadémia umení za roky existencie urobila. Jedným z finalistov bol práve autor obrazu Obeť (s oným čiarovým kódom) Adam Kruták, kým prvú cenu získal Juraj Florek za obraz Nočný bankomat.
„Originálna prezentácia na Bratislavskom hrade ukazuje názorovú rôznorodosť, je to súčasť nášho chápania kultúry v jej pluralite, dialógu, vzájomnom rešpekte a úcte,“ konštatoval prof. Ľ. Hološka pre SNN.
Dušan D. KERNÝ