Novinárske povolanie celkom stratilo nezávislosť

thumbnail

Mediálna politika štátu podľahla zákonom ulice a prepadla sa až na samé dno. Internet radikálne zmenil systém šírenia informácií. Dovtedajšie nosiče – ako tlač, rozhlas a televízia, sa popri internete stali ťažkopádnymi nástrojmi, lebo ich pôsobenie významne obmedzuje legislatíva. Internet nemá nijaké špeciálne právne obmedzenia okrem všeobecne platných zákonov občianskeho a trestného práva. Dokonca tlačový zákon prešiel takou redukciou, že vydavatelia sa stali absolútnymi pánmi nad obsahom novín. Zrušil povolanie novinár a zároveň aj jeho práva a povinnosti. Existencia novinárskych organizácií sa v takomto právnom prostredí stáva zbytočnosťou zdegradovanou na spolok ľudí, ktorí si zaplatia spoločné posedenie raz do roka. Bez akýchkoľvek konzekvencií na spoločnosť.  Ak si novinár nespozná svoj článok v novinách, nemá nijakú možnosť brániť sa. Môže odísť zo zamestnania. Je to vážny problém mnohých novinárov – živiteľov rodín. Preto označenie presstitúti nie je celkom férové. Pravda, nájdu sa aj takí, ktorým nerobí problém predať sa. A na mediálnom trhu sa necení charakternosť, skôr naopak prispôsobivosť v každom smere. Preto dnes nejestvuje rozlíšenie medzi bulvárom a mienkotvornými novinami. Toto delenie je dávno prekonané. Vidno to pri porovnaní spravodajských či publicistických relácií verejnoprávneho rozhlasu a televízie s komerčnými stanicami. Takmer niet rozdielu vo výbere tém, ba ani v ich podaní. Napokon, všimol si to už aj premiér tohto štátu, ale až pred skončením funkčného obdobia generálneho riaditeľa RTVS.

TOTÁLNY ÚPADOK

Dielo novinára nepodlieha pod zákonnú úpravu ochrany autorských diel. Nijaká odborová organizácia nezastrešuje novinárov a ich právo na odmenu. Honoráre novinárov sú na úrovni sedemdesiatych rokov minulého storočia. Slovenský syndikát novinárov – najstaršia novinárska organizácia, prešiel od politikárčenia k biznisu a dnes mu na prednášku odborníka z Latinskej Ameriky prídu traja ľudia! Načo aj? Zašantročil hnuteľný i nehnuteľný majetok, akým disponoval. V nenávratne je archív Novinárskeho študijného ústavu (NŠÚ), rekreačné zariadenia i budova samotného syndikátu.

NŠÚ fungoval od roku 1955 do roku 1990. Zhromaždil cenný dokumentačný materiál, ktorý syndikát odovzdal do súkromných rúk. Tlač predsa predstavuje ohromnú pamäť národa. Kto sa jej potreboval zbaviť? Prečo Ján Langoš netrval na prevzatí archívu NŠÚ, ak mu skutočne išlo o zachovanie pamäti národa? Pamäť národa nie je ukrytá len vo zväzkoch ŠtB.

HROZBA POKUTAMI

Merkelová na spoločnej tlačovke s odchádzajúcim americkým prezidentom Obamom povedala šokujúce slová o potrebe vládnej kontroly nad internetom. Vraj „digitalizácia je rozvratná technologická sila, ktorá vyvoláva hlboko prenikavé zmeny a transformuje spoločnosť“. Netrvalo dlho a došlo  k naplneniu jej slov. Nemecká vláda 5. apríla tohto roku odsúhlasila návrh zákona, ktorý má zamedziť šíreniu nenávistných prejavov a falošných správ prostredníctvom internetu. Internetové spoločnosti vrátane sociálnych sietí Facebook a Twitter  budú teda musieť na základe tohto zákona do dvadsiatich štyroch hodín odstrániť obsah, ktorý bude vyhodnotený ako hanlivý a nenávistný. V prípade nedodržania zákona im hrozia pokuty až do výšky päťdesiat miliónov eur.  A nedá sa povedať, žeby Slovensko zaostávalo za Nemeckom v prijímaní legislatívy útočiacej proti slobode slova. Vlani v októbri schválila vládna koalícia novelu trestného zákona, ktorej cieľom je sprísniť boj proti extrémizmu. Protiextrémistickú legislatívu ministerka Lucia Žitňanská zahrnula do zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia. Trestné činy extrémizmu spadajú pod deväť paragrafov a sú definované ako podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, popieranie  holokaustu, hanobenie národa, rasy a presvedčenia a ďalšie. V zákone sú definované extrémistické skupiny, materiál, osobitné motívy i samotný pojem extrémizmu. Nemožno pochybovať, že práve rozmach sociálnych sietí podnietil novelu zákona.

PUTÁ NA SLOVÁ

Sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin vytkol novele trestného zákona štyri profesionálno-odborné pochybenia. Medzi nimi zavádzanie neústavnej kriminalizácie slobody slova, prejavu a myslenia i princíp prezumpcie viny. Podľa Harabina by mal konať generálny prokurátor, lebo Slovenská republika prijala zákon odporujúci ústave i Európskemu dohovoru. Harabin sa domnieva, že svojvôľa na strane štátnych funkcionárov neprestane, pokiaľ sa do právneho poriadku nezavedie zákon o osobnej hmotnej zodpovednosti za spôsob rozhodnutia aj hlasovania. V súčasnosti na nesprávne rozhodnutia doplácajú všetci občania, lebo poškodení sú odškodňovaní zo štátneho rozpočtu. Volanie po kontrole webu vyhovuje najmä „tradičným“ mainstreamovým médiám. Slovensko sa okamžite pripojilo k hlásateľom jedinej pravdy a bratislavská kaviareň začala vydávať zoznam konšpiračných médií. Pochopiteľne, že Sme, denník N či dokonca RTVS sa v ich zoznamoch neobjavili. Napriek tomu, že koncept ich zamerania má neodškriepiteľne cieľ nie celkom zhodný s verejným záujmom.

V súčasnosti, keď sa zásahmi zákonodarcov rozkladá ústavný systém štátu, by bolo iluzórne chcieť, aby mediálna politika fungovala v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Kam sa až prepadla úroveň zákonodarcov, azda najlepšie vystihuje rokovanie parlamentu o zrušení Mečiarovej amnestie. Parlament prijal ústavný zákon, v ktorom presne definoval možnosť zrušenia Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča vlastnému synovi. Už na druhý deň po uverejnení ústavného zákona v Zbierke zákonov parlament rokoval o zrušení amnestií a milosti. Poslankyňa za SaS Jana Cigániková však vystúpila v rozprave s pozmeňujúcim návrhom! K platnému ústavnému zákonu! Teatrálne sa domáhala zrušenia všetkých milostí udelených prezidentom Kováčom v kauze Technopol, aj keď ani nie pred týždňom poslanci  ponechali v platnosti milosti pre všetkých aktérov v podvode na firme Technopol, v ktorej bol obvinený a omilostený aj prezidentov syn. Takže, čo s mediálnou politikou v štáte, v ktorom sa odbornosť a zodpovednosť politikov prepadla na samé dno?

             Eva ZELENAYOVÁ – Karikatúra: Ľ. KOTRHA



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.