O čom je reč - Keby som bol ministrom obrany SR...

Oficiálny dátum začiatku 1. svetovej vojny je 28. júl 1914. Rakúsko-Uhorsko, ktoré povzbudila podpora Nemecka zaslalo Srbsku ultmátum a nich boli ostro formulované neprijateľné podmienky pre Srbsko, ak nechcelo stratiť vlastnú suverenitu. Rusko ako tradičný, blízky spojenec poradilo Srbsku, aby trošku ustúpilo, ale poradilo mu, aby ultimátum v plnom rozsahu neprijalo. Preto Rakúsko-Uhorsko, za ktoré bojovali aj našich starí otcovia monarchia Františka Jozefa I. dňa 28. júla 1918 vypovedalo Srbskému kráľovstvu vojnu. Zvláštne, ani si to celkom ako suchozemci nevieme predstaviť, že podunajské loďstvo o deň na to začalo bombardovať Belehrad. Už vtedy, podobne ako potom "súdruhovia Američania" ako to vyslovil veľký mysliteľ Václav Havel začali "demokraticky bombardovať Juhosláviu" a slovenská vláda Mikuláša Dzurindu požiadala slovenský parlament, aby schválil prelet lietadiel NATO cez územie Slovenska. Túto škvrnu z novodobých dejín nášho mladého štátu nevymaže nijaký zmizík! A tak odstreľovanie podunajskej flotily R-U okamžite využili v Berlíne Nemci ako zámienku na to, aby vypovedali vojnu Rusku. Vzápätí ruská vláda 30. júla 1914 vyhlásila mobilizáciu a Rakúsko-Uhorsko tak urobilo hneď 31. júla. Dni, ktoré po sto rokoch prežívame boli bohaté na dramatické udalosti. Nemusím však vôbec pochybovať o tom, ako si Slovensko tento dátum "pripomenieme". Už dávno na jar som napísal prvé upozornenie pre primátorov, starostov a vedenia miest a dedín, aby opravili a upravili pamätníky našim padlým dedom a otcom v dedinách a mestách po celom Slovensku. Napísal som aj tichú výzvu, že pripomenúť si storočnicu od začiatku prvej svetovej vojny je rovnako povinnosťou vlády SR, ale osobitne ministerstva obrany SR a ministerstva kultúry SR, ktoré sa má starať o historické vedomie a povedomie slovenského národa, o jeho vzťah k vlastným dejinám a k tomu, aby sme si permanentne obnovovali historickú pamäť! Ak by som bol slovenským ministrom obrany vydal by som s generálnym štábom MO SR k tomuto dátumu oficiálny rozkaz. A v ňom by som sa v malej, ale dôstojnej slávnosti pokúsil, aby si súčasní slovenskí vojaci, najmä tie zložky obrany, ktoré tak radi chodia bojovať do Afganistanu a na všetky mierové misie, aby si pri vztýčenej vlajke pripomenuli čas, keď pred sto rokmi mladí slovenskí muži, ktorých vytiahli od pluhov a priamo zo žatvy museli nabehnúť s puškami a k delám, aby sa zúčastnili a najmä aby ich tisícky padli v nezmyselnej vojne! Určite by som požiadal múdrych a rozhľadených generálov z Klubu generálov Slovenskej republiky, iste by som sa ako minister obrany obrátil na generála Svetozára Naďoviča, na generála Igora Čombora, na generála Petra Gajdoša, na generála Františka Blanárika, aby mi pomohli oni, starí skúsení a rozhľadení muži zorganizovať podobné podujatie, aké sa im podarilo 19. septembra 2008, keď pri Pamätníku štúrovcov kládli vence slovenským hurbanovským dobrovoľníkom rovnako americký ako aj ruský a ukrajinský veľvyslanec, Francúzi, Nemci, Taliani a každý, kto chápal ako ťažko si Slováci vydobyli slovenskú slobodu. Pripomenutie 28. júla 2014 však nemá byť jednorázové podujatie... Ak by som bol ministrom obrany SR, tak by som potom zorganizoval vojenskú slávnosť na Bradle a vzdal by som tak s Brezovanmi česť generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Určite by som dal nastúpiť jednotky vojakov v slovensky vlažných a večne váhajúcich Košiciach, aby prepochodovali mesto, aby na východe vedeli, že vôbec máme slovenskú armádu. Košice sú predsa druhým najväčším slovenským mestom, a práve z východného Slovenska padli v 1. svetovej vojne tisícky Slovákov. Azda by ma počul rozhľadený župan košickej župy JUDr. Zdenko Trebuľa a aspoň on, by sa pokúsil o nejaký sympatický skutok. Píšem len to, čo sa nestane... A je smutné, že to, čo žiadam sa nestane...

Drahoslav MACHALA