PRIESTOR PRE
Štát by mal oceniť prínos neplatenej práce, ktorú ženy odrobia v rodinách. JUDr. Martina STODOLOVÁ je v predsedníctve Slovenskej národnej strany. Takmer dva roky pôsobila ako ústredná tajomníčka SNS, na mimoriadnom sneme začiatkom septembra ju zvolili za podpredsedníčku. Vo svojej agende má sociálnu problematiku.
- Ako stručne opíšete svoje „národniarstvo“?
Pochádzam z Liptovského Mikuláša a celé detstvo som prežila v prostredí krásnych slovenských hôr, kde ľudové piesne, tanec, folklór či ľubozvučná slovenčina boli samozrejmosťou.
- Slováci v štatistikách uznávaných agentúr nepatria medzi tie národy, ktoré oplývajú pocitom šťastia a spájajú s ním svoj výsledný pocit zo života. Ako by to bolo možné zlepšiť?
Šťastie človeka je vo veľkej miere determinované splnením alebo aspoň možnosťou splnenia jeho potrieb, nárokov, očakávaní. Človeka môže urobiť šťastným nový byt, láskyplný vzťah, zdravé deti, napĺňajúca práca, možno zahraničná dovolenka. Nielen materiálne impulzy môžu človeku urobiť radosť. Z dlhodobého hľadiska je však pocit pohody, pokoja a šťastia určite podmienený aj vnímaním ekonomickej situácie vlastnej domácnosti. Slovákom chýba optimizmus a vitalita z celkom prostých dôvodov. Trápi nás vysoká miera nezamestnanosti a nízke zárobky. Mnohé rodiny sa pre nedostatok financií rozpadávajú. Mladí ľudia odchádzajú do zahraničia, pretože si nevedia nájsť prácu, nie sú im vytvorené možnosti vytvoriť si vlastnú sebestačnú rodinu. Veľké percento populácie je prenasledované splácaním hypotekárnych úverov a ledva im zostáva na živobytie. Dôchodcovia si po zaplatení inkasa nemajú pomaly za čo kúpiť lieky...
- Spokojnosť ľudí samozrejme limitujú ich ekonomické podmienky. Ako vnímate veľmi ťažkú možnosť žien a často matiek v strednom a zrelom veku nájsť si zamestnanie a v ňom aj dôstojné ohodnotenie?
Ženy vo všeobecnosti patria častejšie medzi nízkopríjmové skupiny zamestnaných. Napriek veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni žien, ktorá je 
na Slovensku vyššia ako u mužov, nedosahujú ženy porovnateľné zárobky s mužmi. Za starostlivosť o deti a iných členov rodiny zodpovedajú prevažne ženy. Drvivá väčšina žien v zrelom veku sa stará nielen o deti, ale aj o starších členov rodiny, a to bez zodpovedajúceho vybavenia alebo dostupných služieb. Rodičovstvo a rodina sú síce spoločnosťou považované za najdôležitejšie hodnoty, no napriek deklarovanej podpore rodičovstva a zvyšovaniu pôrodnosti sa stále prejavuje rozdielny vplyv rodičovstva na zamestnanosť a ocenenie mužov a žien. Rozdiely medzi odmenou za prácu medzi mužmi a ženami sa preukázateľne zväčšujú viac a viac po narodení každého dieťaťa. Práve neplatená práca pri starostlivosti o členov rodiny je najčastejšou príčinou nerovnakej možnosti pre ženy a mužov uplatniť sa v profesionálnej praxi a negatívne vplýva na možnosti žien v ďalšom vzdelávaní a uplatnení sa v zamestnaniach s vyššími príjmami.
- Ale je aj viac rozdielov...
Ženy zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie pomerne odlišným spôsobom než muži. U žien je štatisticky riziko chudoby väčšie, najmä čo sa týka matiek samoživiteliek a starších žien. Štát by mal preto prakticky, nielen teoreticky, vytvoriť možnosti na zosúladenie rodinného a pracovného života, a to nielen flexibilným pracovným časom či ešte nezrealizovaným vytváraním detských kútikov. Štát by mal reálne zhodnotiť a oceniť ekonomický prínos neplatenej práce, ktorú vykonávajú ženy v oblasti starostlivosti o blízke osoby. To, že sa žena niekoľko rokov intenzívne stará o deti, o domácnosť a starších rodinných príslušníkov, by si mala spoločnosť vážiť, nie brať ako samozrejmosť. Žena, ktorá toto všetko zvládla, by mala za svoju obetavosť požívať od štátu benefity, nie mať problém s hľadaním adekvátnej práce alebo zápasiť s chudobou.
- Zamestnávatelia z výberových konaní často vyraďujú mladé perspektívne matky ‒ mali by s nimi ,,iba problém". Dá sa to nejako riešiť?
Napriek tomu, že Zákonník práce priznáva fyzickým osobám právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania a spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie, okrem iného aj z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, v praxi to niekedy funguje odlišne. Z praktických skúseností viem, že mnohé ženy okolo tridsiatky, ktoré sú vzdelané a majú kvalitné pracovné skúsenosti a z nejakých dôvodov ukončili pracovný pomer, majú problém nájsť si adekvátnu novú prácu. Ak sú vydaté, je to často priam nemožné. Zatiaľ čo až osemdesiat percent mužov s dieťaťom do šesť rokov pracuje, v prípade matiek je to len štyridsať percent. Aktuálne pripravil rezort práce novinku a dúfa, že vyrieši túto nerovnosť na trhu práce. Za každé novovytvorené miesto pre matku s dieťaťom do šesť rokov by mali firmy dostať príspevok. Najmä čiastočné úväzky pre matky malých detí by mohli problém čiastočne vyriešiť. Deti je totiž nutné odviesť do škôlky či starať sa o ne, keď sú choré. Vytváranie čiastočných úväzkov by však malo byť podporené nejakým celoplošným opatrením, ako je napríklad odvodová úľava na zdravotné odvody.
- Ďalšou otvorenou ranou Slovenska je množstvo detí v ústavnej výchove. Proces adopcií je pomalý. A pritom záujem o osvojenie si detí je.
V niektorých regiónoch Slovenska sa na adopciu dieťaťa čaká v poradovníku viac ako päť rokov. Väčšina žiadateľov má záujem o adopciu zdravého nerómskeho dieťaťa vo veku do jedného roka. Veľké množstvo osvojiteľných detí nezodpovedá nárokom žiadateľov o adopciu. Adopciu sprostredkováva osem krajských úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. V niektorých krajoch sprostredkujú ročne len adopciu niekoľkých detí, inde je to oveľa väčší počet. Na Slovensku existujú veľké regionálne rozdiely najmä v tom, aké deti sa (ne)osvojujú. Na východnom Slovensku je veľa takýchto rómskych detí, v Bratislave zase detí narkomanov. Veľkým mínusom je aj skutočnosť, že v rámci celého Slovenska neexistuje nijaký spoločný zoznam žiadateľov o osvojenie a ani spoločný zoznam detí čakajúcich na osvojenie. Veľkú moc majú úradníci či sociálni pracovníci, ktorí napríklad neponúknu dieťa všetkým záujemcom v zozname čakateľov, alebo sa usilujú o návrat dieťaťa do pôvodnej rodiny, aj keď pomery v nej nie sú pre dieťa vhodné.
Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: archív SNS