So Stanislavom MUNTÁGOM, riaditeľom Vydavateľstva MS o výzve zvanej kniha. Jednou z možností, ako hodnotiť rok v oblasti knižnej tvorby, je napríklad Knižný veľtrh Bibliotéka. Ako v každom fungujúcom edičnom dome aj vo Vydavateľstve MS prinesie kalendárny rok nielen celý rad nových knižných publikácií, ktoré sa na takom fóre predstavujú a ponúkajú čitateľom, ale dvanásť mesiacov znamená aj viac operatívnych i perspektívnych manažérskych výziev. O výzve lapidárne nazvanej kniha sme sa rozprávali s riaditeľom matičného edičného domu Stanislavom MUNTÁGOM.
- Aké boli uplynulé mesiace od predošlého veľtrhu Bibliotéka?
Kým vám odpoviem na túto otázku, musím pripomenúť dôležitú skutočnosť. V uplynulom roku sa zmenili niektoré externé podmienky, najmä čo sa týka grantového systému ministerstva kultúry, a to pre nás do istej miery na horšie. Prístup ku grantom je obmedzenejší, ale berieme to ako realitu. Keď to však vezmeme globálne, mali sme, myslím si, pomerne úspešný rok, aj keď s trochu menším počtom titulov ako predtým, a to aj z dôvodu, ktorý som pred chvíľou spomenul. Keď sa pozrieme ešte viac naspäť, tak rok 2015 bol úspešný, čo sa týka počtu vydaných titulov a, samozrejme, aj z hľadiska počtu predaných kníh, a teda obratu. Aký bude rok 2016, to ešte neviem povedať, pretože u nás sa všetko ukáže až v posledných mesiacoch roka, a čo sa týka účtovných výsledkov, tak sumár vidíme až niekedy v lete, keď to účtovníci všetko zrátajú. Je to najmä preto, že tie pohyby v predajnosti sú v novembri a decembri dosť masívne. Napríklad v tomto roku som ešte začiatkom júna nevedel, ako sme skončili minulý rok, aj keď vzhľadom na ceny niektorých kníh je to taká doslova drobná „hrebendovčina“. Medziročný nárast bol však dosť veľký.
- Ktoré tituly z vašej produkcie boli v roku 2016 „vlajkovými loďami“ Vydavateľstva MS?
Tým, že sa zmenil systém štátnej podpory cez granty a Fond na podporu umenia vypísal výzvy s uzávierkou až v máji, bol náš prístup ku grantom obmedzený, pretože Matica slovenská bola ako žiadateľ vylúčená z pre nás kľúčových programov na podporu literatúry. Čiže len Vydavateľstvo MS ako s. r. o. sa mohlo uchádzať o päť titulov v každom podprograme. Zákonite ten objem nových vydaných titulov bol menší a mnohé ešte máme rozpracované, keďže účtovný rok Fondu na podporu umenia trvá do prvého štvrťroku budúceho roka. Z tohto hľadiska bude počet titulov vydaných tohto roku, ako som spomínal, menší. Platí to napríklad o detskej literatúre, kde momentálne nemáme nejaké výrazné nové vydania, ale máme ich rozpracované. Ide povedzme o niekoľko nových „povesťových“ zbierok, ktoré však uzrú svetlo sveta až po novom roku.
Z toho, čo vyšlo, by som rád dal čitateľom do pozornosti napríklad titul Príbeh slovenskej hymny a jej autora. Je to veľká publikácia, v ktorej oravský autor Peter Huba, riaditeľ Oravskej knižnice a vynikajúci znalec matúškovskej problematiky, podal určite čítavý príbeh o tom, ako sme vlastne došli k našej súčasnej hymne, aké piesne boli v úlohe „protikandidátov“, a zároveň v knihe podáva hádam aj prvé súborné dielo Janka Matúšku. Z trochu inej tematickej oblasti je titul Javorníky. Je to vlastne monografia pohoria, ktoré možno turisticky nepatrí k tým najatraktívnejším, ale má veľmi silné kultúrne zázemie, sú v ňom silné ľudské príbehy, napríklad drotárov, a je tam aj veľmi silné podhubie tradičnej slovenskej kultúry. V priebehu roka tiež vyšla kniha Prelom dejín, ktorá je venovaná roku 1945. Ide o kolektívnu monografiu, ktorá sa v širších súvislostiach pozerá na koniec druhej svetovej vojny a venuje sa aj niektorým čiastkovým otázkam, ako sú otázky meny či presídľovania obyvateľstva.
- Keď sa zostavuje edičný plán, musí mať riaditeľ vydavateľstva takpovediac „čuch“ na rukopisy? Akí boli vaši knižní favoriti v tomto roku?
Ten čuch by bolo dobré mať, ale nie je to všeliek, lebo existujú vydavatelia s veľmi vyvinutým takýmto „čuchom“, a napriek tomu sa popália. My sa skôr držíme istôt, a aj keď ten knižný inštinkt je dôležitý, nesnažíme sa naň priveľmi spoliehať. Čo sa favoritov týka, niektorí sa mi potvrdili, niektorí menej. Napríklad sme vydali dve knihy Gustáva Murína, ktoré boli obidve úspešné, ale tá, o ktorej sme si mysleli, že bude menej úspešná, paradoxne viac zabodovala. Čo sa týka napríklad kulinárskej literatúry, tam sme mali v niektorých prípadoch vysoké očakávania, ktoré sa nesplnili, no a v detskej literatúre máme svojich favoritov najčastejšie, a aj tam sa niekedy netrafíme. Trebárs knihe Povesti o slovenských liečivých prameňoch a kúpeľoch od Igora Válka sme od začiatku verili, a ona dokonca prekonala naše očakávania.
- Určite máte svoju víziu, kam by malo Vydavateľstvo Matice slovenskej smerovať?
Pravdaže mám. Existuje veľa pomerne konkrétnych predstáv o tom, kam by sme sa mohli pohnúť ďalej. Súvisia veľmi úzko s činnosťou Matice slovenskej ako takej, keďže sme v prvom rade matičné vydavateľstvo. Vidím priestor na posun dopredu v užšej spolupráci a v synergickom efekte s rôznymi zložkami Matice, aj s tými dobrovoľnými, kde nie všetko funguje tak, ako by podľa môjho názoru mohlo. Blízka budúcnosť sa týka podľa mňa najmä národopisu, týka sa spolupráce s ďalšími zložkami MS v školskej oblasti, či už pôjde o učebnice, alebo rôzne doplnkové učebné texty. Budúcnosť knihy je totiž v strednodobom horizonte v učebniciach, a tam by sme chceli byť výraznejší, tak isto ako vo vecnej literatúre pre deti a mládež. Tam vidím veľký priestor a je to výzva pre nás a aj pre ďalších kolegov v Matici, aby sme hľadali ďalšie projekty, ako sa posunúť ďalej.
Zhováral sa: Maroš M. BANČEJ – Foto: autor