Od romantika Byrona k moderným počítačom

thumbnail

Činohra  Slovenského národného divadla smeruje k náročnejším textom. Po dvoch predchádzajúcich divadelných sezónach, keď v repertoári SND prevládala slovenská klasika alebo pôvodná dramatika súčasných autorov, riaditeľ Činohry Roman Polák označil rozbiehajúcu sa novú sezónu za divácky menej atraktívnu, určenú pre náročnejšieho diváka. Patrí k nej aj titul Arkádia od súčasného, vari najanglickejšieho a najviac hraného európskeho, ba i svetového dramatika Toma Stopparda. Túto avantgardnú inscenáciu uvádzajú  už dvadsať rokov mnohé svetové scény. Má v sebe síce dosť skepticizmu, keď naznačuje zánik civilizácie a konca sveta vôbec, no možno v nej postrehnúť aj mnohé humanistické prvky a možno aj čosi z autorovej, veľmi dramatickej autobiografie rodáka z bývalého Česko-Slovenska – baťovského Zlína. Sotva poldruharočný utekal s rodičmi pred nacizmom do Singapuru, no ani táto krajina ich rodine neposkytla trvalejší pokoj. V roku 1942 musela jeho matka vziať obidve deti a chrániť ich pred inváziou Japoncov. Obetavý Tomov otec, lekár Eugen Straüssler pomáhal svojim pacientom do poslednej chvíle. Odplával až poslednou loďou zo Singapuru do Indie. Zahynul na lodi, ktorú zbombardovali Japonci, keď sa pokúšal dostať k svojej rodine. Matka sa po čase vydala za britského dôstojníka Stopparda, presťahovali sa do Anglicka a dlhé roky utajovala pred deťmi túto tragickú minulosť, po ktorej samotný Stoppard začal pátrať až ako šesťdesiatročný.

V PREŠMYČKÁCH ČASU

Arkádiu považujú za jednu z najlepších hier za posledných päťdesiat rokov. Inscenácia má dve rozdielne časové pásma – od 19. storočia pokračuje do aktuálnej súčasnosti a pozvoľna sa vráti znova o dve storočia dozadu. Napriek tomu dej na seba nadväzuje a odkrýva množstvo zaujímavých detailov, ktoré sa udiali za čias zámožnej anglickej šľachty. Možno v nej nájsť prvky detektívky,  pričom pozornému divákovi isto neunikne ani dôležitá informácia o smrti hlavnej postavy, ktorá dovtedy duchaplnú komédiu mení na drámu. Táto netradičná kompozícia vťahuje diváka do čoraz zamotanejšieho obrazu o niekdajších obyvateľoch honosného zámku na anglickom vidieku. Aj keď sa scéna počas celého predstavenia nemení, ľahko možno rozlíšiť, v ktorom období  sa dej odohráva.

Pátranie po minulosti a zliepanie kúskov poznania do celku dalo v inscenačnom tvare príležitosť celému radu domovských činohercov (Roth, Koleník, Maštalír, Bučko, Galovič, Heriban, Bystriansky,Vajdová, Fialová).  Hlavnú úlohu žiačky Tomasíny zveril režisér Roman Polák Jane Kovalčíkovej, ktorá je v scénických kreáciách oveľa presvedčivejšia ako jej alternantka  Alžbeta Imrichová. Aj keď text Arkádie kladie enormné nároky na hercov, sú schopní podať ho zrozumiteľne a zábavne. Odhaľujú slabiny dnešného uponáhľaného sveta, keď sa nemáme čas zaujímať ani o veci dôležité, ktoré sa nás týkajú v súčasnosti, nieto o čosi, čo bolo dôležité v dávnej minulosti. Atmosféru predstavenia dotvára zaujímavá rytmická hudba Lucie Chuťkovej a kostýmy Sylvie Hanákovej pomáhajú divákovi diferencovať obdobia, v ktorých sa príbeh odvíja.

AUTOROVE DISPOZÍCIE         

Tom Stoppard aj v tejto hre preukázal hlboké znalosti z histórie literatúry i z vedeckých odborov, ako je matematika, fyzika, chémia, architektúra.  Dokáže z nich vyexcerpovať všetko, čo sa dá v dramatickej spisbe zužitkovať. Dokonca aj čosi z autentického Byronovho životopisu, ktorý v hre výrazne buduje dramatickú zápletku. Básnik sa oženil s významnou matematičkou, po ktorej talent pre vedu zdedila ich dcéra Augusta Byron, známa pod menom Ada  Lovelace, dnes považovaná za priekopníčku počítačového programovania (podľa nej je pomenovaný programovací jazyk Ada).

Každý romantik má vybájenú predstavu o krajine, v ktorej by chcel žiť. Niekdajší rojkovia ju nazývali Arkádia – čosi ako pozemský raj. V takomto vysnívanom prostredí v zámku anglického vidieka sa tento príbeh, pripomínajúci veľkého básnika svetového formátu lorda Byrona a jeho možného či fiktívneho pobytu, odvíja. A v takomto  priam vybájenom prostredí sa usiluje splniť želanie svojej žiačky Tomasíny jej milovaný učiteľ – naučí ju tancovať valčík. Ani jeden z nich netuší, že je to jej posledný. Veď pôvodný názov tejto Stoppardovej detektívno-komediálnej drámy bol Aj v Arkádii nájdete smrť!

Anna SLÁVIKOVÁ – Foto: propagácia SND



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.