Spomienka na masovú revoltu roľníkov
Posledný júlový víkend sa v obci Nižný Žipov v okrese Trebišov uskutočnilo slávnostné podujatie spojené s odhalením pamätníka Východoslovenského roľníckeho povstania z roka 1831. Práve v Nižnom Žipove vypukli 31. júla 1831 prvé, skutočne vážne povstalecké udalosti, ktoré nadobudli organizovaný charakter. Odtiaľ pochádza aj azda najsymbolickejšia osobnosť veľkej sedliackej vzbury, bývalý richtár, skutočný vodca slovenských vzbúrencov na dolnom Zemplíne Michal Pavuk.
Na podujatí sa zúčastnili významní hostia, medzi ktorými boli starosta obce Hrčeľ Rudolf Balog, starostka obce Čeľovce Jana Sabóvá, starosta Plechotíc Marek Andráš, starosta Zemplínskej Teplice Rastislav Majoroš, starosta Cejkova Štefan Kačurák, riaditeľka Štátneho archívu v Trebišove Margita Bandoľová, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Košiciach Martina Matečková a člen Výboru MS Michal Matečka.
- BEZPRÁVIE
Vyvrcholením podujatia bolo slávnostné odhalenie pamätníka. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper vo svojom príhovore priblížil historický kontext Východoslovenského roľníckeho povstania: ,,Povstanie nemalo hlavnú príčinu v nepochopení protiepidemiologických opatrení pri cholere a netkvie v travičskej povere, ako tvrdia opakujúce sa už prežité informácie, ale príčiny boli v širšom a hlbšom sociálnom kontexte, predovšetkým v neúnosných a neriešených sociálno-mocenských pomeroch Uhorska. Nespokojnosť mala hlbšie korene, keďže slovenský roľník celý život pracoval na pôde, o ktorú bol postupne okradnutý napríklad pri šľachtických komasáciách pozemkov, súčasne odovzdával šľachte väčšinu svojej úrody, rovnako bol zaťažovaný rôznymi poddanskými povinnosťami, a to vrátane cirkevných. Bolo tu aj bezprávie a nemožnosť dosiahnuť nápravu vtedajšími súdnymi prostriedkami.“
- MASOVÁ REVOLTA
Východoslovenské roľnícke povstanie patrí svojím rozsahom k najväčším protifeudálnym vystúpeniam vo vtedajšom Uhorsku. Jeho príčinou bola dlhodobá zlá sociálna situácia roľníkov, bezzemkov, bírešov, spišských baníkov a ďalších utlačovaných skupín obyvateľstva. Sedliacka vzbura prvýkrát vypukla v Zemplínskej Teplici, odkiaľ sa rozšírila do ďalších stolíc. Štatariálne súdy nakoniec od 29. augusta do 30. septembra 1831 vyniesli až 119 rozsudkov smrti, pričom vyše štyritisíc roľníkov bolo odsúdených na kruté palicovanie. Paradoxne, skutočné sociálne príčiny povstania sa dodnes zamieňajú za tie vedľajšie – travičské povery na pozadí epidémie cholery.
Text a foto: Laura HANCOVÁ