Mekyho lavička na Račianskom mýte v Bratislave sa stala pútnickým miestom. Správa o smrti Miroslava „Mekyho“ Žbirku zasiahla všetkých fanúšikov toho skladateľa, textára a speváka s chlapčenským hlasom, charizmou a suchým humorom. Napísal stovky piesní, vyše stoosemdesiat z nich aj otextoval. Už v pätnástich rokoch sa stal zakladajúcim členom skupiny Modus Club, neskôr skrátenej len na Modus. Sympatické je, že už pár hodín po jeho smrti začali ľudia chodiť k socialistickej lavičke na Račku, kde Meky sedával a hral ako tínedžer piesne Beatles.
V hudobnom živote dosiahol vari všetko. Získal Zlatú Bratislavskú lýru za skladbu Úsmev s Modusom, od roka 2006 bol členom hudobnej Siene slávy, nakrútili o ňom celovečerný dokument Meky. Získal množstvo ocenení, viacerých slovenských Zlatých slávikov, bol šestnásťkrát ocenený ako Osobnosť televíznej obrazovky. Je držiteľom ceny Anděl, ktorú mu udelila Česká hudobná akadémia. Za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenska v oblasti populárnej hudby získal v roku 2019 vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Udelili mu aj cenu Krištáľové krídlo. Na medzinárodnom festivale v rakúskom meste Villach s pesničkou Love Song získal cenu Radia Ö3. Osobne sa stretol aj s britskou kráľovnou Alžbetou či Paulom McCartneym, ktorý mu naživo zahral jednu zo svojich pesničiek.
- NEMODERNÝ CHALAN
Prvýkrát som osobne stretol Mekyho na 6. ročníku festivalu populárnej hudby ROCK FM FEST ’97, ktorý bol v banskobystrickom Dome kultúry. Cenu odbornej poroty tam získala prekvapujúco Jana Kirschnerová, ktorej prvý album v jej sedemnástich rokoch prepadol a prerazila neskôr až druhým albumom V cudzom meste. Po ukončení bola recepcia za účasti Dana Junasa a Barbory Haščákovej. Predseda poroty Paľo Habera tam nabehol v trblietavom saku s flitrami, ktorý by asi Karol Polák štipľavo okomentoval. No a v rohu som narazil na Mekyho Žbirku. Nemoderný chalan prišiel na recepciu vo svetri. Keďže som mal aj ja len sveter, akosi sme si padli do nôty. Príjemný rozhovor s jeho suchým humorom bol pekným zavŕšením hudobného dňa. Keďže onedlho mal koncertovať v Trnave, dohodli sme sa na väčšom rozhovore. Bolo ich viacero, vždy som po rozhovore odchádzal spokojný a dobre naladený. Šíril okolo seba fluidum pohody aj v čase stresu pred vystúpením.
- LEGENDÁRNE OKULIARE
Ako správnu legendu aj jeho sprevádzali historky. „Nemáte náhodou nové okuliare?“ spýtal sa ma po roku, čo sme sa stretli znova. Bol na ne zaťažený, hoci nie vždy. Na albume Nemoderný chalan z roka 1984 alebo na LP Zlomky poznania z roka 1988 pózuje bez okuliarov, ale onedlho si ich zase nasadil. Tvorili súčasť jeho podoby. Mal vraj niekoľko stovák rámov a nikdy nijaký nevyhodil. Začiatkom tohto roka si dal urobiť operáciu očí, ale okuliare nosiť neprestal, aj keď v nich mal čisté sklá. Najradšej mal „pilotky“, ale istý čas nosil aj „lennonky“, okrúhle okuliare, ktoré patrili neodmysliteľne k imidžu Johna Lennona.
- OSUDOVÉ ŽENY
Žbirka si strážil svoje súkromie. Oženil sa dvakrát. Na otázky o manželkách síce novinárom odpovedal, ale ani nedával dôvod, aby sa bližšie vŕtali v jeho živote. Prvú manželku Helgu si vzal ako dvadsaťročný, keď otehotnela. Narodila sa im dcéra Denisa, ktorej v roku 1974 zložil skladbu Deni. Keďže všetok čas venoval spevu, nemal na rodinu čas, a tak nasledoval rozvod, keď mala dcéra trinásť rokov.
S druhou manželkou Kateřinou, ktorá je mladšia o pätnásť rokov a v čase zoznámenia chodila na gymnázium, sa spoznali v Prahe na vystúpení v Lucerne. Novinári odhalili, že ich zoznámenie bolo pikantné – Žbirka práve vyšiel zo sprchy, keď tam Kateřina vstúpila. Ručník však vraj mal na sebe… Zobrali sa v roku 1988 a majú spolu dcéru Lindu a syna Davida. Pre manželku zložil hit Catherine. Klebetilo sa aj o vzťahu s Marikou Gombitovou v čase jej príchodu do kapely Modus. Miro bol však vtedy ženatý. „Možno nás to niekedy napadlo, ale držali sme to v platonickej rovine,“ povedala tajnostkársky Marika pre český bulvár.
- RYTMICKÝ MODERÁTOR
Žbirka sa pohyboval, pravdaže, svojským spôsobom, aj v iných žánroch. V roku 1990 sa objavil v relácii Rhytmick ako moderátor. Svojím pohodovým prejavom a humorom zbúral všetky dovtedy zaužívané predstavy o uvádzaní akéhokoľvek programu. Projekt mal na starosti hudobník a dramaturg Ľubo Belák, ktorý spolupracoval i na výrobe televíznej hitparády Triangel. Rhytmick si získal divákov aj tým, že ponúkal nielen komerciu, ale tiež alternatívnu scénu a zahraničné piesne, ktoré by sa inak v rádiách vôbec nehrali.
Rád reagoval a komentoval žiadosti divákov o pesničky. Posediačky, aj poležiačky. Raz mu jedna diváčka napísala, že by chcela počuť istého interpreta. Inak vraj príde za ním brat a zbije ho. Žbirka sa zamyslel a uviedol iného speváka. Potom papier zhúžval a nonšalantne hodil za seba so vzdorovitým úsmevom a vetou: „A odkáž bratovi, že sa ho nebojím!“
Ľubomír Belák na svojom blogu na toto obdobie takto spomína: „Po polstoročí sa v televízii otvorili dvere svetu a svet sa otvoril nám. Vtedy opäť zasiahla ‚vyššia‘ moc a ja som pri prvých dvoch vydaniach relácie musel Mekyho zaskakovať, dokonca v jeho novom kostýme. Stratil hlas, a tak som si sadol do štúdia a ‚odpálil‘ rozhovor s Candy Dulfer. Viete si predstaviť moju angličtinu... Našťastie už ďalšie pokračovania prevzal Meky a po niekoľko rokov uvádzal novinky zo svetovej produkcie populárnej hudby. V Holandsku pri výrobe Rhytmicku som si od Mekyho vytrpel typickú britskú iróniu.
Tá nie je nepriateľská, len vyzlieka obeť donaha. Naučil som sa to nielen znášať, ale aj kontrovať.“ K moderovaniu sa vrátil aj v Prahe. V Českom rozhlase 2 uvádzal reláciu Mám rád a pre televíznu stanicu ČT Art seriál Doupě Mekyho Žbirky. Aj túto skúsenosť bral s nadhľadom a na výčitky, že nepôsobí ako profesionál, iba poznamenal: „Vždy sa dá všetko zostrihať...“
- PRVÝ SLÁVIK
Anketa popularity českých a slovenských interpretov Zlatý slávik, ktorú organizoval časopis Mladý svět a Smena, mala v kategórii spevákov jedného favorita ‒ Karla Gotta. Jeho hegemóniu prerušili iba dvaja českí speváci ‒ Waldemar Matuška a Dalibor Janda. Prvým Zlatým slávikom zo Slovenska sa stal Meky Žbirka v roku 1982, len dva roky po vydaní svojho debutového štúdiového albumu Doktor sen. Ten obsahoval duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách, hity Ako obrázok, Mám čierny deň alebo Balada
o poľných vtákoch. Gott na to vtedy reagoval s nadhľadom: ,,Nevadí, ja mám doma slavíků celou žbirku.”
- ABBEY ROAD
Ak Meky niečím svojich fanúšikov štval, tak azda iba častým zdôrazňovaním svojho anglického pôvodu a presťahovaním sa do Prahy za manželkou Kateřinou, čo mnohí brali ako zradu Slovenska. Nezabudli mu ani názorový rozchod s Lacom Lučeničom, s ktorým zakladal skupinu Limit a Žbirkovi do roka 1994 produkoval jeho albumy. Pred pár rokmi sa mu splnil sen nahrať si album v legendárnom štúdiu Abbey Road, kde nahrávali Beatles. Predtým, v roku 2012, v Abbey Road nahral dve piesne ‒ Love Shines a In The Sun. Ale neodpustil si do svojho pražského programu Doupě pozvať Roba Cassa, ktorý mu v Londýne produkoval Double Album, čo sa nestretlo s dobrou odozvou. A na štyridsiate výročie svojej kariéry si pozval na pódium zase gitaristu Robbieho McIntosha, bubeníka Blaira Cunninghama a basgitaristu Hamisha Stuarta, ktorí tvorili základ kapely Paula McCartneyho, čo zase urazilo časť slovenských hudobníkov, ktorí s ním prežili svoje hudobné roky.
Keď odíde legenda, vždy zostane po nej prázdne miesto. Miroslav „Meky“ Žbirka bol spevák, ktorý dokazoval, že aj stredný prúd sa dá interpretovať bez toho, aby pôsobil ako gýč. Takmer každá jeho pieseň sa stala po vydaní hitom a nepochybujem, že jeho piesne sa budú v rádiách hrávať ďalšie dekády. Meky sa dokázal prispôsobovať trendom najmä po zvukovej stránke a mal cit aj pre texty či už od Peteraja, Štrassera, alebo Urbana. Výstižne zhodnotil jeho život textár Kamil Peteraj: „Sláva ho nikam neuniesla, vždy zostal pevne na zemi.“ Bude všetkým milovníkom dobrej muziky chýbať.
Text a foto: Ivan KRAJČOVIČ