Odišiel Profesor Richard MARSINA

thumbnail

Rešpektovaný arbiter v neraz prudkých historických sporoch. Počas dlhých rokov, dlhodobo sa Slovenské národné noviny, na rozdiel od väčšiny médií tzv. hlavného prúdu, obracali na profesora Richarda MARSINU, doktora vied, vtedy, keď sa hľadali vedecké argumenty o slovenských dejinách, dejinách na Slovensku, neraz v prudkých sporoch. Povedzme aj vtedy, keď išlo o medializované  tvrdenie, že v Nitre vzniklo najstaršie biskupstvo v strednej Európe.

Na otázku našich národných novín (SNN č. 5/2016) v rozsiahlom a podrobnom texte odpoveď prof. R. Marsinu znela: „Jednoznačne treba povedať, že to nie je omyl, ale treba to spresniť – Nitrianske biskupstvo je najstaršie vo východnej časti strednej Európy, ale trvalo krátko. Biskupstvá vznikali na územiach, kde už kristianizácia dosiahla určitý stupeň, lebo na vznik biskupstva bolo treba súhlas Ríma, pápežskej stolice. V Nitre biskupstvo vzniklo v júni 880, je to spomenuté v pápežskej bule, okrem mnohého iného biskup bol vysvätený na výslovnú žiadosť Svätopluka. V okolí, napríklad v Prahe vzniklo biskupstvo až v roku 973, v Ostrihome až na začiatku druhého tisícročia, približne okolo roka 1002, pokiaľ ide o Krakov, predpokladá sa, že to bolo koncom desiateho storočia.“

■ KRESŤANSKÉ SLOVENSKO

Pre profesora Marsinu na základe jeho štúdií bolo zrejmé, že Slovensko, teda územie dnešného Slovenska, bolo kresťanské kontinuálne. Kresťanské bolo od deviateho storočia a potom od jedenásteho storočia doteraz. Najpozoruhodnejšie pri výskume starých dokladov v súvislosti s Nitrou je významná už existencia listín z deviateho storočia. Pre nijaké iné mesto na Slovensku takýto písomný doklad nemáme. To napokon nemáme, ani ak ide o Veľkú Moravu. Ďalšie dve najstaršie listiny, ktoré sú dodnes zachované v origináli, sú tiež spojené s Nitrou, sú to Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113.

Ostrihom pri svojom vzniku nedostal územia na juh od Dunaja, tých bolo minimum, ale väčšina bola na sever od Dunaja. Môžeme povedať, že Ostrihomské arcibiskupstvo dostalo územia, kde bola tradícia kristianizácie najsilnejšia a v tom čase aj najživšia. Na záver rozsiahlej argumentácie, ktorú tu z priestorových dôvodov neuvádzame, prof. R. Marsina konštatoval, že „z pohľadu histórie sv. Cyrila a Metoda skutočne nemožno považovať za prvotných kristianizátorov na našom území, to skutočne nemožno. Sv. Cyril a Metod však boli rozširovateľmi územia kristianizácie, svedčí o tom nitriansky Pribinov kostol...“

Prof. R. Marsina dostáva ocenenie z rúk V. Hornáčka, predsedu slovenských združení inteligencie.

Podrobná faktografia, uverejnená v SNN, je aj cenným odborným stanoviskom k závažnému, svojho druhu prvému dokumentu RTVS o misii solúnskych bratov, ktorý sa opiera o vedecké autority.

■ MIKULČICE A KOPČANY

Koncom roka 2013 sa venovali SNN archeoparku v Mikulčiciach. Archeológovia tu postupne od roka 1954 objavili jedenásť kostolov, ich základy. Spolu s veľkomoravským kostolíkom ‒ kaplnkou sv. Margity Antiochijskej ‒ sa po výskumoch v roku 2013 už hovorilo o aglomerácii. Kaplnka v Kopčanoch bola a je totiž jedinou zachovalou stavbou, preto sa vtedy hovorilo o mikulčisko-kopčianskej aglomerácii, kľúčovom centre Veľkej Moravy. V archeoparku na moravskej strane bola pozoruhodná mapa veľkomoravského „zjednocovacieho procesu od tridsiatych rokov 9. storočia až po smrť kráľa Svätopluka I. Veľkého v roku 894 vytvorená podľa B. Kleina, A. Ruttkaya, R. Marsinu v roku 1994  a J. Dekana z roku 1976“. Päť slovenských vedcov, päť slovenských autorít, päť napospol matičiarov, sčasti členov Historického odboru Matice slovenskej, sa rozhodujúcim spôsobom zapísalo do mikulčických análov. Profesor Marsina je uvádzaný ako znalec všetkých historických prameňov, kde je zmienka týkajúca sa dnešného územia Slovenska, a jeden z dvoch prvých svetských historikov, ktorý skúmal Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. Tie nemajú páru v celom súbore archiválií a dokladajú prevažne slovenské osídlenie až tretiny nášho dnešného územia (píše sa o tom v SNN 43 – 44/2013).

■ TATÁRSKE PUSTOŠENIE

Medzi pozoruhodné diela patrí kniha Tatársky vpád. Sprístupňuje, povedané dnešným jazykom, zrážku civilizácií na našom území v trinástom storočí v rokoch 1241 – 1242. Profesor Marsina o tom publikoval dokumenty ešte v roku 1971, lenže v latinčine. Jestvuje mnoho listín týkajúcich sa dejín Slovenska a tohto obdobia. Knižne však vychádzajú po prvý raz v latinskom origináli a zároveň v slovenskom preklade. Mimoriadne je, že sú to prvé slovenské preklady a osobitne vydarené prebásnenie dvoch textov. Je to Smutná pieseň Roderiga a Nárek nad zničenou uhorskou krajinou. Autorom kvalitného, hodnotného prebásnenia je Miloš Marek, konštatoval prof. Marsina pre SNN v septembri 2012. A doplnil: „Nič a nikdy nemožno zjednodušovať, ale dá sa povedať dnešným slovníkom, že je to zrážka kultúr, azda zrážka civilizácií, ktorá sa vtedy odohrávala na našom dnešnom území. Tu už prevládala kresťanská kultúra a tatársky vpád, v skutočnosti však mongolský vpád,  predstavoval úplne inú kultúru, iný prístup. Cenné je, že máme o tom svedectvá súčasníkov, zachovali sa základné pramene, máme svedectvá napríklad o tom, aký iný bol vzťah k ľudskému životu, bol to obrovský rozdiel...

Dušan D. KERNÝ ‒ Foto: archív SNN


Slovenskú historickú vedu opustil prof. PhDr. Richard MARSINA, DrSc., Dr. h. c.

Ustanovizeň reprezentoval a formoval matičný život

Richard MARSINA je významný slovenský historik. Na vytváraní slovenského historického vedomia sa podieľal v takej miere ako Franko Víťazoslav Sasinek, Daniel Rapant alebo František Hrušovský. Zomrel v úctyhodnom veku deväťdesiatich siedmich rokov. Patril k najstarším matičiarom na Slovensku...

Treba vyzdvihnúť, že bol aktívnym členom Matice slovenskej, ktorý svojou prácou významne formoval matičný život a reprezentoval ju aj navonok v slovenskej verejnosti. Od augusta 1990 do augusta 1996 a od septembra 1997 až do 2000 bol členom Výboru Matice slovenskej. Od roka 1997 bol členom jej prezídia, bol aj predsedom Vedeckej rady MS.  V roku 1992 inicioval obnovenie Historického odboru Matice slovenskej, ktorého sa stal aj predsedom a potom čestným predsedom. Matičné vedecké periodikum Historický zborník mu vďačí za obnovené vydávanie. Bol predsedom jeho redakčnej rady a vytrvale doň prispieval. V roku 1997 vznikol Slovenský historický ústav MS, kde do roka 2011 pracoval. V roku 2018 sa stal čestným členom Matice slovenskej.

Richard Marsina sa narodil 4. mája 1923 v Šahách. V roku 1949 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Od roka 1960 pracoval tridsaťpäť rokov ako vedecký pracovník v Historickom ústave SAV. Od roka 1995 pôsobil ako pedagóg na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, kde vyučoval staršie všeobecné a slovenské dejiny.

■ ČLOVEK TALENTOV

Jeho život charakterizuje cieľavedomá systematická práca, chuť a vôľa rozvíjať svoje talenty, ktoré dostal od Stvoriteľa. Svoju odbornú dráhu začal v Archíve mesta Bratislavy, neskôr pracoval v Pôdohospodárskom archíve a po jeho včlenení do Štátneho slovenského ústredného archívu pokračoval v rozličných funkciách v archívnej práci, ktorá mu umožnila zahĺbiť sa práve do problematiky stredovekých hospodárskych dejín. Plodom tejto práce boli dva zväzky Urbárov feudálnych panstiev na Slovensku v 16. a 17 storočí. Potreba venovať sa profesionálne najstarším dejinám ho viedla do Historického ústavu SAV, kde za vyše tri desaťročia pôsobenia vyoral hlbokú brázdu, ktorá dodnes prináša úrodu. Zároveň prednášal na katedre archívnictva Filozofickej fakulty UK v Bratislave. V bibliografii jeho prác z tohto obdobia sa vynímajú edície prameňov, ale bohato sú zastúpené samostatné monografie, monografie a syntézy v spoluautorstve z oblasti slovenských dejín, cyrilo-metodskej problematiky, dejín Uhorska a vojenských dejín. Netreba zabudnúť ani na vysokoškolské učebnice a skriptá, rozsiahle štúdie a články a napokon na veľmi bohatú recenznú činnosť.

Fundovaný záber do dejín slovenskej historiografie (Samuel Timon, Jozef Hložník-Hložanský, Ján Severini, Matej Bel, Jonáš Záborský, Adam František Kollár) je treťou oblasťou vedeckej činnosti R. Marsinu. Pohľad vysoko erudovaného znalca slovenských dejín aj všeobecných európskych priniesol mnohé prekvapujúce výsledky, ktorých si odborná verejnosť do takej miery nebola vedomá.

■ SLOVENSKÉ DEJINY

Čestné členstvo Matice slovenskej R. Marsinovi odovuzdali správca MS Maroš Smolec (v strede) a predseda Dozorného výboru MS Štefan Martinkovič (vpravo).

Neobyčajne plodnú činnosť vyvíjal na syntézach slovenských dejín. Monografia Slovensko I. Dejiny vzbudila veľký ohlas vo vedeckej verejnosti svojím poňatím látky, precíznym spracovaním a usporiadaným faktografickým podaním, čím autor vniesol potrebný poriadok do faktografie, a tým aj nové hodnotenia mnohých udalostí. Okrem tejto syntézy sa podieľal na bývalých celoštátnych syntézach československých dejín, syntézach z oblasti vojenských dejín a iných príležitostných syntézach. Veľkú účasť mal na syntéze Dejiny Slovenska I, ktorá mala z dovtedajších syntéz najväčší vedecký prínos a možno ju považovať za významný predstupeň budúcich akademických Dejín Slovenska.

■ VEĽKÁ MORAVA

Špeciálne zastúpenie v jeho spisbe má výskum veľkomoravského obdobia našich dejín, poloha a rozloha Veľkej Moravy, vzťah Slovanov a Maďarov a začiatok slovenskej štátnosti, Nitrianske údelné vojvodstvo a kristianizácia Uhorska, osídlenie Slovenska, dejiny baníctva, problémy druhého nevoľníctva, národného obrodenia a štandardizovania geografického názvoslovia a historických osobných mien. Bohatá publikačná činnosť a odborná rozhľadenosť mu otvorili cestu do všetkých orgánov v súvislosti s odbornou alebo reprezentatívnou činnosťou nielen doma, ale aj v zahraničí.

■ ZAKLADATEĽSKÉ PRÍNOSY

Profesor Marsina patrí medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Je autorom najzákladnejších syntetických dejín Slovenska v stredoveku, ako aj edícií prameňov k nim. Vydal dva zväzky Slovenského diplomatára, ktorý obsahuje prepis všetkých písomných prameňov k dejinám Slovenska do roka 1260. Za posledných päť rokov vydal alebo sa podieľal na príprave diel Legendy stredovekého Slovenska, Slovensko očami cudzincov a Cirkevná organizácia na Veľkej Morave.

Prezident Slovenskej republiky udelil prof. Marsinovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Matica slovenská ocenila R. Marsinu pamätnou medailou MS sv. Cyrila a Metoda a Nadácia MS ho ocenila Cenou Nadácie MS Ľudovíta Nováka za rozvoj spoločenských vied a Historický odbor MS mu udelil Cenu Daniela Rapanta.

Richard Marsina opustil blízkych, matičnú rodinu a vedeckú obec 25. marca tohto roku.

Peter MULÍK ‒ Foto: archív SNN

 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.