MEDZI NAMI
V čase koronakrízy sa v uplynulom týždni v slovenskej spoločnosti zaiskrilo. Kontroverzie na ideovej platforme konzervatívci verzus liberáli sa začali v parlamente po prednese výročnej správy verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, potom pokračovali nevýznamnou abdikáciou Oľgy Pietruchovej z funkcie riaditeľky odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce a sociálnych vecí a napokon hladinu konzervatívnej časti spoločnosti rozvlnil rozhovor bývalého arcibiskupa Roberta Bezáka v časopise Týždeň. Tieto tri na prvý pohľad málo dôležité udalosti majú spoločného menovateľa: sú odrazom hodnotového zápasu dvoch ideologických svetov, ktorý u nás tlie ako pahreba najmenej desať rokov.
Niet pochýb o tom, kto na Slovensku zatiaľ vyhráva tento zápas na body. Víťazí väčšinová kresťanská orientácia spoločnosti, politickou rétorikou označená ako konzervatívna, ktorú musia akceptovať aj politické elity buď z presvedčenia, alebo preto, že väčšinoví slovenskí voliči najmä z rurálneho prostredia sú vo svojej DNA konzervatívci, čiže kresťania, či si to uvedomujú, alebo nie. Slovensko nie je naklonené akceptovať nielen drogy, ale ani homosexuálne manželstvá a adopcie detí týmito pármi. Odmietnutie Istanbulského dohovoru slovenskou verejnosťou aj rozhodujúcimi politickými elitami je z rovnakého súdka ako neprijatie správy ombudsmanky Patakyovej v súčasnom parlamente. Netreba sa zamýšľať nad tým, ako je možné, že v predmetnom spore konzervatívcov s liberálmi prijali dve rôznofarebné vlády dve rovnaké rozhodnutia.
Ombudsmanke nepomohla ani dopredu avizovaná osobná účasť a podpora liberálno-progresívnej prezidentky Zuzany Čaputovej. V parlamentnom ringu prehrala v celom politickom spektre liberálna ombudsmanka a spolu s ňou i prezidentka. Proti prijatiu Patakyovej výročnej správy bolo päťdesiat poslancov, podporilo ju tridsaťštyri poslancov, zdržalo sa štyridsaťšesť poslancov. V NR SR išlo iba o vyjadrenie názoru, nie o vyslovenie nedôvery, bol to však dôležitý politický odkaz, aké hodnoty bude preferovať táto parlamentná garnitúra. Prvá sa spamätala feministka a priekopníčka extrémnej rodovej ideológie v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Pietruchová a vzdala sa svojho pochybného úradu, ktorý vlastne ani nepatrí na pôdu ministerstva.
Pani rodová riaditeľka okrem iných neslávnych výrokov nazvala svojich oponentov „bielym odpadom“. Odchod zo svojho ideologického postu zdôvodnila nekriticky, ale zato štipľavo: „Naše ministerstvo pod vedením ‚posledného križiaka‘ mení spätne naše odborné stanoviská a núti akceptovať pripomienky Konferencie biskupov Slovenska, ktorí sa snažia pojem rodovej rovnosti úplne vymazať zo slovníka. Šialená kampaň proti Istanbulskému dohovoru a ‚gender ideológii‘ vyšpičkovala odpor voči tejto agende a jediné, čo sa nám darilo, bolo brániť status quo a aspoň v zahraničí sa tváriť, že sme stále krajina vyznávajúca hodnoty EÚ a civilizovaného sveta v rodovej rovnosti.“ Zrejme väčšina občanov Slovenska, teda nielen konferencia biskupov, nesúhlasí s názormi tejto roztrpčenej panej, lebo majú právo si myslieť, že vyznávači „civilizačných hodnôt“ LGBTI vedú vývoj ľudského rodu do slepej uličky, že systém civilizácie, ktorá pomocou tzv. sociálnych pracovníkov či tzv. juvenilnej polície bezdôvodne odoberá deti z normálnych (tradičných) rodín a dáva ich na adopciu homosexuálnym párom, je brutálny a zároveň neľudský.
Osobitným prípadom intolerancie s kresťanskou náukou, ale aj so zdravým rozumom sú postoje liberálneho kňaza Róberta Bezáka, pozbaveného arcibiskupského stolca Trnavskej arcidiecézy. Aj on je vyznávačom rodovej internacionály podobne ako evanjelický teológ Ondrej Prostredník, od ktorého sa líši iba „progresívnym názorom,“ že „veriaci kresťan by nemal byť ministrom zdravotníctva a kresťania v politike by nemali presadzovať svoju agendu“. Zaoberať sa planými a možno choromyseľnými rečami tohto pomýleného pána, akými odhalil svoje vnútro v Hríbovom týždenníku, nemá zmysel – povedať k tomu viac je úlohou kresťanských cirkví. Pravda, ak im Bezák ešte stojí za pozornosť.
Ľudovít ŠTEVKO - Foto: internet