Opäť umelo vytvárajú problém s tabuľami

thumbnail

Strana Most ‒ Híd pred voľbami prebrala agendu konkurenčnej SMK. V týždenníku Slovenské národné noviny sme pred dvoma rokmi monitorovali snahu niektorých maďarských organizácií na Slovensku presadiť návrh zákona, podľa ktorého mali byť na viacerých územiach označované dvojjazyčnými tabuľami stanice na železničných nádražiach, ale aj autobusové zastávky a dokonca aj návestia na uzloch cestnej siete pre automobilovú dopravu. Ministerstvo dopravy návrh zákona z dielne maďarských občianskych aj politických kruhov analyzovalo, pripomienkovalo a predložilo na rokovanie vlády SR. Tá návrh zamietla ako bezpredmetný. Lenže snaha o to isté sa tu zrazu objavila opäť, tentoraz od zástupcov strany Most ‒ Híd. Prečo práve v čase, keď celá Európa rieši kritickú situáciu okolo migrantov?

Most-Híd_1Na vlakových zastávkach v obciach a mestách, kde žije minimálne dvadsať percent príslušníkov národnostnej menšiny, by mali byť umiestnené dvojjazyčné tabule. V ďalšej novele zákona o dráhach to navrhujú poslanci strany Most ‒ Híd Árpád Érsek, Béla Bugár a Elemér Jakab. Novelou vraj chcú poslanci za Most ‒ Híd zosúladiť právny stav v oblasti používania jazykov národnostných menšín s označovaním železničných staníc. Hoci súčasný zákon o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje uvádzať označenie obce v jazyku národnostnej menšiny aj pri označení železničnej stanice, súčasná právna úprava zákona o dráhach takúto povinnosť dotknutým orgánom štátnej správy neukladá. Navrhovaná zmena by sa týkala až sto štyridsiatich štyroch obcí, náklady označenia železničných staníc a zastávok v jazyku národnostných menšín sa odhadujú na sumu štyristotridsaťtisíc eur.

ČO SLEDUJÚ?

Keďže aj poslanci strany Most ‒ Híd už takýto návrh v minulosti do parlamentu predkladali, ale vládny Smer-SD ho zamietol, je otázne, čo týmto novým návrhom poslanci sledujú. Jednou z možností je, že strana Most ‒ Híd chce týmto krokom pred voľbami zobrať možnú prevodlebnú tému konkurenčnej SMK. Druhá možnosť je, že bugárovci chcú využiť situáciu, v ktorej sa vedenie štátu musí venovať problematike migrantov, a vieme, že vláda zamieta kvóty diktované z Bruselu. Zamietnutie návrhu na ďalšie menšinové tabule by tak mohlo byť zámienkou na opätovné rozpútanie kampane o nedostatku tolerancie a empatie v rámci slovenskej spoločnosti.

Slová Bélu Bugára, ktorými naznačil, že Slovensko zaspalo pri prijímaní utečencov, sa dajú brať ako výčitka, že ak nie sme dosť súcitní s utečencami, ako môžeme byť tolerantní k svojim menšinám.

AZYLOVÁ POLITIKA

„V roku 2004 sme zvládli desaťtisíc žiadateľov o azyl. Samozrejme, v azylovom procese sme zistili, že väčšina z nich nespĺňa podmienky a museli tak opustiť územie Slovenska. Všetky kroky v EÚ sa dejú päť minút po dvanástej. Keď hovoríme, že Európa zaspala, hovoríme, že zaspalo aj Slovensko. Na rozdiel od niektorých iných krajín sme my zostali len vo fáze rečí. Neponúkame azyl aktívne. Ovzdušie v Európskej únii začína byť toxické,“ vyhlásil Béla Bugár. Spájanie utečencov s teroristami má podľa neho iba naháňať strach. „Hovoriť len A a nepovedať B, je chybné. Musíme povedať aj to, že máme prísny azylový systém, ktorý by odhalil tých, čo môžu znamenať bezpečnostné riziko. Európa zažila státisícové exody i v minulosti. A vlády Západu aj tak tých ľudí neposielali späť. Táto kríza zmení Európu a Schengen. A to nielen kvôli utečencom, ale kvôli postoju k nej. Niektoré štáty strácajú totiž schopnosť empatie,“ dodal Béla Bugár.

Empatia je často používané slovo v takých kruhoch, ktoré pod ním rozumejú možnosť skrývať kadečo. Napríklad aj vyhlásenia, že ľudia sa nemajú báť terorizmu ani iredenty. Empatia bugárovcov sa však zrejme netýka ľudí na juhu Slovenska, ktorí majú celkom iné problémy než osadzovanie nových dvojjazyčných tabúľ...

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ - Karikatúry: Andrej MIŠANEK



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.