Komisia na preverenie smrti gen. Lučanského zverejnila očakávanú správu. Šestnásteho apríla 2021 Kontrolná komisia zriadená v súvislosti s úmrtím Milana Lučanského v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov zverejnila Záverečnú správu popierajúcu niektoré pochybnosti prezentované kritickou časťou slovenskej verejnosti. S jej obsahom sa dodnes verejne nestotožnili predstavitelia opozičných strán a mnohí občania, ktorí spochybňujú jej výsledky na sociálnych sieťach.
Na základe rozhodnutia ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej bola zriadená činnosť tejto komisie 4. januára 2021 krátko po dodnes nevyšetrenej smrti bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského 30. decembra 2020. Ministerstvo spravodlivosti zastupovali Richard Sviežený, Bronislav Pongrác a Pavel Zbojek. Oblasť súdneho znalectva a súdneho lekárstva Norbert Moravanský. Kancelária verejného ochrancu práv delegovala Tomáša Čitbaja. Za zahraničného člena komisie bola vymenovaná Anna Šabatová, bývalá verejná ochrankyňa práv Českej republiky. Mediálna obec nominovala Jána Petroviča a Dominika Hutka. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyslal Zuzanu Lališovú. Marián Danaj zastupoval Odborový zväz ZVJS. Kancelária prezidenta SR nominovala Radovana Palu. Národná rada SR delegovala šiestich zástupcov. Za vládnu koalíciu boli jej členmi Petra Hajšelová (SME RODINA), Milan Laurenčík (SaS) a Juraj Krúpa (OĽaNO). Opozíciu zastupovali Marian Kotleba (ĽSNS), Denisa Saková (Hlas-SD) a Marián Saloň (Smer-SD).
- OPOZÍCIA PROTI
Podľa oficiálnych výsledkov za prijatie aktuálneho znenia Záverečnej správy hlasovali všetci členovia komisie okrem Mariana Kotlebu, Denisy Sakovej a Mariána Saloňa. V nesúhlasnom odôvodnenom stanovisku Denisy Sakovej k Záverečnej správe sa píše, že hlasovala proti jej prijatiu, pretože neboli zapracované a zodpovedané všetky jej pripomienky. „Spomínané pripomienky nebudem komunikovať verejnosti prostredníctvom médií, ale budem ich adresovať v rámci prebiehajúcich dvoch trestných konaní priamo dozorujúcemu prokurátorovi.“ Marián Kotleba pre SNN povedal: „K prvej verzii záverečnej správy som dal niekoľko závažných pripomienok, nie všetky však komisia akceptovala a zapracovala do finálnej verzie. V nej bolo dokonca niekoľko faktov úplne prekrútených, a to až do takej miery, že sa dajú označiť za klamlivé. Z faktov, ktoré sme zistili a s ktorými sme sa oboznámili, som nezískal jednoznačné presvedčenie o tom, že generál Lučanský vo väzbe spáchal samovraždu. Preto som hlasoval proti záverečnej správe, ktorá úmrtie generála za samovraždu označila s úplnou istotou.“
Marián Saloň ešte ako člen komisie uviedol, že: „O záverečnej správe nebudem hlasovať z dôvodu porušenia štatútu kontrolnej komisie. Bol totiž porušený článok VI., ktorý hovorí, že o zasadnutí komisie, na ktorom sa má prijímať záverečná hodnotiaca správa, vyrozumie komisia blízke osoby obvineného gen. Milana Lučanského a umožní im sa na zasadnutí zúčastniť, čo sa neudialo. Právny zástupca ani blízke osoby neboli vyrozumené a nebolo im umožnené sa na zasadnutí komisie zúčastniť. Mrzí ma, že informácie z obsahu záverečnej správy sa ministerka spravodlivosti, generálny prokurátor a hlavne rodina dozvedeli z médií skôr ako o samotnej správe v zmysle štatútu rozhodla komisia. Týmto chaosom bola, žiaľ, práca komisie znehodnotená a jej závery spochybnené.“
- BEZ PITVY
Komisia pri svojich záveroch vychádzala z tých podkladov, ktoré mala k dispozícii. „Komisia nemala možnosť oboznámiť sa so zdravotnou dokumentáciou Milana Lučanského, ani s tými podkladmi, ktoré tvorili súčasť vyšetrovacieho spisu. Komisia pri prešetrovaní nedisponovala takými možnosťami, aké majú orgány činné v trestnom konaní. Záver komisie preto nemôže prejudikovať závery, ktoré budú výsledkom trestného konania.“ K otázke priebehu mimoriadnej udalosti z 29. decembra 2020 sa v záverečnej správe uvádza, že sa jej zo zistených podkladov nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by spochybňovali medializovanú verziu udalosti, v zmysle ktorej došlo v uvedený deň k pokusu o samovraždu a následnému úmrtiu Milana Lučanského v zdravotníckom zariadení. „Komisia k záveru dospela na základe vyhodnotenia písomných podkladov, kamerových záznamov, výpisov zo systému zaznamenávania otvárania ciel, vyjadrení vypočutých osôb a informácií z priebehu zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, pričom všetky získané informácie vyhodnotila vo vzájomných súvislostiach.“
Komisia zároveň vzala do úvahy aj výpovede príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej správy (ZVJS), ktorí po otvorení cely v inkriminovanom čase poskytli generálovi Lučanskému prvú pomoc. „Vo výpovediach príslušníkov komisia nezistila také rozpory, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o inom priebehu udalostí, ani také skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť manažmentu poskytnutia prvej pomoci pred transportom do zdravotníckeho zariadenia.“ Popritom však konštatuje, že jej najvážnejším limitom pri objektivizácii skutkového stavu bola nemožnosť preskúmať zdravotnú dokumentáciu a predbežnú správu z pitvy. „Komisia však vzala do úvahy informáciu z neverejného zasadnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, na ktorej vystúpil generálny prokurátor a považuje jeho vyjadrenie k vykonanej pitve za podporné vo vzťahu k prijatému záveru.“
- VYŠETROVANIE
Je toho názoru, že samostatné umiestnenie generála Lučanského bolo v rámci prijatých preventívno-bezpečnostných opatrení vzhľadom najmä na jeho špecifickú profesijnú minulosť adekvátne a správne. Ďalej konštatuje, že vzhľadom na krátkosť trvania jeho väzby nebolo spôsobilé zasiahnuť do jeho základných práv. Odporúča preto analyzovať limity právnej úpravy týkajúcej sa väzby vykonávanej samostatným umiestnením v porovnaní s disciplinárnym trestom samoväzby, ktorý je zákonom ohraničený v trvaní maximálne desiatich dní. „Na základe uvedených skutočností komisia vyslovuje názor, že v oblasti garancie pred porušovaním základných práv neúmernou dĺžkou samostatného umiestnenia a v oblasti zabezpečovania režimových činností a možností trávenia voľného času väzobne stíhaných osôb je potrebné vykonať systémové zmeny.“
K upokojeniu celej situácie by prospelo objektívne a nestanné objasnenie zo strany vyšetrovacích orgánov.
Matej MINDÁR – Foto-internet. kresba Ľ: KOTRHA