Orgán od darcu alebo tkanivo predstavujú zvlášť cennú hodnotu

thumbnail

ROZHOVOR TÝŽDŇA

Imunitný systém človeka má pre jeho zdravý život nenahraditeľnú funkciu. O začiatkoch  transplantácií na Slovensku, fámach, reklamných kampaniach a pravde o probiotikách, ako aj o tom, akú úlohu zohrávajú mikroorganizmy v našom živote, hovorili Slovenské národné noviny s akademikom prof. MUDr. Jánom ŠTEFANOVIČOM, DrSc.

  • Spomeňte v kocke začiatky transplantácií u nás.
    Na Slovensku sa o transplantácii začalo uvažovať okolo roka 1965 a robili sa chirurgické, internistické a v teoretickej sfére aj imunologické prípravy. V roku 1968 sa zišla trojica odborníkov za prítomnosti tajomníka imunologického oddelenia Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) a vznikol konkrétny program na vznik transplantácií. Profesor V. Zvara mal na starosti celkový program a chirurgickú časť, ja som bol za  imunologickú a MUDr. R. Menkyna  za internistickú, organizačnú a materiálovú. Začiatky boli vo všeobecnosti veľmi náročné. V tých časoch  v mnohých krajinách pacienti po transplantácii  neprežívali veľmi dlho. Odborníci v rámci SZO upozorňovali na kritické miesta a vyzývali na opatrnosť a na rešpektovanie všeobecne platných zásad. Preto pred začatím transplantácií prišiel do Bratislavy aj tajomník imunologickej divízie SZO.
               
  • Boli ste teda pri zrode transplantačnej imunológie u nás. Táto aktivita prerástla do vzniku Imunologického ústavu LF UK. Akú úlohu má ľudská imunita pri transplantácii?
    Každý človek disponuje tzv. imunitným systémom, ktorý má  pre jeho život nenahraditeľnú funkciu. Predovšetkým rozpoznáva štruktúry, ktoré sú telu vlastné. Vlastné štruktúry systém toleruje, kým na nevlastné vzniká imunitná odpoveď s cieľom zachovať celistvosť a individualitu postihnutej osoby. Medzi nevlastné zložky patria nielen substancie z okolia, ale aj vlastné štruktúry zmenené starnutím alebo iným nepriaznivým zásahom (napríklad aj nadviazaním na určitý liek). Takisto imunitný systém rozpoznáva i molekuly, bunky a tkanivá od iného jedinca.  Preto je potrebné zistiť skladbu tkanív osoby, ktorá má prijať transplantát, a tiež tkanivo darcu. Ak je skladba značne odlišná, potom imunitný systém príjemcu reaguje intenzívne a transplantát odvrhne. Preto treba pred transplantáciou stanoviť zloženie tkaniva príjemcu, tzv. histokompatibilitu (určujú sa znaky HLA), a takisto aj u darcu. Ideálna zhoda sa vyskytuje u jednovaječných dvojčiat, kde je  transplantácia najúspešnejšia.
  • Ako bola v začiatkoch vnímaná táto práca?
    Keď sme začínali túto náročnú a zodpovednú prácu, nikto nemyslel na finančné ohodnotenie, na nejaké zisky, aj keď sa nás často na to pýtajú. Robili sme z istého osobného zanietenia, priam idealizmu, a zo zvedavosti, ako tento projekt dopadne.
    Dostali sme ďakovné listy z ministerstva a maličkú odmenu, pričom sme často spomínali, že ide o Titel ohne Mittel (ohodnotenie bez prostriedkov). Situácia sa  časom zásadne zmenila a dnes potrebuje každý v prvom rade zarobiť, čo možno ovplyvňuje aj proces transplantácie. Dnes sa navyše imunológia stala prostriedkom propagácie seba bez toho, aby niekto aspoň raz otypizoval čakateľa, urobil nejaké vyšetrenie, a v imunológii nemajú skúsenosti, iba veľa o nej hovoria. Ide o jedincov, ktorí bez tvrdej práce v odbore chcú robiť teóriu a formulovať nejaké zásady. Naša generácia vychádzala práve z teórie a z náročnej laboratórnej práce. Najskôr sme sa zdokonalil v biochémii, v mikrobiológii a až potom sme mohli riešiť praktické otázky.
  • Ako boli v tom čase vybavené laboratóriá?
    Museli sme si všetko vyrábať sami, prípadne sa spoliehať na pomoc už z  fungujúcich laboratórií zväčša v Česku a v iných krajinách. Dnes je to jednoduchšie, pretože potrebné súčasti na typizáciu sa dajú kúpiť a protilátky nemusíme už tak náročne hľadať. Okrem protilátkových metodík sa vyvinuli i celulátne techniky, čo sa ľahšie realizuje, lebo sú k dispozícii rôzne prístroje, ktoré uľahčujú prácu. Orgán od darcu alebo tkanivo predstavujú zvláštnu a veľmi cennú hodnotu pre čakateľa na transplantáciu. Preto jednotlivé krajiny si vytvárajú  určité organizačné celky, aby sa pre vzácny transplantát našiel vhodný príjemca.
    Tak vznikol Eurotranplant, Franctransplant a ČSR spolu s inými krajinami založila tzv. Intertransplant. Nestačí však mať iba organizáciu, tá musí disponovať presnými rovnakými metodikami. Ak príde zo zahraničia zle otypizovaný transplantát, je to veľká škoda pre príjemcu, ako  aj pre celý realizačný tím. Preto sa pravidelne  každoročne stretávajú vo väčších centrách  typizačné skupiny, aby zistili stav a spoľahlivosť používaných metodík.

    Mikrobiológovia už dávnejšie prišli na to, že mikroorganizmy sú nielen príčinami infekčných ochorení. Aké postavenie majú mikroorganizmy v našom živote  dnes?

Prišlo sa  na to, že mikroorganizmy prítomné vo flóre zdravých jedincov môžu ovplyvňovať viacero biologických a fyziologických procesov v tele. Známy ruský vedec Iľja Iľjič Mečnikov od začiatku 20. storočia upozorňoval na bohatstvo mikroorganizmov v črevnom trakte. Objavil trebárs, že najviac storočných ľudí žije v Bulharsku. Dôvodom ich dlhovekosti bolo podľa neho pitie kyslého mlieka. Mečnikov sa pokladá za otca používania jogurtov a kvasených pokrmov. Zaujímavosťou, ktorá je spojená s jeho menom, je skutočnosť, že mal syna, ktorého familiárne prezývali Danone, a založil mu továreň na výrobu kyslého mlieka a jogurtov, ktorá dodnes funguje. Gnotobiologická technika našla svoje miesto i v praktickej medicíne. Umožňuje vykonať cisársky rez v uzatvorenom bezmikróbnom systéme pri predpoklade, že novorodenec má vážny imunologický defekt. Za bezmikróbnych podmienok možno vykonať viaceré operačné zákroky a znížiť tak pooperačné komplikácie. Bezmikróbne izolátory možno využiť pri ochrane pacientov pred mikroorganizmami z okolia najmä pri defektoch imunity (leukémie, nádory, popáleniny, transplantácie...).

● V súvislosti s imunitou sa čoraz väčšia pozornosť odbornej i laickej verejnosti venuje probiotikám. Fungujú  ako riadené strely, ktoré pôsobia selektívne. Ničia iba škodlivú mikroflóru a podporujú rast pozitívnej energie...
Probiotiká začali mať, žiaľ, charakter všelieku. Začiatok používania probiotík vyplynul z poznatkov, že črevná flóra moderného človeka je silne narušená, je stresovaná liečivami, štýlom života, najmä stravovaním...

  • Človek v minulosti nepoznal mnohé moderné potravinové články, nemal chladničku, mikrovlnky, éčka...

Značnú pozornosť probiotikám venujú škandinávske krajiny, kde zistili, že počet laktobacilov a bifidobaktérií, ktoré sú súčasťou probiotík v čreve, klesá, čo môže súvisieť so vznikom alergií. Okrem iného sa prišlo aj na to, že množstvo dezinfekčných prostriedkov, ktoré používame, ničia najmä aeróbne mikroorganizmy, kým anaeróbne mikroorganizmy zostávajú rezistentné a množia sa, pričom následkom toho sa mení mikrobiálna flóra človeka.

● O probiotikách sa dnes vedú viaceré protirečivé diskusie...

O ich účinku stále nie je dostatok dôkazov, čo môže byť spôsobené i odlišným zložením jednotlivých prípravkov. Zistilo sa, že niektoré mikróby v prípravkoch dobre adherujú na bunkách konzumenta, kým iné vôbec neadherujú a „vyletia“ z organizmu. Probiotiká  neničia mikrobiálnu flóru, skôr ju podporujú a normalizujú. V reklamách si  často vymýšľajú mená baktérií, ktoré by sa v nimi propagovaných probiotikách mali nachádzať. Okrem množstva pozitívnych článkov o probiotikách sa vyskytujú aj negatívne, napríklad v rakúskej tlači...

Pomery zdravotníctva v susednom Rakúsku  si môžeme porovnať mnohými inými systémami vo svete.

Rakúšania sa postavili v Európskej únii proti nezmyselným diskusiám o tom, aby sa napríklad ľudové liečiteľstvo kodifikovalo zákonom a oficiálne uznalo za liečiteľský smer. Rakúšania sú zatiaľ zaťažení klasikou a zdá sa, že robia dobre. Nie sú potom takí nadšení pre reformy a radšej hovoria o zlepšení v určitých smeroch. O návrhoch na akúkoľvek reformu diskutujú päť až sedem rokov a potom ju veľmi rozumne uskutočnia. Rakúšania sú nateraz tiež najlepší v transplantáciách na počet obyvateľov. Vykazujú mnoho najkvalitnejších transplantácií pľúc a obličiek. Až na pečeň, v jej transplantácii sú lepší Španieli. Od vlády a poisťovní dostávajú dostatok peňazí na tieto druhy transplantácií, preto sa na ne sústreďujú a zdokonaľujú. Zdravotníctvo v Rakúsku je navyše organizované vysoko profesionálne. Na dohľad nad prácou lekára nepotrebujú úrad. Postup lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti prerokuje a uzavrie lekárska komora. V transplantáciách sú výborné aj iné štáty, ako napríklad Brazília a Argentína. Pravdepodobne za tým bude návratnosť finančných prostriedkov do systému od štátu a poisťovní.

 



3 Komentárov

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.