KOMENTÁR Romana MICHELKA
Igor Matovič musí byť úplne zúfalý. Ostatný prieskum mu dáva niečo okolo šesť percent, a to ho ešte čaká rozchod s Eduardom Hegerom, Jaroslavom Naďom a asi s desiatkou skôr príčetnejších poslancov, samozrejme, len ak prijmeme hypotézu, že niečo také sa v OĽaNO vôbec vyskytuje. Poďme však po poriadku. Spočiatku sa pokúsil Matovič pretlačiť v podstate neškodnú, aj keď administratívne náročnú novelu zákona o voľbách, ktorá by pravidelných účastníkov volieb bonifikovala desaťpercentnou zľavou na správnych poplatkoch. Boli by to centové, maximálne niekoľko málo eurové zľavy, a niečo také by malo viac-menej symbolický význam. Návrh však neprešiel, a tak zrazu prišiel s ďalšou „atómovkou“. Za účasť vo voľbách, ale len v tých budúcich parlamentných, by bola odmena päťsto eur (!!!).
Sláva, to sú naozaj orgie populizmu! Štátnu pokladnicu by to mohlo stáť dve miliardy eur. Čo je to však pre Matoviča, ktorý síce hneď od začiatku svojho vládnutia vykrikoval o prázdnej špajze, zlodejoch či smeráckej mafii, ktorá ukradla tridsať miliárd eur. Zaujímavé! Ešte keby nám vysvetlil, kde tých tridsať miliárd nakoniec je, resp. keď sa zaňho nekradne, kde sú. No a ako sa zmenili ekonomické parametre štátu? Za ficovsko-pellegriniovskej mafie, keď sa každý rok kradli minimálne tri miliardy eur, sme mali deficit rozpočtu na úrovni jedného percenta HDP. Dnes za Igora, keď sa nekradne, je to celých šesť percent. To, čo sa deje v parlamente, sa už nedá pomenovať politologickým argumentmi, ale je to, citujúc predsedu parlamentu Borisa Kollára, „čistá psychiatria“. Skúsme si teda prejsť argumenty, ktoré Matovič uvádza v dôvodovej správe ním predkladaného zákona. Expremiér navrhuje vyplatiť päťsto eur každému voličovi, ktorý odvolí v septembrových predčasných voľbách. Keby v nich bola taká účasť ako v roku 2020, štát by voličom vyplatil takmer jeden a pol miliardy (presne 1 458 420 000) eur. Keby päťsto eur nalákalo všetkých voličov, v rozpočte by bolo treba nájsť vyše dve miliardy. Dôvodová správa má dve strany, pričom každý jeden odsek je havária sama osebe. Oplatí sa prečítať ju celú. Na ukážku len najväčšie perly: Predkladateľ v úvode opakuje, ako od jari 2020 kríza za krízou oslabovala jeho vládu. Nezostáva však len pri tom, ale dopĺňa, že „hysterická štvanica opozície, ale aj vnútorná opozícia zo strany bývalého koaličného partnera, opakované protivládne kroky prezidentky a najmä sústredený lynč niektorých vládnych politikov zo strany zaujatých či úplatných novinárov“ viedli k tomu, že Slovensko stojí pred predčasnými voľbami. Samozrejme, jeho zásluha na páde vlády je nulová. To sa len „všetky temné sily“ sprisahali proti nemu.
Vzápätí vyťahuje Adolfa Hitlera a tridsiate roky, pretože ľudia si v čase kríz radi vyberajú „skratkovité ľúbivé riešenia“. Obáva sa, že k voľbám príde historicky najmenej voličov, pričom „reálne hrozí, že milión demokraticky cítiacich voličov zostane frustrovaných doma a v rozhodujúcej chvíli nechá rozhodnutie o osude Slovenska v rukách tri roky huckaných ľudí“. Preto ich chce nalákať na peniaze. Toto je naozaj vytrysknutie zúfalstva populistického politika. Ak by niekoho motivovalo nezdanených päťsto eur za hlas, je predpoklad, že vo zvýšenej miere to budú ľudia, ktorí sa o politiku nezaujímajú, nemajú dosť informácií, a preto sú náchylnejší voliť horšie možnosti. No a pri zvýšenej volebnej účasti by sa jeho dnešných šesť percent mohlo scvrknúť pokojne aj na polovicu.
Igor Matovič vďaka tejto politickej trápnosti implicitne očakáva, že budú voliť radšej jeho, ale ešte aj navrhuje opatrenie, ktoré by veľmi pravdepodobne pomohlo viac tým, čo majú jeho vlády už plné zuby. Neskutočný je aj argument, že by to síce všetko stálo veľa peňazí, ale Smer nakradol tridsať miliárd eur (tvrdí Matovič), a preto jeho nápad predstavuje dobrú investíciu s rýchlou návratnosťou. Naozaj to tam takto je. Politik, ktorý tvrdí, že chce zachrániť demokratický charakter štátu, otvorene priznáva, že jeho cieľom je, aby ten istý štát v slobodných voľbách sťažil niektorým stranám šancu na úspech.
Toto nebude mať konca. Bez akejkoľvek pochybnosti je zrejmé, že Igor Matovič už nikdy nesmie mať v rukách žiadnu výkonnú moc. Po takýchto návrhoch je rovnako zjavné, že aj keby mal byť iba v parlamente, bude už navždy spoločnosť zaťažovať jednou hlúposťou za druhou. Po týchto orgiách populizmu treba veriť tomu, že OĽaNO má už len mimoparlamentnú budúcnosť. Matovič neustále presviedča, že je to jediné správne riešenie. Bojovať proti korupcii sa dá aj bez toho, aby ste pritom rozvrátili republiku, čo sa Matovičovi každým jeho krokom darí.
A jeho populizmus už nasrdil aj prezidentku Z. Čaputovú. Vyzvala politické špičky, aby posunuli termín predčasných volieb už na jún. Uvidíme, či ju vypočujú... Ak nie, môže vymenovať úradnícku vládu, ktorá bude iste lepším riešením, ako je tá poverená Hegerova.