Oslava pýchy nesvedčí ľudskej dôstojnosti

thumbnail

Aktivisti  Dúhových pochodov zvolávajú gejov a lesbičky do ulíc miest. Už nielen Bratislava, ale aj Banská Bystrica bude oslavovať pýchu. Lebo Dúhový pride v preklade znamená dúhová pýcha. Pýcha je v kresťanskom ponímaní jeden z hlavných hriechov, definovaná ako preceňovanie seba a nezriadená žiadosť po prednosti. O pýche jestvuje veľa ľudových múdrostí, ani jedna pozitívna. Napríklad: „Pýcha pred pádom chodí“ alebo „Pýcha peklom dýcha“ a iné. Prečo si komunity LGBTI zvolili pýchu do svojho loga nevedno. Pravdou je, že vystihuje ich nezriadenú žiadosť po prednostiach, a preto nečudo, že zodpovedné spoločenstvá ju vytesňujú zo svojho života.  Predsedníčka občianskeho združenia Dúhový pride Diana Pruchnerovičová síce tvrdí, že nemajú čo oslavovať, lebo nedosiahli uznanie registrovaných partnerstiev ani manželstiev ľudí rovnakého pohlavia, čo v susednej Českej republike je už legislatívne ukotvené. O aké legislatívne opatrenia sa usiluje komunita ľudí LGBTI na Slovensku?

ČÍSLA Z PRIESKUMU

Z prieskumu v tejto skupine vyplýva, že až 88,6 percenta podporuje zákonnú možnosť uzavrieť manželstvo. Za uzavretie registrovaného partnerstva je až 96,8 percenta opýtaných. Za možnosť, aby si páry rovnakého pohlavia mohli spoločne adoptovať dieťa, sa vyslovilo 83,7 percenta a za služby asistovanej reprodukcie pre LGBTI páry 80,1 percenta. Protagonisti z prieskumu sa vyjadrili aj k otázke, čo by zlepšilo život LGBTI ľudí na Slovensku. Až 61,4 percenta uviedlo, že by tomu pomohli verejné autority, politici a mienkotvorné osobnosti. Uvítali by uznanie rovnakopohlavných partnerstiev v rámci celej Európskej únie.

ČO ŽIADAJÚ

Aké sú to teda práva, za aké bojujú ľudia z komunity LGBTI? Ľudia, ktorí sa svojich práv domáhajú aj v sprievodoch dúhovej pýchy?  Ide o práva, ktoré sa priečia antropologickým zásadám, o práva, ktoré posúvajú spoločnosť do predkresťanského obdobia. Lebo až kresťanstvo zavrhlo pýchu ako zdroj hriešnosti, ktorá rúca ľudskú dôstojnosť. Ibaže niektorí komentátori to vidia inak. V zákazoch verejne propagovať sexuálnu inakosť vidia návrat do stredoveku. Dúhové pochody  plné sexuálnej neviazanosti, obscénnosti nie sú vhodným príkladom pre deti a mládež, napriek tomu organizátori rátajú s programom pre deti. Podporu vyjadrila aj ochrankyňa ľudských práv Mária Patakyová, čím si vyslúžila obdiv europoslankyne Moniky Beňovej. Už menej konzervatívnych politikov.

  • NÁDEJ PRE ŽIVOT

Oblasť ľudských práv patrí do výlučnej kompetencie národných štátov. Občan Rumunska, ktorý sa v cudzine oženil s partnerom rovnakého pohlavia, chcel riešiť možnosť pobytu pre manželský pár v Rumunsku cez Súdny dvor Európskej únie. Rumunsko totiž neuznáva manželstvá rovnakého pohlavia. Neuspel. Nijaká európska inštitúcia nemôže prikázať suverénnemu štátu Únie, aby rešpektoval rozhodnutie, ktoré náleží do kompetencie štátu. Takže ani slovenská inakosť nemá v tomto smere nádej. A to je nádej pre život.

Právnik: Manželstvo je definované ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy

Bratislava bude opäť svetové mesto. Spoločenstvo lesbičiek, gejov, bisexuálov a transgender osôb (LGBT) 14. júla hrdo oslávi svoju sexuálnu orientáciu pod názvom Dúhový Pride (pride = hrdosť).  Pri pohľade na tú dúhovú zmesku rôznorodých ľudí a ich obdivovateľov sa tak ako po iné roky človek neubráni dojmu, že ide v prvom rade o exhibíciu ‒ dnes už nikým a ničím neregulovanú túžbu ukázať sa. Jediné, čo doteraz chýbalo v bratislavských uliciach, bola vyzývavá nahota, ktorá vždy priťahuje pozornosť na podobných vychýrených podujatiach na námestiach Kodane, na kanáloch Amsterdamu či na krásnom modrom Dunaji vo Viedni.  V slovenskom hlavnom meste menšinová populácia, odmietajúca akt rozmnožovania, tak ďaleko nešla a asi ani nepôjde. Aj zahraniční gejovia a lesbičky, ktoré budú medzi pochodujúcimi, možno vedia, že sme predsa len kresťanská krajina, ktorá by ťažko niesla exhibicionizmus polonahých či vyzlečených LGBT.

  • NAČO POCHODY

Zaujímavé je, že aj v krajinách, ako je Holandsko, sa konajú pochody či skôr farebné plavby na člnoch za rodovú rovnosť, aj keď tam sú manželstvá osôb rovnakého pohlavia legálne a zákonom je povolená aj adopcia detí týmito osobami. O čom sú teda veľkolepé dúhové oslavy v Amsterdame, Berlíne a iných európskych mestách, ak nie o propagácii homosexuality? Otázku možno položiť aj tak, čím sú motivované tieto výstrednosti, prečo osoby patriace k početne malej spoločenskej skupine propagujú na našom kontinente homosexualitu, keď v modernej Európe ju už dávno nediskriminujú, neodsudzujú ako v niektorých islamských krajinách alebo v niektorých štátoch USA?

Nechajme bokom nezodpovedané otázky ‒ homosexualita je medzi nami, sprevádza ľudstvo od kolísky, odsudzovať ju, ale aj propagovať je scestné. Aj vtedy, ak Dúhový pochod v Bratislave podporia domáce herecké hviezdy a neoliberálni politici i političky a zúčastnia sa na ňom excelencie viacerých veľvyslanectiev európskych krajín akreditovaných u nás. Akoby svitalo na novú Internacionálu, akoby bolo prejavom výsostnej solidarity, ak sa všetci vydáme na Dúhový pochod. Alebo LGBT všetkých krajín spojte sa proti heterosexuálnej väčšine a proti tradičnej rodine?!

  • NEROVNOSŤ

Ak chcú homosexuáli k naplneniu svojich práv úradne potvrdený manželský zväzok, potom ide o požiadavku nadštandardných práv. Ide o legalizáciu homosexuálneho manželstva ako alternatívy prirodzenej rodiny, čo nemá nič spoločné so zásadou rovnosti. Právnik Martin Dilong o tejto problematike napísal: „V prípade, ak dávame na jednu úroveň manželstvo a registrované partnerstvo, porušujeme túto právnu zásadu rovnosti pred zákonom. Nejde totiž o rovnaké veci. Manželstvo je definované ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy, kde prirodzene dochádza k počatiu a výchove detí.“ A sme pri koreni veci: zásadu rovnosti musíme aplikovať vždy, ak sa zákon vzťahuje na rovnaké situácie. Homosexuálne registrované partnerstvo a prirodzené manželstvo muža a ženy budú vždy diametrálne rozdielne situácie, kým bude ľudstvo vyznávať svoju prírodnú i duchovnú podstatu.

Stručné právne stanovisko zámerne nezahŕňa tradičné morálne a náboženské hľadisko na problém manželstva osôb rovnakého pohlavia, hoci na náboženské presvedčenie väčšiny obyvateľstva na Slovensku musí prihliadať aj štát. Návrh zákona z dielne strany SAS z roku 2012, aby sa registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia uvádzalo ako rodinný stav, už raz v slovenskom parlamente neprešiel. Jedna z predkladateliek zákona Lucia Nicholsonová vtedy odkázala „spiatočníckym“ poslancom NR SR, že prídu na rad aj adopcie detí homosexuálnymi pármi, a poslanec Poliačik sa vytasil výrokom hodným na zapamätanie, že aj „Kristus by hlasoval za registrované partnerstvá“.  Právnu normu však nepodporilo až deväťdesiat percent zákonodarcov, čo bolo pre liberálov nečakané fiasko.

  • ZÁKON

Zdá sa, že situácia spred šiestich rokov sa v NR SR bude opakovať. Po Dúhovom Pride avizuje poslankyňa SAS Natália Blahová ďalší pokus o presadenie zákona o registrovaných partnerstvách do slovenskej legislatívy napriek tomu, že v platnej novele ústavného zákona je zakotvené, že „manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou“, ktorý „Slovenská republika všestranne chráni a napomáha jeho dobru“. Mali by si to uvedomiť nielen poslanci ako Blahová, Ďuriš Nicholsonová či Poliačik, ale aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, ktorá si ctí dúhovú vlajku rovnako ako vlajku Slovenskej republiky.

           Ľudovít ŠTEVKO a Eva ZELENAYOVÁ ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK