Chov oviec treba zachovať, je kultúrnym dedičstvom našich predkov. Veľkú noc si nevieme predstaviť bez maľovaných vajíčok, v zahraničí, najmä v Taliansku, zase bez veľkonočného jahňaťa. Aj keď tohtoročná Veľká noc bola v znamení bezpečnostných opatrení proti epidémii, mnohí z nás si jej atmosféru priblížili aspoň vo svojich spomienkach. Slovensko, aj keď bolo v tomto smere európskou veľmocou, sa na veľkonočnom obchode s jahňatami podieľa v súčasnosti len dvoma percentami. Doma o jahňacinu nie je záujem aj pre vysokú cenu v porovnaní s ostatnými druhmi mias. A tak väčšina slovenských jahniat v tomto období končí na talianskom trhu, zvyšok spotrebuje Rakúsko. Slovensko je agrárna krajina mierneho klimatického pásma s osemstotisíc hektármi kvalitných horských a podhorských pasienkov, ale stavy oviec neúprosne klesajú, a tým aj produkcia všetkých ovčích výrobkov, a následne sa u nás spracováva a predáva dovážané ovčie mlieko alebo menej kvalitné jahňacie mäso zo zahraničia.
Počet oviec časom klesol na súčasných približne tristodvadsaťtisíc. Na vine je viacero faktorov. Vlna sa takmer nevykupuje, pritom náklady na strihanie nepokrývali ani v minulosti zisky z nej. Výkupná cena jahňacieho mäsa je pod tri eurá, v supermarketoch sa však predáva aj štyrikrát drahšie. Časť slovenskej bryndze robíme z mlieka, ktoré sa dováža z Francúzska, pretože tam je jeho cena dotovaná štátom.
- BAČOVA CESTA
O renesanciu slovenského ovčiarstva a salašníctva sa usiluje dvanásť rokov aj Občianske združenie Bačova cesta. Za ten čas podľa predsedu združenia Ľudovíta Urbanovského prijali rad krátkodobých, ale aj rôznych systémových opatrení na propagáciu ovčiarskych produktov, ale aj kultúry architektúry, bačovských zvykov a obyčají. Okrem salašov a chovateľov oviec spolupracujú aj s mestami a obcami v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji a s Liptovským múzeom v Ružomberku – Múzeom liptovskej dediny v Pribyline. Dobrá spolupráca je aj so Zväzom chovateľov oviec a kôz, kde vo svojej činnosti majú veľa spoločných podujatí.
Podľa slov Ľ. Urbanovského zvyšovaniu stavu oviec pomôže len zvýšenie spotreby všetkých ovčích výrobkov. Mali by sme direktívne zásobovať naše regióny, školy, nemocnice, sociálne zariadenia, všetko, čo kontroluje samospráva alebo štát, a znížiť alebo zastaviť dovoz všetkých ovčiarskych produktov, výrobkov alebo surovín. Ostatné opatrenia zo strany zodpovedných inštitúcií sú podľa neho neúčinné.
„Vôbec nevieme využiť pôdno-klimatické podmienky, ktoré máme, pretože už v medzivojnovom období sa u nás chovalo milión päťstotisíc kusov oviec, z ktorých produkcia sa vo väčšej miere využila doma a malá časť išla do Viedne alebo Budapešti,“ hovorí Ľ. Urbanovský. „Navyše, k znižovaniu stavu oviec prispievajú aj každoročné nárasty vstupov do organizácie chovu oviec, teda elektrina, nafta, mzdy, krmivá, technika, technológie. Pritom máme nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pri chove oviec – bačov, valachov, honelníkov... Na Slovensku nie je nijaké učilište pre tieto profesie – je to hanba.“
- STAVY KLESAJÚ
Záujem chovateľov o chov oviec má neustále klesajúcu tendenciu. Za posledných päť rokov došlo k poklesu chovaných oviec na Slovensku o približne pätnásť percent. „Veľké straty pri chove oviec nám spôsobujú každoročne zákonom chránené šelmy, teda vlk a medveď. Je administratívne náročné dostať odškodnenie za tieto vzniknuté škody,“ pripomína Ľ. Urbanovský. Kritizuje aj to, že doteraz sme nemali v parlamente nijakého odborníka pre gazdu, roľníka a sedliaka, a to, že neraz sa predaj všetkých ovčích výrobkov deje hlboko pod výrobné náklady. To potom mladých farmárov odrádza a zostávajú len starší, ktorí chovajú malé stáda skôr zo zotrvačnosti ako pre zisk.
Podľa údajov Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku sa zo Slovenska vyváža pred veľkonočnými sviatkami vyše osemdesiattisíc jahniat, počet však kolíše. Na vianočný trh smeruje asi desatina z tohto počtu. Najväčšími výkupcami sú Agrokombinát, a. s., Sabinov a Agrofarma, s. r. o., Červený Kameň. Aj tam sa však stretávajú so stále zvyšujúcimi sa tlakmi na znižovanie výkupných cien zo strany zahraničného odberateľa.
- SEDLIACKY ROZUM
Kým si v zmysle zdravého sedliackeho rozumu neuvedomíme, že chov oviec zvyšuje zamestnanosť v oblastiach, znižuje regionálne rozdiely medzi Bratislavou a dolinami, podieľa sa na výrobe vynikajúcich zdravých potravín a spásaním trávy a bylín sa prirodzene udržiava a obnovuje krajina, nepohneme sa ďalej. Vina padá čiastočne aj na nás spotrebiteľov. Jedna vec je vytváranie podmienok na chov oviec zo strany štátu a profesijných združení, druhá sú naše spotrebiteľské návyky, keďže si len veľmi pomaly uvedomujeme, že slovenské jahňacie mäso, syry a bryndza sú skutočne výnimočné.
Ivan KRAJČOVIČ - Foto: autor