P. Plavčan: Neznámkovať, ale naučiť deti ži

thumbnail

S ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR Petrom PLAVČANOM o rezorte. V najbližších desiatich rokoch by sa zo škôl mohli stratiť známky, predĺžiť by sa mohla povinná školská dochádzka. Slovenské deti by do školy museli chodiť minimálne dvanásť rokov, takže povinná školská dochádzka by sa začala o rok skôr ako v súčasnosti a o jeden rok by sa predĺžil aj čas jej absolvovania. Zmeny by mohli nastať aj pri materských školách. Prvý stupeň základných škôl by sa mal predĺžiť o piaty ročník. Rodičom by mal štát škôlku garantovať už od troch rokov veku dieťaťa, dnes je to od piatich rokov. To sú plány do budúcnosti šéfa rezortu školstva Petra PLAVČANA. Návrh Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania ukazuje, čo všetko by sa v školách mohlo zmeniť v najbližších desiatich rokoch.

  • Pán minister, predstavili ste plány, ktoré máte so slovenským školstvom. „Učiť deti ako žiť“ už v základnej škole. Myslíte si, že v súčasnosti sú v základnej škole odtrhnuté od života?

Nemyslím si, že sú úplne odtrhnuté od života, skôr by som povedal, že slovenské školstvo  a vzdelávanie doteraz málo flexibilne reagovalo na rýchlo sa meniaci spoločenský vývoj.  Zistením, že naše deti majú nedostatočné praktické zručnosti, nie vždy dokážu využiť získané vedomosti v praxi a v uspokojivej miere sa uplatniť na trhu práce, že v medzinárodných meraniach zaostávajú za svojimi rovesníkmi, sme dospeli do štádia celospoločenskej zhody vykonať v oblasti vzdelávania a výchovy nevyhnutnú zmenu. Za prvoradé preto považujem nastaviť náš vzdelávací systém tak, aby sa v ňom mohli uplatňovať také formy a obsah vzdelávania, ktoré reagujú na praktický život. Učivo by malo byť menej akademické a viac previazané na osobné skúsenosti, zážitky a reálne potreby detí a žiakov, ako aj na praktické využitie naučeného v živote. Samozrejme, motivácia zohráva v tomto prípade kľúčovú  úlohu, keď sa pre žiakov učenie stáva pôžitkom z objavovania nových vecí. Malo by byť cestou na dosiahnutie kvalitnejších a trvácnejších poznatkov. Práve pripravovaná reforma sa sústredí na rozvoj jedinečnosti a talentu žiaka a umožní mu lepšie si zvoliť svoju životnú cestu.

  • Známka nebude hodnotiacim kritériom; v procese hodnotenia sa má znížiť dôraz na klasifikáciu žiakov pomocou známok, ktorá neprimerane podporuje porovnávanie žiakov navzájom. Vychádza toto tvrdenie zo skúsenosti učiteľov a zriaďovateľov škôl?

Expertný tím skutočne odporúča, aby sa v procese hodnotenia znížil dôraz na klasifikáciu žiakov pomocou známok a viac sa uprednostnili iné, opisné formy hodnotenia, ktoré umožňujú porovnávať aktuálnu úroveň vedomostí a zručností žiaka s jeho predchádzajúcimi výsledkami. Vychádzal pritom zo skúseností samotných škôl, ktoré poukazovali na potrebu presunúť dôraz z formálneho hodnotenia známkou na priebežné, ktoré by poskytovalo kontinuálnu spätnú väzbu a pozitívne orientovalo žiakov na ďalší rozvoj. Známky sa totiž dnes pre školákov ukazujú ako málo informatívny nástroj. Nové hodnotenie by malo žiakovi priniesť pozitívny efekt, mal by sa prostredníctvom neho dozvedieť, ako ho vidí učiteľ, a zároveň ho motivovať na ďalšie poznávanie. Veď chyba žiaka, ktorá sa odzrkadlí v zlej známke, by nemala byť považovaná za niečo, čo sa trestá, ale za nositeľa významných informácií.

Chcel by som pripomenúť, že už aj dnes máme možnosť hodnotiť našich žiakov slovne a viem, že veľa škôl tento systém hodnotenia využíva. Naším zámerom je podporiť tento trend a umožniť jeho rozšírenie.

  • Bude takéto hodnotenie striktne predpísané alebo bude mať aj učiteľ možnosť voľby?

Podpora slovného hodnotenia neznamená, že automaticky by malo prísť k zrušeniu známkovania v školách. Ak niektorá škola usúdi, že jej známkovanie vyhovuje viac, môže pri tejto forme zostať naďalej.

Plavcan 1Ide však o otázku, na ktorú odpoveď prinesie následná diskusia, keďže momentálne sa v rámci konzultačného procesu zverejnili len základné  tézy. Podrobnejšie detaily jednotlivých opatrení budú totiž vypracované v rámci práve prebiehajúcej odbornej a následne aj verejnej diskusie. V tejto fáze je preto predčasné hovoriť o finálnom návrhu.

  • Návrh národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania ráta s tým, že do tried zavedie individuálnejšiu výučbu. Akým spôsobom to chcete zabezpečiť?

Pri formulovaní tejto tézy sme vychádzali z princípu, že každé dieťa je jedinečné. Má svoj vrodený talent, vlohy, záujmy, schopnosti, vzdelávacie potreby... Je preto dôležité venovať mu v procese vzdelávania individuálnu pozornosť, poskytnúť mu náležitú pomoc pri učení sa a v prípade potreby ho aj povzbudiť.  Bolo by preto ideálne, keby sa vo vzdelávaní využívali rôzne vyučovacie metódy a učebné štýly, ktoré by rozvíjali tento potenciál žiakov. Niekedy je však potrebné žiakovi, ktorého stav si to vyžaduje, poskytnúť v procese jeho učenia sa špecifickú podporu nad bežný rámec. Som rád, že už dnes je naše vzdelávacie prostredie na tento cieľ vybavené pedagogicko-odborným podporným tímom, v ktorom učitelia a ostatní pedagogickí pracovníci úzko spolupracujú s asistentmi, so špeciálnymi pedagógmi, školskými psychológmi, sociálnymi pedagógmi a s ďalšími špecialistami. Chceme ísť však ešte ďalej a zabezpečiť nárast odborne kvalifikovanej podpory odborníkov priamo v základných školách. Konkrétne v podobe zvýšenia počtu odborných zamestnancov, ako aj zintenzívnenia terénnej podpory odborníkmi pôsobiacimi v poradenských zariadeniach.

  • V školách by sa mal podľa návrhu začať objavovať aj nový obsah, ktorý by viac zohľadňoval potreby detí, napríklad ich materinský jazyk. Na Slovensku je čoraz viac detí, ako dokazujú prieskumy, okrem iných aj Strediska národnostných vzťahov Matice slovenskej na zmiešaných územiach, že deti z národnostných menšín, najmä na juhu Slovenska, ovládajú čoraz slabšie štátny jazyk, čo oslabuje ich schopnosť nielen dohovoriť sa, ale aj študovať a zamestnať sa inde, ako vo svojej domácej lokalite. Neobávate sa, že tento jazykový problém sa ešte viac prehĺbi?

Na túto otázku treba nazerať z viacerých rovín. Vzdelávanie žiakov národnostných menšín, či už hovoríme o maďarskej, rusínskej alebo ukrajinskej menšine, je špecifické, a to vzhľadom na ich potreby vo vzťahu k materinskému jazyku.  Podľa legislatívy nášho štátu,  ako aj  medzinárodných zmlúv musí byť právo dieťaťa na vzdelávanie v materinskom jazyku garantované. Na druhej strane si však uvedomujem, že práve efektívne vzdelávanie štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny je účinným spôsobom, ako odstrániť istý hendikep tejto skupiny žiakov prejavujúci sa najmä v oblasti uplatnenia sa na trhu práce, ale aj v bežnom živote. Azda najdôležitejšiu úlohu  zohráva v tomto prípade učiteľ, a práve jemu sú adresované rôzne aktivity, ktoré majú ambíciu zdokonaliť jeho profesijné zručnosti v oblasti vyučovania  slovenského jazyka a slovenskej literatúry. Spomenúť môžem trebárs národný projekt Metodicko-pedagogického centra Edukačný proces vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským,  ale aj  nové programy kontinuálneho vzdelávania určené pre učiteľov prvého stupňa s vyučovacím jazykom maďarským. Nepochybujem, že získané skúsenosti pomôžu pedagogickým zamestnancom skvalitniť  vyučovanie slovenského jazyka a slovenskej literatúry, čo sa následne odzrkadlí v zlepšení vzťahu žiakov národnostných menšín k tomuto predmetu, ale aj k samotnému štátnemu jazyku.

  • Podľa návrhu by učivo malo byť menej kritické a v školách by mali vo väčšej miere zaznievať osobné skúsenosti či zážitky detí. Na druhej strane sa v tom istom návrhu píše, že učitelia by mali deti popri matematike, fyzike či dejepise naučiť aj kriticky myslieť, rozvíjať v nich tvorivosť a schopnosť riešiť problémy. Nevylučuje sa to navzájom?

V prvom rade je dôležité  vypracovať štátne vzdelávacie programy tak, aby mali školy pri tvorbe školských vzdelávacích programov dostatok priestoru na prispôsobenie, doplnenie a aktualizáciu učiva. Učiteľovi by sme mali dať do rúk nástroje na to, aby vyučovací proces viedol viacerými smermi, napríklad mal dostatok času na potrebnú individualizáciu výučby, preberal učivo v širších súvislostiach, či využíval nové formy a metódy, ako napríklad blokové vyučovanie, projektové vyučovanie, diskusie o aktuálnom dianí a mnohé ďalšie. Práve takýto prístup by mu mal poskytnúť dostatok priestoru a času na využitie interaktívnych a tvorivých činností, ktoré by pomáhali rozvíjať kritické myslenie našich žiakov, ich tvorivosť a schopnosť riešiť problémy.

 

  • Školy sa zároveň budú musieť nad sebou zamyslieť. Návrh programu totiž od nich vyžaduje sebahodnotenie. Do úzadia by sa mal stiahnuť inšpekčný prístup. Prečo sa podľa vás neosvedčila inšpekcia v školách?

Minister_PlavcanŠkola samotná by si mala položiť otázku: Som naozaj dobrá škola? Čo treba urobiť, aby som bola lepšia?  Len v takomto procese sebahodnotenia dokáže identifikovať svoje slabé stránky, navrhnúť riešenia na zlepšenie, na druhej strane poukázať na to, v čom dosahuje výborné výsledky a v tomto trende naďalej pokračovať. Iste, Štátna školská inšpekcia plní nielen úlohu dohľadu nad úrovňou vzdelávania, ale je aj sprostredkovateľom informácií pre školy, ako v procese autoevalvácie nastaviť parametre ďalšieho fungovania. V tomto je jej poslanie nezastupiteľné.  Do budúcnosti však  bude dôležité, aby Štátna školská inšpekcia v procese externého hodnotenia kvality vzdelávania upustila od tradičných foriem inšpekčného prístupu, v ktorých sa kladie dôraz na zisťovanie formálnych a kvantitatívnych údajov, a viac sa zamerala na posudzovanie kvalitatívnych parametrov fungovania školy.

  • Školám by so zlepšeniami mali pomáhať rôzni poradcovia alebo mimovládne organizácie. Budú si ich vyberať školy alebo bude určovať ministerstvo, s ktorými môžu, alebo nemôžu spolupracovať?

Využiť budú môcť pomoc rôznych poradcov a koučov, ktorí budú nielen schopní, ale budú mať aj úprimný záujem škole pomôcť. Podmienkou však bude ich nezávislé postavenie mimo inštitucionálnych väzieb na školu. Nechcem však predbiehať, keďže podrobnejšie detaily budú vypracované aj na základe práve prebiehajúcej odbornej diskusie.

  • Je naša spoločnosť pripravená na otvorený trh s učebnicami?

Iste mi dáte za pravdu, že kvalitné vzdelávanie veľmi úzko súvisí so zabezpečením bohatej ponuky rôznorodých učebných materiálov. Situáciu škôl však komplikuje skutočnosť, že učitelia si nemôžu vyberať z viacerých štátom bezplatne poskytovaných učebníc. Nemajú tak možnosť zvoliť si učebnicu, ktorá najlepšie vyhovuje ich postupom, zámerom školy alebo samotným žiakom. Preto sme dospeli k záveru zaviesť možnosť výberu z viacerých učebníc. Naša predstava je taká, že v prvej fáze by mohlo ministerstvo na základe objednávok škôl distribuovať učebnice centrálne, čím by školy boli odbremenené od administratívnej záťaže spojenej s nákupom učebníc a zároveň by sa podporil vznik alternatívnych učebníc. Následne po dostatočnom rozvinutí trhu s učebnými materiálmi by bolo možné, aby si školy kupovali učebnice priamo. Zároveň by tie školy, ktoré sa rozhodnú namiesto učebníc používať iné didaktické materiály alebo pomôcky, mali dostatok finančných prostriedkov na ich zabezpečenie.

  • Učitelia by mali o desať rokov zarábať osemdesiat percent priemerného platu zamestnaných ľudí s ukončenou vysokou školou. Dnes je ich plat menej ako šesťdesiat percent zo mzdy iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Odstrániť sa má aj znevýhodnenie začínajúcich učiteľov, ktorí by mali zarábať porovnateľne ako iní zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

Vždy a všade hovorievam, že učitelia majú veľmi nízke platy. Na úroveň vyspelých krajín sa však, žiaľ, nedokážeme dostať skokovo. Musíme urobiť v tomto smere maximum, zohľadňujúc ekonomickú realitu a možnosti štátneho rozpočtu.

Splnili sme náš sľub a vyrokovali sme pre rezort školstva budúcoročný rozpočet vyšší o dvestošesť miliónov eur. Ďalší splnený sľub sa týka zvýšenia platov učiteľov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a vysokoškolských učiteľov nad rámec Programového vyhlásenia vlády SR aj v roku 2017. Tie by sa mohli zvýšiť o šesť  percent od septembra 2017. Ďalšie finančné prostriedky rezort použije na realizáciu reformných krokov, ale aj na iné aktivity, ako napríklad poukazy na školu v prírode či lyžiarske kurzy. Po tohtoročnom desaťpercentnom zvýšení platov sa tak učiteľom a odborným zamestnancom ponúka reálna možnosť zvýšenia platov aj v roku 2017. Ponuka na zvýšenie platov z rozpočtu ministerstva školstva zostane v platnosti aj v prípade, ak sa odborárom podarí dohodnúť ďalšie financie i v rámci kolektívneho vyjednávania.  V programovom vyhlásení sa vláda SR zaviazala za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien zvýšiť tarifné platy uvedených kategórií zamestnancov o šesť percent aj v rokoch 2018, 2019 a 2020.

Téma zlepšenia súčasného stavu slovenského školstva je aj o zmenách v systéme vzdelávania. Ak nám ide o úprimný záujem zmeniť veci, treba navrhnúť konkrétne obsahové zmeny, identifikovať najväčšie problémy, s ktorými sa školy stretávajú, a zároveň ponúknuť návrhy na ich riešenie. Bez učiteľov a odborníkov na školstvo a vzdelávanie to možné nie je. Bol by som veľmi rád, keby sme spojili sily a všetci spoločne urobili pre slovenské školstvo maximum. Úspech aj prípadný neúspech bude totiž spoločný.

Zhovárala sa Irena BERKOVIČOVÁ – Foto: archív SNN

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.