Základom hospodárskej stability každého štátu je jeho fiškálna udržateľnosť verejných financií k HDP, čo sú peniaze náš všetkých. V hospodárení s nimi zaznamenala eurozóna vyše 90-percentný prepad. Slovensko za minulý rok vykázalo deficit verejných financií na úrovni necelých päť percent k HDP, čo bol jeden z najhorších rozpočtových deficitov v histórii. Zaujímavá bola v tejto súvislosti správa Najvyššieho kontrolného úradu SR, týkajúca sa nákladov spojených s covidovou pandémiou. Všetky položky počnúc rúškami a končiac vakcínami boli výrazne predražené. Na skladoch nám ostali milióny vakcín po respiračnej lehote, a tiež sa dozvedáme, že obchody s nimi boli netransparentné a väčšinou aj utajené. Pri tých najväčších „kšeftoch“ s farmaceutickými firmami sa v miliónových obratoch spomínajú aj najvyšší predstavitelia európskych inštitúcií. Systém ich krízového riadenia nebol zvládnutý nielen zo strany národných vlád, čo v našom prípade boli vlády pod vedením Matoviča a Hegera, ale ani zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), o ktorej sa predovšetkým dnes hovorí v súvislosti s pripravovanou pandemickou zmluvou. Konečným negatívnym následkom pandémie je z ekonomického hľadiska narastajúci deficit verejných financií.
Znižovať deficit verejných financií patrí dnes medzi najväčšie výzvy európskych politikov. Napriek osemnástim konsolidačných opatreniam sa nám nedarí znižovať deficit, a preto si chýbajúce peniaze požičiavame emitovaním štátnych dlhopisov, čo vzhľadom na výnosovú prirážku nad 3,5 percenta rozpočtové dlhy zvyšuje. Na začiatku tohto roka sme počítali, že si budeme musieť požičať desať miliárd eur. Nie sme ani v polovici roka a už sme prognózovanú dlhovú kvótu vyčerpali. V súlade so schváleným Plánom obnovy sme prijali rozpočtové limity, čo určite prispelo k stabilite nášho ratingového hodnotenia. Podľa názoru odborníkov si však na spravovanie vecí verejných nemôžeme na medzinárodných finančných trhoch takto donekonečna požičiavať peniaze, a preto navrhujú okrem znižovania prevádzkových nákladov znižovať aj investičný dlh.
V prvom prípade by sa mali znižovať počty štátnych a verejných zamestnancov len na základe personálneho auditu, čo je však vždy spojené s poklesom politického kapitálu s dosahom aj na budúce počty voličských preferencií. Pokiaľ ide o znižovanie investičného dlhu, vláda by naďalej emitovala štátne dlhopisy, ktoré by sa naďalej ponúkali na zahraničných trhoch, za ich splácanie by však nezodpovedal štátny rozpočet, ale štátny podnik, ktorý na reštrukturalizáciu a modernizáciu predmetu podnikania si potreboval peniaze požičať. Splácať istinu a úroky z emitovaného štátneho dlhopisu bude štátny podnik len zo svojho zisku, a preto hlavná úloha koaličnej vlády bude zabezpečiť efektívne riadenie štátneho podniku tak, aby bol ziskový, čo je hlavný dôvod, prečo bude súkromný kapitál mať záujem doň investovať.
Róbert HÖLCZ
Foto: internet