Viac transparentnosti a menej rečí o kšeftoch a ziskoch trnavskej firmičky. Terajšia koronavírusová pandémia presvedčivo ukázala, že zdravie je nezaplatiteľná hodnota. Zároveň všetkým nastavila pravdivé zrkadlo, v akom stave je naše zdravotníctvo. Chýbajú lekári aj ostatný zdravotnícky personál, prístrojové vybavenie nemocníc nie je na požadovanej úrovni, pacienti si sťažujú na dlhé čakacie lehoty. Podľa stanoviska kompetentných tento stav zapríčiňuje nedostatočné financovanie rezortu, čo je jeho dlhodobý problém. Zrejme je však čosi pravdy aj na ľudovej skúsenosti, ktorá verejné zdravotníctvo spája s bezodnou priepasťou...
Zdravotníctvo je financované z odvodov zárobkovo ekonomicky aktívnych osôb. Odvody tvoria približne šesťdesiatdva percent objemu prostriedkov v rezorte. Štát za dôchodcov, deti, študentov, matky na materskej a nezamestnaných platí do zdravotných poisťovní okolo dvadsaťjeden percent, okolo šestnásť percent tvoria súkromné platby obyvateľstva a jedno percento sú ostatné verejné platby.
■ DVOJMILIARDOVÝ VÝPADOK
Priemerné náklady na zdravotné zabezpečenie jedného poistenca sú približne 85 eur mesačne, ale štát za svojich poistencov platí do zdravotných poisťovní len 32 eur mesačne. Štátnych poistencov je okolo troch miliónov a navyše potrebujú nákladnejšiu zdravotnú starostlivosť ako ostatných 1,5 milióna zamestnancov, ktorí do zdravotných poisťovní odvádzajú mesačne 150 eur. Ročný výpadok peňazí za štátnych poistencov tak predstavuje dve miliardy eur, čo je tretina zo slovenského rozpočtu zdravotníctva.
Na porovnanie ‒ v susednom Česku platil vlani štát za svojich poistencov mesačne 60 eur a od roka 2021 platbu zvyšuje na 68 eur. Potom sa nečudujeme, že nám do českého zdravotníctva odchádza náš vyštudovaný zdravotnícky personál a že podľa všetkého máme doma nižšiu úroveň starostlivosti o našich pacientov. Iným problémom sú neustále narastajúce dlhy za neplatenie faktúr za nakúpený tovar a poskytnuté služby, čo sa najviac prejavilo v prvej pandemickej vlne, keď zdravotníci nemali požadované ochranné pracovné prostriedky, čo sa odrazilo na ich počtoch nakazených. A tak sa právom očakáva na štátny rozpočet na tento rok, v ktorom zdravotníci požadujú aj zvýšenie platieb za poistencov štátu aspoň na úroveň piatich percent z hrubej mzdy. Či to pomôže, nevieme, keď na jednej strane sa rušia doplatky na lieky, porastie nezamestnanosť a bude sa zvyšovať počet poistencov štátu, zvyšuje sa minimálna mzda a tiež príplatky za prácu v noci a cez víkendy a svoje si pýta aj modernizácia zdravotníckeho vybavenia a, samozrejme, drahšie lieky či výstavba nových nemocničných zariadení.
■ REFRÉN O ODDLŽOVANÍ
Oddlžovanie štátnych nemocníc v posledných rokoch patrí medzi tradičné postupy minulých, ale aj terajšej vlády. Spájalo sa síce s ozdravnými plánmi, ba aj so sankciami až po personálne výmeny na riadiacich postoch, ale tie sa ukázali ako formálne, a teda nefunkčné. Posledné oddlžovanie v sume 575 miliónov eur bolo už piate, navyše s doteraz nepoznaným rozpočtovým nástrojom v zdravotníctve, ktorým je dlhová brzda. Tá by mala fungovať na princípe porovnávania záväzkov po termíne splatnosti a z nich vyplývajúce prípadné sankcie. Rezortu určite neprispievajú diskusie okolo kapitálovej pomoci štátnej zdravotnej poisťovni na úkor oboch súkromných. Sanovanie VŠZP sa uskutočnilo z daní všetkých poistencov, a teda aj klientov súkromných poisťovní. Na druhej strane sa tvrdí, že štátni poistenci prispievali zo svojich daní na dividendy akcionárov súkromných poisťovní... Štát chce, aby akcionári súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union prispeli časťou zisku do systému verejného zdravotníctva. Poistenci všetkých zdravotných poisťovní určite predpokladajú, že vláda sa bude počas jej funkčného obdobia viac zaoberať efektívnosťou nakupovania zdravotnej starostlivosti tak, aby financovanie zdravotníctva bolo transparentné. Ak to dosiahne, potom bude väčšina z nás s jeho stavom spokojná a menej sa bude hovoriť o kšeftoch a trnavskej firmičke...
Róbert HÖLCZ - Kresba: Ľubomír KOTRHA