Pandémia ovplyvnila transfúznu službu

thumbnail

Myšlienka využiť krv na liečbu rôznych ochorení nie je nová. Už tretí rok svet bojuje s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá si vyžiadala už vyše šesť miliónov ľudských životov. Zdravotníctvo sa nemôže venovať len tomuto ochoreniu. Dôležitá je aj transfúzia krvi, ktorá zachraňuje ľudské životy. Ako sa krv odoberá počas pandémie, sme sa porozprávali s hematologičkou docentkou MUDr. Vierou FÁBRYOVOU.

 Jednoduchá otázka: Ako by ste vysvetlili pojem  krv ‒ životodarná tekutina?

  • Krv je naozaj životodarná tekutina, ktorá prúdi v našich cievach. Skladá sa z dvoch častí – tekutej a pevnej. Tekutú časť predstavuje krvná plazma, v ktorej sa nachádzajú bielkoviny, tuky, cukry, minerály, vitamíny, ióny, hormóny, faktory krvného zrážania a ďalšie látky. Pevnú časť predstavujú červené krvinky, erytrocyty, biele krvinky, leukocyty a krvné doštičky ‒ trombocyty. Hlavná úloha červených krviniek je prenos kyslíka k tkanivám, biele krvinky zabezpečujú obranné funkcie a krvné doštičky sa zúčastňujú na krvnom zrážaní. Okrem toho má krv aj iné dôležité funkcie, ako je termoregulácia, udržovanie vnútorného prostredia, roznášanie živín a ďalšie.

Prečo sa nepodarilo doteraz vyrobiť umelú krv?

  • Hoci o krvi vieme veľa, stále nevieme o nej všetko. Je to zložitá tekutina a napriek dlhoročným snahám a vyspelým technológiám sa doteraz nepodarilo vyrobiť umelú krv. Známe sú niektoré náhrady, ktoré však nevyhovujú všetkým kritériám kladeným na transfúzie krvi. Perspektívnou cestou sa aktuálne zdá výroba krviniek z kmeňových buniek.

Kedy sa začali podávať transfúzie?

  • Pokusy nahradiť ľudskú krv siahajú až do staroveku. Ľudia vždy vedeli, že s unikajúcou krvou uniká z tela i život. Krvi pripisovali aj rôzne zázračné účinky. Napríklad kedysi bojovníci pili krv zabitých nepriateľov, aby získali ich silu, prípadne si nahradili krv, ktorú v boji stratili. V stredoveku boli pokusy podávať krv zvierat priamo do žily vykrvácaných rodičiek alebo zranených vojakov. Samozrejme, tieto pokusy nemohli byť úspešné. Neskôr sa podarilo primitívnym zariadením podávať ľudskú krv priamo zo žily darcu do žily pacienta so striedavým úspechom. Ale až na začiatku 20. storočia sa objavili krvné skupiny na erytrocytoch. Tento objav sa spája s menami K. Landsteiner, J. Jánsky a W. Moss. Na počesť K. Landsteinera je 14. jún, deň jeho narodenín, nazvaný Svetový deň darcov krvi. Podľa českého lekára J. Jánskeho sú zas nazvané plakety, ktoré sa odovzdávajú zaslúžilým darcom krvi.

Ako vyzerá darcovstvo krvi v čase pandémie ochorenia COVID-19?  Šíria sa rôzne fámy, ani táto oblasť neostala ušetrená od rôznych hoaxov a dezinformácií.

  • Aj darcovstvo krvi a transfúznu službu značne ovplyvnila dnešná situácia. Na jednej strane došlo k zásadným zmenám v organizácii nemocníc. Väčšina zdravotníckej starostlivosti sa venuje covidovým pacientom na tzv. červených oddeleniach. Zdalo by sa, že nebude treba také veľké množstvo krvi. Ale nie je to celkom tak, práve akútna medicína, ako sú úrazy, urgentné operácie, ťažké pôrody, si vyžaduje transfúzne lieky. Podobne onkologickí pacienti nemôžu počkať a najmä u nich je liečba náročná na chemoterapiu. Na druhej strane je menší počet darcov krvi, keďže aj ich postihla pandémia, sú v karanténe a mnohí majú po prekonaní choroby dlhodobé ťažkosti. Transfúzna služba pracuje síce v ťažkých podmienkach, ale napriek tomu sa snaží zabezpečiť pre nemocnice krv. Riadi sa predpismi pre mimoriadne situácie a núdzový stav.

Môžu sa darcovia objednať na odber krvi na konkrétny čas?

  • Áno, to je samozrejmé. Prijímajú sa všetci darcovia, ktorí nemajú klinické prejavy infekcie. Testy nie sú potrebné. Darca môže darovať krv dva týždne po podaní vakcíny typu mRNA, štyri týždne po podaní vektorovej vakcíny a dvadsaťosem dní po úplnom vyliečení z ochorenia COVID-19. U týchto darcov je dokonca výhoda, že v ich krvi budú prítomné protilátky proti koronavírusu. Odobratá krv sa vyšetruje bežným spôsobom, testy na prítomnosť ochorenia COVID-19 v odobratej krvi sa nevykonávajú, keďže by to bolo technicky zložité

V roku 2020 sa v odbornej tlači písalo o možnosti využiť plazmu pacientov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, na liečbu ťažkých stavov. Je to stále aktuálne?

  • Myšlienka využiť krv na liečbu rôznych ochorení nie je nová. V minulosti, najmä v začiatkoch transfúznej služby, sa skutočne podávala krv z rôznych indikácií. Predpokladalo sa, že v krvi je zmes obranných protilátok proti rôznym chorobám, že obsahuje mnohé živiny a vitamíny. Dnes sa celá krv takmer nevyužíva. Uprednostňuje sa podávanie jednotlivých frakcií z krvi (červené krvinky, trombocyty, čerstvá zmrazená plazma) podľa toho, čo pacient potrebuje, a to v dostatočnom množstve. Aj plazma sa  spracováva vo farmaceutickom priemysle na rôzne produkty. Predovšetkým v prvej vlne pandémie, keď bola nízka zaočkovanosť a takmer žiadne antivirotiká na liečbu, transfúzna služba sa pokúsila využiť túto starú formu liečby. Odoberala sa krv od pacientov po prekonaní ochorenia COVID-19, v ktorej boli prítomné antivírusové protilátky, a z nej sa spracovala tzv. hyperimúnna plazma. Na veľkých svetových transfúznych pracoviskách sa uskutočnili rozsiahle štúdie s rozličnými výsledkami. Aj na Slovensku máme vyrobenú takúto plazmu. V minulom roku sa však situácia zmenila, keďže sú k dispozícii už priamo tzv. monoklonálne protilátky, čo je čistá frakcia protilátok namierená proti vírusom.

Takže transfúzna služba musí stále pružne reagovať na aktuálnu situáciu...

  • Je to tak. Na jednej strane musí mať vždy k dispozícii dostatok transfúznych liekov pre pacientov, na druhej strane však musí zabrániť exspirácii krvi v prípade, ak má viac krvi, ako sa momentálne vyžaduje. Tiež sa musí riadiť prílev darcov, aby bol podľa možnosti rovnomerný, aby sa nevyčerpal pool darcov, najmä po jednorazových odberových hromadných akciách.

Eva SISKOVÁ ‒ Foto: archív SNN



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.