Prvá scéna uvádza hru Petra Karvaša z vojnových čias Polnočná omša. Niektorí ľudia dokážu meniť svoje názory a postoje podľa toho, ako to práve vyhovuje. Zvyčajne sa potom ospravedlňujú, že všetko, čo sme urobili, mysleli dobre. A je celkom pochopiteľné, že práve takíto ľudskí chameleóni, dokážu byť v hraničnej životnej situácii servilní a zbabelí. Takýchto hrdinov, naoko kladných, bezúhonných, okázalo demonštrujúcich svoje kresťanské presvedčenie, vo svojej hre Polnočná omša predstavuje jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov a dramatikov Peter Karvaš.
Na Štedrý deň roku 1944 sa pri štedrovečernom stole stretne celá dobre situovaná rodina Kubišovcov ‒ otec Kubiš, ktorý si nahonobil majetok a veľmi sa oň bojí, bohabojná matka Vilma Kubišová, ktorá sa s najtajnejším tajomstvom zdôverí miestnemu farárovi a ten ju zradí, syn Marián ‒ gardista, ale aj dcéra Angela, ktorá arizovala cukráreň, a zať Paľo, podnikateľ, bezcharakterný ziskuchtivec.
■ DRAMATICKÁ ZÁPLETKA
Na poslednú chvíľu príde medzi nich najmladší syn Jurko ‒ partizán, a rôznorodú suitu dopĺňa poručík nemeckej armády Brecker, ktorý je v ich dome ubytovaný. Aj keď sa usilujú o to, aby bol tento večer slávnostný, a matka Vilma dodržiava do poslednej bodky všetky rituály, medzi prítomnými vládne obrovské napätie, až strach. Rodina Kubišovcov vo vyhrotenej životnej situácii zaprie vlastného syna, keď pred nemeckým dôstojníkom tvrdí, že ich syn je odcestovaný a prišiel iba na chvíľu. Zranenému a chorému Jurkovi síce umožnia ukryť sa v drevárni, ale keď ho tam gestapo nájde, tvrdia, že ten partizán nie je ich syn, hoci vedia, že ho Nemci zastrelia. A všetci myslia aj na zadné dvierka. Podľa toho, ako sa situácia po skončení vojny vyvinie, sú ochotní tvrdiť, že držali práve s tou stranou, ktorá zvíťazila. Zať dokonca zájde až tak ďaleko, že zneužije danú situáciu na vlastné obohatenie, keď láka od svokra peniaze, vraj na dobrú investíciu. Dcéra Angela smúti nad stratou pôvodných majiteľov cukrárne, ktorých Nemci odvedú, no zároveň si premieta výhody, ktoré jej z toho vyplynú, ak sa už viac nevrátia.
■ PO POLSTOROČÍ
Divadelnú hru Polnočná omša uviedlo ako prvé Slovenské národné divadlo už v roku 1959, krátko nato Armádne divadlo v Martine, ale aj Národné divadlo v Prahe. Nasledovali ďalšie inscenácie na Slovensku i v Čechách. Činohra SND sa ku Karvašovej predlohe vracia po vyše päťdesiatich rokoch v naštudovaní mladého režiséra Lukáša Brutovského, ktorý spolu s dramaturgom Mirom Dachom zredukovali pôvodný text a odstránili z neho celý jeden obraz, kde sa odohráva rozlúčka partizána Jurka s jeho milou Katkou.
Sám autor sa pred rokmi vyjadril, že Polnočná omša nie je o SNP, ale o charakteroch ľudí. Povstanie poslúžilo len ako projekcia v pozadí, pred ktorou sa odhaľovanie charakterov odvíja. Karvaš aspoň sčasti priblížil obdobie druhej svetovej vojny, s ktorou mal on sám i celá jeho rodina osobnú, značne bolestnú skúsenosť. Ponúkol však reflexiu, ktorá je aplikovateľná do všetkých čias a do všetkých režimov.
V úlohe hlavy rodiny Valentína Kubiša diváci majú možnosť vidieť Emila Horvátha, ktorý obhajuje vlastné počínanie s jemu charakteristickým zápalom. Annu Javorkovú v úlohe matky, striktne dodržiavajúcej spoločenskú konvenciu nech sa deje, čo sa deje. Živelného Milana Ondríka ako gardistu, noblesnú, cynicky chladnú a vypočítavú Angelu, ktorú stvárňuje Petra Vajdová, úlisného a chamtivého zaťa Paľa v podaní Dana Heribana, v epizódnej úlohe Tomáša Grega v alternácii s Adamom Jančinom ako partizána Jurka, no aj oceľovo chladného nemeckého poručíka Breckera, ktorého nám priblíži Richard Stanke.
Anna SLÁVIKOVÁ ‒ Foto: archív SND