Pápež cítil osobitnú duchovnosť slovenského národa

thumbnail

Profesorka Emília HRABOVEC o vzťahu Jána Pavla II. k Slovensku a Slovákom. Pred sto rokmi 18. mája 1920 v poľských Wadowiciach uzrel svetlo sveta  budúci pápež sv. Ján Pavol II. (Karol Józef Wojtyła). Od svojho nástupu k pontifikátu si postupne budoval pozitívny vzťah k slovenskému národu. Viac o tejto téme prezradila slovenská historička prof. Dr. phil. Emília HRABOVEC.

  • Pri príležitosti stého výročia narodenia svätého Jána Pavla II. Veľvyslanectvo Poľskej republiky na Slovensku zorganizovalo výstavu Ján Pavol II. a Slováci, ktorej ste autorkou. Aký vzťah mal pápež k Slovákom?

Ján Pavol II. intenzívne vnímal, že Európa ide v ústrety zásadnej konfrontácii medzi dobrom a zlom, „evanjeliom a antievanjeliom“ a jeho pontifikát bol pokusom mobilizovať svedomie k návratu ku kresťanskej identite. Pápež veril, že Slovensko bude mať v tomto zápase veľkú úlohu. Blízkosť cítil aj k osobitnej duchovnosti slovenského národa a usiloval sa mu dopomôcť k uskutočneniu jeho prirodzených práv.

  • Aký vzťah mal Ján Pavol II. k slovenskému exilu v Ríme?

Slovenský exil bol v čase, keď národ bez slobody a vlastného štátu pre svet neexistoval, jediným hlasom, ktorý vo svete bránil jeho právo na slobodu a samourčenie. Ján Pavol II. si to uvedomoval a exilu prejavoval podporu napriek obrovskému tlaku československého režimu, ktorý mal zo slovenského exilu obrovský strach a pápeža chcel prinútiť, aby proti nemu zakročil. Takéto tlaky boli za Pavla VI. príčinou, prečo Štátny sekretariát v snahe neohroziť rokovania s Prahou zaujal istý odstup od slovenského exilu. Ján Pavol II. takéto obavy nemal. Mnohým slovenským kňazom zveril vážne úlohy v Cirkvi, aj keď to bola snaha oprieť sa o osobnosti, s ktorými zdieľal zásadné postoje (prvý slovenský kuriálny kardinál Jozef Tomko, biskup Hrušovský a mnohí iní). Prejavom podpory bola aj pomoc pri zasielaní náboženskej literatúry z Ríma na Slovensko, súkromné audiencie, spolupráca so slovenskými kňazmi v Ríme pri riešení slovenských cirkevných otázok, návštevy slovenskej pôdy v zahraničí.

  • Založenie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1963 umožnilo výchovu a vzdelávanie budúcich kňazov i laických vzdelancov. V novembri 1981 na jeho pôdu osobne zavítal pápež Ján Pavol II. Aký význam mala jeho návšteva pre slovenský katolícky exil?

Morálny aj politický význam návštevy pre exil i celý národ bol obrovský. Pápež pred svetom demonštroval podporu ústavu a jeho poslaniu šíriť poznanie a vieru tlačeným slovenským slovom a byť miestom duchovnej a intelektuálnej formácie a nábožensko-kultúrnym a diplomatickým hlasom Slovákov v Ríme, a tak zároveň prejavil aj úctu národu, ktorému ústav slúžil.

  • Historický a duchovný odkaz sv. Cyrila a sv. Metoda je jedným z hlavných štátotvorných symbolov slovenského národa. Venoval Ján Pavol II. aj v tomto smere určitú pozornosť?

Kým ostatné obsahy pápežovej európskej vízie sa sformovali ešte v Krakove, jeho cyrilo-metodská idea sa upevnila až v Ríme aj pod slovenským vplyvom a stala sa jedným z pilierov jeho úsilia o obnovu kresťanskej Európy. Zo slovenského hľadiska je kľúčové, že kým jeho predchodcovia cyrilo-metodské dedičstvo vnímali vo všeobecnom slovansko-východnom svetle, Ján Pavol II. videl osobitné historické a duchovné puto medzi týmto dedičstvom a slovenským národom, ktorého predkovia boli prvými adresátmi misie solúnskych bratov a jej prostredníctvom vkročili na javisko dejín. Aj preto boli Slováci zaangažovaní do všetkých jeho cyrilo-metodských počinov.

  • Vytvorením samostatnej slovenskej cirkevnej provincie 30. decembra 1977 pápežom Pavlom VI. sa zjednotili štátne a cirkevné hranice s Maďarskou republikou. Akú úlohu zohral v tomto procese Ján Pavol II.?

V roku 1977 sa upravili vonkajšie hranice slovenských diecéz. Až vďaka diplomacii Jána Pavla II. sa však podarilo vymôcť od štátu súhlas s vymenovaním prvého novodobého metropolitu Jána Sokola. Otvorená zostala aj otázka úpravy vnútorných hraníc biskupstiev. Hoci o novom rozčlenení diecéz sa na Slovensku diskutovalo dávno, iba obnovená Slovenská republika vytvorila priestor, aby ho bolo možné uskutočniť. Príprava prebiehala za Jána Pavla II., aj keď zavŕšená bola až za jeho nástupcu.

  • V rámci protikomunistického odboja mladí slovenskí katolíci v liste z roka 1984 prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi požadovali aj navrátenie tradičného cyrilo-metodského dvojkríža do štátneho znaku. Bol Ján Pavol II. už v tom čase zástancom samostatného Slovenska?

Ján Pavol II. prechovával vo veľkej úcte hodnotu národa ako prirodzeno-právneho spoločenstva a dejinného subjektu, ktorého identita vychádza z osobitnej duchovnosti a kultúry, ktorá je svojským spôsobom hľadania pravdy o Bohu a zmysle ľudskej existencie. Pápež bol presvedčený, že bez pestovania pravých hodnôt národov nie je možná ani nadnárodná symbióza. Bolo iba dôsledné, že morálne podporil aj právo Slovákov na samourčenie. Takýmto gestom bol historický bozk slovenskej zeme na letisku vo Vajnoroch v apríli 1990, ale aj to, že keď v roku 1984 prišiel posvätiť slovenskú katedrálu v Unionville, zaviala na nej popri pápežskej a kanadskej aj v Československu zakázaná slovenská zástava.

  • Ako prijal Ján Pavol II. vznik samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky prvého januára 1993?

Z úcty k hodnote národa pre pápeža vyplynulo, že Slovenskú republiku okamžite uznal, nadviazal s ňou diplomatické vzťahy a mladému štátu poskytol nielen morálnu, ale aj konkrétnu diplomatickú podporu.

  • Ján Pavol II. ako hlava rímskokatolíckej cirkvi trikrát zavítal Slovensko. Aký význam mali jeho návštevy pre slovenský národ?

Návštevy mali veľký náboženský i politický význam. Pápež si uvedomoval, že Slovensko stálo na križovatke dejín, na ktorej sa rozhodne o tom, či priestor, uvoľnený pádom komunizmu, zaplnia kresťanské hodnoty alebo idey, ktoré pôjdu proti kresťanským tradíciám Slovenska. Zdôrazňoval preto, že budovanie štátu a obnova spoločnosti môže byť úspešná iba vtedy, keď bude spočívať na kresťanských princípoch, ktoré po stáročia viedli národ dejinami. Návštevy tiež ukázali, že malú, z hľadiska svetovej politiky nevýznamnú krajinu pod Tatrami považoval pápež za takú dôležitú, že jej venoval tri návštevy. Tú poslednú v čase, keď už bol veľmi chorý, ale cítil potrebu ešte raz Slovákom pripomenúť, aké veľké očakávania do nich vkladal v zápase o prežitie kresťanskej Európy.

 

Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: archív SNN



Napísať odpoveď pre Anonym Zrušiť odpoveď

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.