Parlament čaká zrážka medzi záujmami USA a potrebami Európy

thumbnail

Chrániť európsku národnú kultúrnu tradíciu

Slovensko sa poľahky premenilo v titulkoch zahraničných médií z čiernej diery na čiernu ovcu pre nízku volebnú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Lenže rozhodujúci boj sa začína až teraz. Pripravovaná dohoda Európska únia – USA volá po nevyhnutnosti ochrany európskej národnej kultúrnej tradície. Európska kultúrna tradícia – a v rámci nej aj slovenská – sa ocitajú v ohrození.

Najmä kresťanskodemokratickí politici sa dožadujú nevyhnutnosti chrániť kultúrne hodnoty, pretože v pripravovanej zmluve ide o zrážku dvoch rozdielnych spoločenských modelov. Napríklad v Nemeckej akadémii umenia sa preto konalo podujatie Bráňme kultúru, pretože mnohé umelecké zväzy a mocný zväz nemeckých kníhkupcov sa obávajú premeny kultúry na tovar podľa amerického strihu. Podľa nich dohoda, ktorú od vlaňajška pripravuje Európska komisia (EK), sa rodí v neuveriteľnej atmosfére netransparentnosti – teda v tajnosti. Ak sa to nezastaví a v oblasti kultúry sa prijme výlučný trhový model, kultúra bude ponímaná iba ako tovar a v niektorých oblastiach to bude slúžiť monopolnému postaveniu amerických spoločností. Bude to mať zničujúce následky na európsku kultúru, rozmanitosť kultúry a jej rôznorodosť a doterajšiu úroveň v Európe.

„Bude to mať zničujúce následky, rôznorodosť bude vystavená nemilosrdnému zničeniu a starosti nám spôsobuje najmä to, že toto je prvoradý záujem z americkej strany,“ konštatoval vrcholný predstaviteľ nemeckých kníhkupcov Alexander Skipis.

ROZDIELNE MODELY

Nemecká kresťanskodemokratická štátna tajomníčka pre kultúru konštatovala, že pri príprave zmluvy stoja proti sebe dva úplne rozdielne spoločenské modely. Kým v Európe, konkrétne v Nemecku, hrá veľkú úlohu kultúra pamäti, a najmä slobodnej umeleckej tvorby a vôbec slobody v oblasti kultúry a vedy a tiež dôležitosť štátnej podpory v tejto oblasti – zabezpečenie financovania slobodnej tvorby, vedy a výskumu štátom, pokiaľ sa to len dá – v USA sa to riadi prostredníctvom odpisov daní, a tým podporou najmä súkromnými osobami. Pre Európu je to však úplne iné ponímanie kultúry. Preto pri rokovaní o dohode EÚ – USA musí byť zohľadnená aj ochrana, nemôže byť vystavená liberalizácii Konvencia UNESCO o ochrane kultúrnej rôznorodosti, ku ktorej USA nepristúpili. Ide aj o iné oblasti, napríklad o verejnoprávne médiá, film, ochranu mládeže, a samozrejme oblasť knižnej produkcie, kde sa v Európe zabezpečuje rôznorodosť, kým v USA dominuje bestsellerizmus. Ak by sa tieto oblasti riadili výlučne trhovými princípmi, znamenalo by to pre niektoré oblasti dnešnej európskej kultúrnej praxe koniec.

HROZBA SPOTREBITEĽOM

Dohoda EÚ – USA je vystavená trvalej kritike pre nedostatočnú transparentnosť, teda prípravy textu prakticky v tajnosti, pritom odchádzajúci predseda EK J. M. Barroso je ultraliberálny politik, a teda nie je vonkoncom zárukou nápravy. Negarantuje, že sa text začne pripravovať inak, a keď to nestihol doteraz, už sa asi nepričiní, aby verejnosť vedela o koncipovaní textu viac. Zmluva má povesť, že vyhovie veľkým podnikom a monopolom, a nie spotrebiteľovi. Naopak, urobí ho ešte väčšmi bezbranným a menej právnym. Týka sa to napríklad aj obáv, že otvorí bezbariérový dovoz potravín z USA, kde sú povolené geneticky upravované zložky na rozdiel od EÚ, ktorá sa geneticky upravovaným potravinám bráni. Nejde len o spotrebiteľa – geneticky upravované osivo napríklad spoločnosti Monsato je súčasťou amerického úsilia o monopolnú celosvetovú potravinovú dominanciu. Inými slovami o svetové panstvo v oblasti potravinovej bezpečnosti, potravinovú superveľmoc v genetickom osive.

KOMU ZISK?

Znalci poukazujú aj na fakt, že pôvodná asociačná dohoda EÚ – Ukrajina o zóne voľného obchodu bola oveľa širšie koncipovaná ako všetky doterajšie asociačné dohody najmä preto, aby už vyhovovala budúcej dohode bezbariérového obchodu EÚ – USA, a tým spôsobila zásadný obrat v Ukrajine, teda voľný prístup ukrajinských tovarov nielen na trhy EÚ, ale aj USA. Toto všetko sa dialo za asistencie Európskej komisie vedenej J. M. Barrosom a kritika o netransparentnosti postupu EK sa ozýva naozaj zo všetkých strán.

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo – Transatlantic Trade and Investment Partnership (TTIP), o ktorom sa už za uzavretými dverami rokuje rok (od júla 2013), sa teda týka širokej oblasti, zásadne mení situáciu, má posilniť európsky export a zase otvorí cestu pre americké investície v Európe. Pripravuje sa v atmosfére ostrej krízy s Ruskom, ekonomického ťaženia proti Rusku. Má to priniesť rast ekonomiky a zamestnanosť v rozsahu okolo stodvadsať miliárd eur. Ľudovci v Európskom parlamente sú v princípe za, jednoznačnú podporu vyjadril aj europoslanec SDKÚ-DS I. Štefanec, konzervatívni kresťansko-sociálni demokrati (napr. v Nemecku CSU) však požadujú transparentnosť a rokovania na úrovni rovný s rovným (teda asi také nie sú), dožadujú sa ich prehľadnosti. Sociálni demokrati lavírujú, tvrdia, že to chcú využiť na presadenie lepších zásad. Zelení požadujú zrušenie doterajších rokovaní a začiatok úplne odznova na iných zásadách. Ľavica je proti, lebo ak sa zmluva prijme, bude slúžiť veľkým bankám a koncernom, a nie radovému spotrebiteľovi.

Dušan D. KERNÝ

 

 

 

 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.