Pellegrini chce dovládnuť do konca volebného obdobia

thumbnail

Premiér má pocit, že to niektorí s kandidatúrou na prezidenta nemyslia vážne. Tlačová beseda po skončení rokovania vlády bola minulý týždeň pomerne netradičná. Už vopred premiér Peter Pellegrini avizoval niektoré zásadné vyhlásenia, ktoré presahovali bežný rámec informácií po rokovacom dni vlády. Premiér Peter Pellegrini nemieni kandidovať na post prezidenta v budúcoročných voľbách. Svoje rozhodnutie nezmení. Chce dokončiť volebné obdobie ako predseda vlády. Najlepším prezidentom by podľa neho bol minister zahraničia Miroslav Lajčák.

„Ja vidím, čo sa z pozície predsedu vlády dá urobiť. Prezident môže chodiť, usmievať sa, podpisovať, klásť vence... Ale reálne nemôže zmeniť zákon, dať peniaze, reálne nemôže ministrovi prikázať, aby niečo urobil,“ povedal premiér. Zároveň zdôraznil, že pozícia prezidenta je na Slovensku reprezentatívna a práve preto by sa na ňu najlepšie hodil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Ten však opakovane pravdepodobnosť svojej kandidatúry vylúčil s tým, že chce naďalej naplno pracovať v oblasti medzinárodných vzťahov.

■ POL ROKA V ÚRADE

Predseda vlády tiež zhodnotil šesť mesiacov pôsobenia vo svojej funkcii, do ktorej sa dostal po odstúpení Roberta Fica. Tri základné priority ‒ upokojenie spoločenskej situácie, napravenie medzinárodného obrazu Slovenska v zahraničí a budovanie priateľského štátu sa podľa neho darí napĺňať. „Netvrdím, že sa nám za šesť mesiacov podarilo odstrániť všetky problémy, ktoré našu krajinu ťažia, ale dúfam, že nikto nemôže spochybňovať našu snahu,“ povedal. Slovensko podľa neho zažíva najlepšie obdobie od začiatku svojej existencie. Byť premiérom bez toho, aby bol aj predsedom strany, je podľa Petra Pellegriniho niekedy skôr výhoda.

■ SUDCOVSKÉ OTÁZNIKY

Na prvej jesennej schôdzi parlamentu bude hlavným bodom jej programu pokus o zmenu ústavného zákona o voľbe sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zmena Ústavy SR a s ňou súvisiace nové pravidlá výberu kandidátov na sudcov sú v druhom čítaní. Poslanci teda ešte môžu prichádzať so zmenami, ktoré by do noviel chceli zapracovať. Na zmenu ústavy treba aspoň deväťdesiat hlasov poslancov, teda ústavnú väčšinu. Koalícia tak bude potrebovať aj hlasy opozície. Smer-SD už avizoval návrh, ktorým by chcel ministrom navrhnuté zmeny ešte upraviť. Spomínal možnosť, že by parlament volil priamo ústavných sudcov ústavnou väčšinou, a nie kandidátov ako v súčasnosti. Predseda Mosta ‒ Híd a podpredseda parlamentu Béla Bugár však už povedal, že v poslaneckom klube Mosta ‒ Híd takýto návrh neprejde.

Keďže v parlamentných laviciach sa priebežne dejú zmeny, pri konečnom návrhu zákona o voľbe ústavných sudcov v každom prípade rozhodne možná dohoda poslancov NR SR. Smer-SD bude pri zmenách pravidiel voľby ústavných sudcov rešpektovať rozhodnutie Národnej rady SR. To tiež už potvrdil predseda vlády Peter Pellegrini. Úvaha podpredsedu parlamentu Martina Glváča (Smer-SD) o zmene v zmysle, že sudcov priamo zvolí parlament a vylúči tak z rozhodovania prezidenta, bola podľa Pellegriniho namieste. „Tá úvaha bola správna, ale nenašla podporu. Preto sme pripravení rešpektovať rozhodnutie národnej rady,“ povedal na obsahovo netradičnej tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády.

Štefan ZLATOŠ - Foto: internet, TASR