V európskych bankách môže byť problémových úverov až za dva bilióny eur, V politickom projekte zjednotenia vojnou ťažko skúšaných štátov starého kontinentu mali a dnes stále majú najväčšiu rozhodovaciu právomoc dva predtým znepriatelené štáty –Nemecko a Francúzsko. Bez nich by EÚ, ale ani eurozóna nemohli fungovať.
Vo vrcholných inštitúciách, akými sú Európsky parlament, Európska rada, Európska komisia a napokon aj v ECB, neobsadzujú síce zástupcovia Nemecka a Francúzska vždy tie najvyššie funkcie, ale bez stanoviska najvyšších ústavných orgánov týchto dvoch štátov by vymenovanie funkcionára z iného členského štátu do reprezentatívnych i popredných rozhodovacích pozícií v EÚ nebolo možné. Pravdaže, nie vždy sa podarilo nájsť do európskych štruktúr toho najlepšieho predstaviteľa, a tak sa nemôžeme čudovať, že sa teraz po očakávanom odchode Británie z EÚ na tých najvyšších postoch právom očakávajú personálne zmeny. Všeobecne sa hovorí o potrebe reformy doterajšieho mechanizmu fungovania EÚ – namiesto viac Bruselu sa stále viac zdôrazňuje potreba väčších kompetencií a právomocí národných parlamentov – a aj keď to zatiaľ zostáva bez bližšieho určenia, bez personálnych výmen sa riešenie tejto historicky najťažšej krízy EÚ nezaobíde. Pozrime sa teda na niektoré zásadné problémy fungovania najmä eurozóny, ktorej spoločná mena, a teda spoločná menová politika ECB nie je v súlade s fiškálnymi politikami členských štátov, čo pre ďalšie fungovanie eurozóny a eura predstavuje zásadný problém.
■ ROZPOČTOVÁ HARMONIZÁCIA
Dohodnúť sa na fiškálnej únii si vyžaduje daňovú a rozpočtovú harmonizáciu. Pod tým treba chápať rovnaké dane a odvody z rovnakých základov pri rovnakých sadzbách a, samozrejme, aj stanovenie rozpočtových výdavkov tak, aby došlo k postupnému znižovaniu oboch deficitných ukazovateľov k HDP. Fungovanie fiškálnej únie však predpokladá aj existenciu spoločného dlhopisu, ktorý by sa emitoval s rovnakou úrokovou sadzbou bez rozdielu zadlženia národných ekonomík.
Väčšina členských krajín však bola proti tomu, pretože výška daňovej a odvodovej sadzby sa pokladá za konkurenčnú výhodu, a pokiaľ ide o spoločný európsky dlhopis, tak jednotná úroková sadzba na dlhy by určite vyhovovala viac zadlženým štátom ako tým ostatným s rizikom zvýšenia nákladov na obsluhu ich verejného dlhu. Napokon, rovnaká situácia je aj s jednotnou úrokovou sadzbou ECB, ktorá vyhovuje silnejším ekonomikám viac ako tým ostatným. Presadiť fiškálnu úniu si však bude vyžadovať zmeny v doteraz platnej Lisabonskej zmluve, čo však podľa doterajších skúseností so zmenami akýchkoľvek právnych dokumentov nie je také jednoduché.
■ BANKY V PROBLÉMOCH
Marketingovým produktom bankového sektora je prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, platobný styk, investovanie na trhu cenných papierov a celý rad služieb spojených s internetovou komunikáciou, pri ktorých sa väčšinou manipuluje s cudzími peniazmi. Pri súčasných nízkych úrokoch prestávajú peniaze plniť funkciu nositeľa hodnôt, a tak väčšinou plnia len funkcie výmeny a zúčtovania. O obrovskej pomoci bank v rámci uplatňovania neštandardných nástrojov menovej politiky ECB vieme, a preto prekvapujú informácie o obrovských problémoch talianskych bánk, z prostredia ktorých pochádza aj súčasný prezident ECB. Vyše tristopäťdesiat miliárd zlých úverov! – to by mala byť výstraha aj pre Národnú banku Slovenska, keďže niektoré z talianskych bánk pôsobia aj na slovenskom bankovom trhu. Preto budeme právom zvedaví, ako sa v praxi uplatnia nové európske bankové pravidlá. Tiež už nedovoľujú zachraňovať krachujúce banky aj z verejných peňazí daňových poplatníkov, čím sa zvyšovali deficity verejných financií k HDP, ale len z majetku akcionárov banky a tiež aj držiteľov bankových dlhopisov.
S podobnými problémami zápasí aj Deutsche Bank, ktorej hlavný ekonóm už vyzýva Európsku úniu založiť 150-miliardový záchranný fond na rekapitalizáciu európskych bánk, keďže problémových úverov v európskych bankách vraj môže byť až dva bilióny eur. A to ešte nevieme, ako na bankový sektor dopadne vystúpenie Británie z EÚ, ktorej londýnske City má v bankovom sektore významné postavenie. Európski politici doteraz vždy zachraňovali bankový sektor preto, lebo je príliš veľký na to, aby skrachoval s peniazmi všetkých účastníkov trhu, bez ktorých je ďalšie fungovanie ekonomiky nemožné.
Róbert HÖLCZ