Pád berlínskeho múra spojil Európu, tá sa dnes znova ohradzuje plotmi. V novembri 1989 pád Berlínskeho múra spojil Európu a otvoril slobodný priestor pre desiatky miliónov ľudí. Bol to a je to symbol novej epochy, v ktorej padli hranice. Dnes sa stavajú ploty a múry, aby zabránili státisícom ľudí dostať sa do Európy, ako samozrejmosť vyrastajú nové hranice. Až teraz, keď Maďarsko prišlo s požiadavkou postaviť plot na takmer stoosemdesiatkilometrovej hranici so Srbskom, je to aj pre nás prvoradá téma.
V dňoch, keď vychádza toto vydanie SNN, by malo byť už rozhodnuté, aké opatrenie predloží maďarskej vláde minister vnútra Sándor Pintér, aby sa uzavrela srbsko-maďarská hranica. Maďarská zahraničná politika, maďarská diplomacia, napokon ako vždy, s prehľadom využíva možnosť, ktorá sa jej naskytla. A to je skutočnosť, že Maďarsko tým neporušuje nijaké medzinárodné dohody ani záväzky. Je to fakt, lebo Únia sa už dlhé mesiace nerozhodne zamotáva do problému, ako vyriešiť príval ľudskej masy valiacej sa do Európy.
■ ARGUMENTY SUSEDOV
Maďarsko jednoducho argumentuje tým, že nemôže už dlhšie čakať na spoločné európske rozhodnutie, pretože prisťahovalci sú preň veľký problém. Pritom by čakalo len týždeň, vrcholná schôdzka EÚ sa má konať v týchto dňoch. Maďarsko tým tlačí na Brusel a dáva do popredia svoju pozíciu div nie na úroveň Talianska či Grécka. Dobrý ťah. Kým za celý minulý rok nepresiahol počet migrantov päťdesiattisíc, tento rok ich prišlo do Maďarska už o tisícky viac do konca mája. Budapešť má aj ďalší silný argument – chráni tak vlastne ostatné štáty. Cez srbskú hranicu tiahnu masívne Albánci, utekajúci pred bezvýchodiskovou situáciou v Kosove. Európska únia tak v tomto prípade žne i plody vlastnej politiky voči Kosovu a výsledky podpory jednostranného vyhlásenia nezávislosti nefungujúceho štátu, s čím, ako je známe, nesúhlasilo viacero členských štátov EÚ, medzi nimi i Slovensko. Vývoj dáva prezieravosti a argumentom slovenskej diplomacie za pravdu.
Maďarský múr, ktorý má zastaviť utečencov, bude však rovnako deravý ako ploty z ostnatých drôtov, ktoré postavilo na svojich hraniciach s Tureckom Bulharsko a Grécko, alebo vyše štvormetrový plot, ktorý postavilo na citlivých miestach prechodu ešte na africkej pôde Španielsko. Pritom stojí za zmienku, že doteraz najväčší počet migrantov prešiel práve do Španielska.
■ NAŠA SKÚSENOSŤ
Do mozaiky týchto skúseností patrí aj elektronický múr na slovensko-ukrajinskej hranici. Kto si dnes spomenie na príbehy druhej Dzurindovej vlády a prvej Ficovej vlády s ministrami vnútra L. Pittnerom a R. Kaliňákom? Na to, ako tvrdo Brusel tlačil na vytvorenie nepriechodnej hranice ako kľúčovej podmienky prijatia Slovenska do schengenskej zóny voľného pohybu osôb. Bolo to prvoradé, bol z toho aj prudký vnútropolitický, ako aj mediálny spor – kauza, kto je schopný lepšie „zapchať“ túto, ani nie stokilometrovú hranicu s Ukrajinou. Teraz ide o neporovnateľne väčšie rozmery problému, o oveľa viac kilometrov. K tomu všetkému ešte pribúda problém, že terajší predstavitelia Kyjeva by chceli postaviť stenu pozdĺž svojej hranice s Ruskou federáciou – a týchto vyše dvetisíc kilometrov by sa vlastne tak malo stať novou hranicou nielen v Európe, ale aj novou hranicou Európy. A EÚ a NATO by mali za ňu ručiť.
Dvadsaťpäť rokov po páde Berlínskeho múra so všetkým, čo symbolizuje! Dnes vyrastajú ploty, múry, ktoré nám ukazujú, že si nevieme poradiť s novou situáciou. Európa nepredvídala, ako sa môže vyvinúť problém ekonomickej a sociálnej nerovnováhy medzi severom a juhom. Nepredvídala ani následky vojen, ktoré sa predsa viedli v mene slobody, demokracie. Keď sa dnes bráni Maďarsko aj pred utečencami z Afganistanu, tak je to tiež preto, že utekajú pred následkami vojny, ktorej sme priamymi účastníkmi. USA a Veľká Británia ju vyhlásili v roku 2001 pod názvom Trvalá sloboda. Dnes z Afganistanu bez trvalej slobody utekajú ľudia aj preto, že na celej tej mnohotisíc kilometrovej trase jestvuje vysoko zisková „dopravná“ sieť.
■ MENIACI SA SVET
Zmenili sa i pomery – na východe od našich hraníc je vlastne najstabilnejší štát Bielorusko, na Strednom východe zasa Irán. Proti islamistom a ich víťaznému ťaženiu v Iraku a Sýrii sa úspešne postavili len kurdské milície Pešmerga. Desaťročia sme ich neuznávali a nechali irackým režimom vraždiť. Dnes sú ozbrojenou silou, ktorá bojuje lepšie a statočnejšie ako po zuby Američanmi vyzbrojená a vystrojená, ale zbabelá iracká armáda. A Pešmerga sa stala silou, ktorá asi, ako kedysi československé légie v Rusku, je armádou ešte neexistujúceho, ale rodiaceho sa prvého kurdského štátu v novodobých dejinách. Tým chceme povedať len jedno – že s úplne inými argumentmi a cieľmi politicky a mediálne podporujeme udalosti, ktoré sa skončia úplne inak, ako boli pôvodné zámery a deklarované ciele. Všetko je inak, ak nie naopak – a to kladie veľké nároky najmä na nezávislé médiá a nezávislé politické uvažovanie.
■ NÁRODNÉ SEBAVEDOMIE
Zlom v európskych pomeroch, ktorého sme v súčasnosti svedkami, priam volá po tom, aby sme skoncovali s čierno-bielym videním a boli schopní pozerať sa na veci s nadhľadom. Aby sme hľadali odpoveď na kľúčovú otázku – ako sa to bude dotýkať nás Slovákov? Nejde len o schopnosť usporiadane spravovať päťmiliónový štát, ale aj usporiadane budovať národné a spoločenské sebavedomie a nenechať, aby našimi hodnotami lomcovali kampane. Pokiaľ ide o stavanie nových či už skutočných alebo pomyslených múrov, stien, plotov má to obrovský ohlas – v Maďarsku je od roku1990 najobľúbenejším predsedom vlády Viktor Orbán a bruselská kritika s tým nič nezmohla. Problém, ako zastaviť prílev utečencov, sa stal hlavnou, úspešnou témou aj dánskych volieb. V Európskej únii nemožno nájsť štát, kde by to nebol problém. Je teda najvyšší čas položiť si otázku, v akej Európskej únii to dnes žijeme a aké sú naše slovenské národné a štátne záujmy a kto a ako ich presadzuje? V tom sa profesionalita musí spájať s národným sebavedomím. Tak ako inde v strednej Európe.
Dušan D. KERNÝ - Foto: internet