Podvod na  Technopole z roku 1992 má druhé dejstvo

Ako v detektívke: aktér sa vracia na miesto činu. V  bratislavskej Petržalke sa vyníma výšková budova Technopolu. Jej mohutnosť pripomína podvod Michala Kováča ml. aj jeho neskoršie zavlečenie do cudziny. Jej dominantnosť nad okolím je stále viac ako symbolická. Opäť je v centre pozornosti. Podľa informácií portálu aktuality.sk ľudia okolo Mariána Kočnera ovládli Technopol a z majetku Technopolu Servis vytunelovali majetok za dvadsať miliónov eur. Podozrivými obchodmi sa zaoberá polícia aj súd. Kočner tvrdí, že s kauzou nemá nič spoločné. Advokátska kancelária Taylor Wessing, ktorá zastupuje pôvodné vedenie firmy Technopol Servis a jej akcionárov, pre server aktuality.sk prostredníctvom partnera Radovana Palu uviedla, že na základe im dostupných informácií a dokumentov vychádzajú z predpokladu, že v tejto záležitosti sa angažuje aj Marián Kočner. Nehnuteľnosti spoločnosti Technopol Servis získala novozaložená eseročka REALITY FOND. Jej konateľ Peter Horváth bol v deväťdesiatych rokoch Kočnerovým obchodným partnerom. Pre firmu REALITY FOND získal päťmiliónový úver z Privatbanky. Záložné právo na časť budovy Technopolu má práve Privatbanka, ktorú ovláda skupina Penta.

■ INŠTITÚT AMNESTIÍ

Tieto informácie sa objavili začiatkom tohto roka v médiách a opäť oživili kauzu Michala Kováča ml., v  ktorej v deväťdesiatych rokoch minulého storočia figuroval aj Marián Kočner. Týkala sa podvodu na firme Technopol za 2,3 milióna dolára. V súvislosti s kauzou Technopol vydal Interpol 11. novembra 1994  medzinárodný zatykač na Michala Kováča ml. Za účasť na podvode vydalo aj Nemecko zatykač na Michala Kováča ml.  Na kauzu udelil vtedajší  prezident Michal Kováč milosť. Michal Kováč ml. bol 31. augusta 1995 zavlečený do Rakúska a vznikla ďalšia kauza. Zastupujúci prezident Vladimír Mečiar udelil na jeho zavlečenie amnestiu. Pred verejnosťou sa tak vynorili dve kauzy, v oboch figuroval Michal Kováč ml.  No iba zavlečenie sa stalo politickou témou a KDH túto kauzu, s úmyslom zrušiť Mečiarove amnestie,  sedemkrát otvorilo v parlamente. Napriek tomu, že disponovalo erudovanými právnikmi, ktorí nemohli nevedieť, že amnestie sa zrušiť nedajú. Ak by sa tak stalo, spochybnia právny stav štátu. Politici, ktorí volajú po zrušení amnestií, argumentujú tým, že ide o nemorálny čin, že Mečiarove amnestie sú suterénom morálky. Iný názor na amnestie má právny expert Ján Cuper. V rozhovore pre SNN povedal: „Amnestie sú v prvom rade inštitút morálny. Je spojený s odpustením. Tento aspekt prešiel  z kresťanstva do svetskej morálky. A zo svetskej morálky do práva. Lebo muselo dostať  pozitívno-právnu podobu. Je to právo upustiť od potrestania, ktoré je okamžite vykonateľné a nikým nikdy nezrušiteľné. Lebo je to absolútne subjektívne právo hlavy štátu. Tak sa to chápalo po stáročia. Morálka sa vyjadruje v nejakých princípoch, podľa ktorých máme žiť. V kresťanstve je to  Desatoro Božích prikázaní  a jedným z princípov je aj odpustenie.  Takže  inštitút amnestií má toto historické pozadie a treba ho aj takto chápať. Tento princíp  bráni tomu, aby sa amnestie anulovali alebo uviedlo do života trestné stíhanie

■ MILOSŤ JUNIOROVI

Z milosti udelenej vtedajším prezidentom Michalom Kováčom je zrejmé, o čo v kauze Technopol I. išlo. Citujeme: „Martin Syč-Milý a Michal Kováč spoločne s Mariánom Kočnerom v mesiaci december 1991 navštívili Petra Krylova v Mníchove (SRN), kde ho prehovorili k účasti na spáchaní podvodu voči a. s. Technopol Bratislava tak, že po vysvetlení, ako sa podvod uskutoční, mu vyvrátili jeho obavy z nereálnosti obchodu prostredníctvom faxov s poukazom na to, že v a. s. Technopol Bratislava majú známeho človeka, ktorý je do celej veci zapojený a tento zabezpečí preplatenie fiktívneho tovaru cez ČSOB pobočka Bratislava.“ Ďalej sa v milosti prezidenta Kováča uvádzajú konkrétne údaje o podvodnom dovoze neexistujúcich textílii z Holandska pre firmu Technopol, čím jej spôsobili škodu v sume 2 308 920 USD.  V milosti sa uvádza, že si ju  rozdelili podľa vopred pripraveného plánu Rudolf van der Werff, Peter Krylov, Marián Kočner, Martin Syč-Milý a Michal Kováč.

Predkladatelia ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií, týkajúcich sa kauzy zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny,  dosiaľ nikdy nežiadali zrušenie milosti udelenej bývalým prezidentom SR Michalom Kováčom svojmu synovi. Vehementne sa spravodlivosti pre Michala Kováča domáhal na jeho pohrebe aktuálny prezident Andrej Kiska. Predkladateľ ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií poslanec Ján Budaj (OĽaNO) v tejto súvislosti pateticky povedal: „Keď stojíme nad hrobom Michala Kováča treba povedať, že nikto iný nemá možnosť uzavrieť tento príbeh, len poslanci NR SR. Pozostalí nie sú v tejto veci len jeho rodinní príslušníci, ale všetci občania SR.“

■ POLITICKÉ ŠACHY

Súčasťou dnešnej vládnej koalície je aj strana Most – Híd. Jej predseda Béla Bugár vždy dosiaľ hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií. Táto strana nielenže obsadila post rezortu spravodlivosti, ale v parlamente má aj ďalšieho ústavného právnika Petra Kresáka. Jej stanovisko k problému sa teda očakáva ako maximálne kompetentné. Avizovaný súhlas so zrušením amnestií sa však javí ako vyslovene politické riešenie. Prečo? Lebo ako hovorí Ján Cuper, nie je problém v tom, že by kauza zavlečenia nebola vyšetrená: „Ako advokát musím povedať, že v súvislosti s ďalšími štrnástimi kauzami sa v trestnom stíhaní pokračovalo.“ A ďalej ozrejmil prípad: „ Lebo tam boli zamontované osoby, ktoré to spôsobili. Ja som, bohužiaľ, viazaný  zachovaním mlčanlivosti Národným bezpečnostným úradom, preto nemôžem o tom hovoriť.  Dopustil by som sa trestného činu prezradzovania advokátskeho i štátneho tajomstva. Ale  prokurátorovi som napísal štyri listy, aby boli spisy odtajnené a uverejnené, aby sa  ľudia  dozvedeli  pravdu.  Aj bez toho, aby niekto vyvolával duchov v podobe nejakých pseudoprávnych argumentov a ustavične žiadal zrušiť amnestie,  čím by bol narušený základný princíp morálky v práve, ktorý sa nazýva princíp retroaktivity. Čiže v práve platí všetko od nadobudnutia účinnosti.  A ak sa niečo vracia, tak len z titulu, aby sa riešili nejaké krivdy. V tomto prípade by sa nijaká krivda neriešila. Naopak, keďže amnestia je vždy na prospech toho, voči komu sa trestné stíhanie vedie alebo sa skončilo, alebo je odsúdený.  Takže tam platí naopak princíp dubio pro  ro,  v pochybnostiach v prospech,  tak konala aj hlava štátu. Lebo boli spochybnené princípy vyšetrovania tejto kauzy, vyprovokovanej vtedajšou opozíciou,  zrejme s jasným politicko-účelovým zámerom.  Evidentne sa chcela dostať k moci,  aby plnila želanie nejakých iných štátov alebo ich predstaviteľov, ktorí si želali odstránenie Mečiarovej vlády. V tejto kauze vystupovali všetci bývalí opoziční politici vrátane pána exprezidenta Kováča.“

■ PROPAGANDISTICKÁ ZBRAŇ

Poslanec Budaj patril k „vtedajšej opozícii“, a preto neprekvapuje, že ďalej  pestuje kauzu po skrachovanom KDH. To sa v roku 1998 ocitlo vo vládnej koalícii s možnosťou meniť ústavné zákony. Vládna moc totiž po voľbách  vyskladala  pohodlnú ústavnú väčšinu, mala teda dosť hlasov na  zrušenie Mečiarových amnestií. Nestalo sa. Netrúfli si. Prečo asi? Aby sa verejnosť nedozvedela skutočnú pravdu?  Alebo aj preto, že si nechceli dať z rúk účinnú propagandistickú zbraň? Za vtedy hlasovalo len päťdesiatšesť poslancov. V roku 2005 KDH opäť predložilo do parlamentu návrh na zrušenie Mečiarových amnestií. Za hlasovalo šesťdesiatpäť poslancov. V roku 2006 sa návrh nedostal ani na rokovanie parlamentu, proti bolo päťdesiatdva poslancov. V roku 2008 chýbalo na schválenie tridsaťpäť hlasov, v roku 2011 dvanásť, v roku 2014 tridsaťtri, v roku 2015 tridsaťtri a v roku 2016 tridsaťpäť hlasov poslancov. Po neúspešných voľbách v roku 2016, keď sa KDH nedostalo do parlamentu, iniciatívu  prevzal  Budaj. Krvavým slovníkom požiadal parlament o podporu na zrušenie amnestií. Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú tzv. Mečiarove amnestie, bolo podľa Budaja poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike. Právnik  Cuper zasa tvrdí, že pokiaľ ide o právnu rovinu, je to číry  nezmysel. Budaj však namieta: „Neprijatím obsahovo takmer zhodných návrhov ústavných zákonov o zrušení tzv. Mečiarových amnestií, ktoré boli NR SR predložené v rokoch 2011 a 2014, sa dodnes neumožnilo orgánom činným v trestnom konaní stíhať páchateľov predmetných skutkov a nezávislému súdu rozhodnúť o prípadnej vine páchateľov.“

Advokát Cuper však tvrdí, že v prípade je „všetko jasné, hlavne údajne poškodený Róbert Remiáš. Zrejme s najväčšou pravdepodobnosťou si smrť privodil sám. Je to doložené výpoveďami svedkov, ktorí boli bezprostredne pri tom. Sú tam, pravda, aj stovky zavádzajúcich výpovedí, ktoré sme museli absolvovať, ale stačí odtajniť spis a všetko je jasné“.

Faktom však je, že archivovacia lehota je dvadsať až tridsať rokov podľa závažnosti prípadu. Aj preto môžu kauzu využívať ako prostriedok manipulácie s verejnou mienkou, ako prorocky pre naše noviny povedal Ján Cuper: „Podľa potreby toho-ktorého politického subjektu.“ Po KDH sa kauzy zmocnilo Matovičovo OĽaNO, čo vôbec neprekvapuje. Prezident SR Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť 12. decembra1997, na základe ktorej bolo trestné stíhanie proti nemu v SR zastavené. Dzurindova vláda Michala Kováča ml. odškodnila  tým, že ho prijala do diplomatických služieb. Dodnes je pracovníkom rezortu diplomacie.

Eva ZELENAYOVÁ – Foto: internet