Je to horšie ako za studenej vojny, je to otvorený konflikt. Na stretnutí prezidentov Vyšehradskej štvorky v poľskom Rzeszówe v diskusii slovenský prezident Andrej Kiska argumentoval potrebou podporiť úsilie Únie o riešenie migrácie okrem iného hypotetickou možnosťou utečeneckej vlny z Ukrajiny... Povedal, že v pomyselnom prípade, ak by sa na územiach našich štátov – štátov Vyšehradskej štvorky, objavila miliónová vlna migrantov z Ukrajiny, potom by sme my boli nútení žiadať Úniu o solidaritu, pochopenie, pomoc. Isteže, ak by sa „niečo“ stalo, tak by sme boli odkázaní na pomoc. Otázka však je, čo také by sa mohlo stať na Ukrajine, aby sem smerovala taká veľká vlna? To by musel byť konflikt skutočne veľkých rozmerov. Veď taká hrozba môže prísť len zo štátu, ktorý krachuje, rozpadá sa, nemá ho čo držať dovedna.
■ VYHROTENÁ SITUÁCIA
Už na prvý pohľad takéto príklady zdanlivo nekrívajú na obe nohy len preto, že situácia je skutočne veľmi vyhrotená. Je to horšie ako v rokoch studenej vojny. Keď sa zánikom ZSSR v roku 1991 skončila, mysleli sme si, že to bude navždy a už zavládne mier. Na medzinárodnej scéne sa však stále s väčšou silou odohráva otvorený konflikt. Voči Ruskej federácii a jej vedeniu sa vedie dlhá politická, diplomatická, ako aj informačná kampaň, ak nie priam vojna. Výhľad na riešenie situácie v Ukrajine nevidno.
Brigita Schmögnerová, bývalá členka koaličných vlád na čele s Mikulášom Dzurindom, na Slovensku ako jediná v komentári istého denníka navrhla zásadný rez – a to odstúpenie východných území Ukrajiny, inými slovami priznanie ich osobitného štatútu. Tým by sa mal, podľa bývalej ministerky, vyriešiť nielen problém správy tohto územia, ale aj medzinárodné komplikácie, nepretržité napätie. Samozrejme že vyriešenie situácie v Ukrajine, naplnenie pôvodných dohôd a zámerov poskytnúť východu Ukrajiny náležitý rozsah samosprávy, autonómie by pomohlo odstrániť hrozbu, ktorá trvalo zaťažuje medzinárodné vzťahy a je ničivou ťažobou tak pre obyvateľstvo východu Ukrajiny, ako aj pre celý štát.
■ MILIÓNY NA VOJNU
Samozrejme, názory, aké vyslovila Brigita Schmögnerová, nemajú v medzinárodnej politike váhu, svedčia však o zdravom úsudku političky s európskou skúsenosťou. Podľa ukrajinskej tlače Slovensko patrí medzi desať štátov, ktoré pomohli ukrajinskej armáde. Slovenská pomoc dosiahla milión dolárov. Toľko dalo aj Turecko. Je to o niečo menej ako pomoc iného štátu NATO – Nórska. Finančná pomoc ukrajinskej armáde dosiahla celkom 167 miliónov US dolárov. Väčšinu poskytli Spojené štáty americké.
Ukrajina sa tak stala veľkým vojenským skúšobným poľom. Je to jediný štát, ktorý za celé štvrťstoročné obdobie nezávislosti, za celých dvadsaťpäť rokov nedokázal doteraz usporiadať pomery na svojom území a obmedziť moc domácich oligarchov. Teraz sme svedkami ďalšieho pokusu hodiť Ukrajine záchranný pás. S návrhom prišli bývalí politici, ktorí sa združili pod názvom Priatelia Ukrajiny, medzi nimi je bývalý predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.
■ NOVÉ HRANICE
Ide o pomoc terajšej ukrajinskej politickej špičke. O pomoc, ktorá by sa mala priamo či nepriamo zaplatiť z vreciek európskeho občana. Na prvom mieste je okamžité zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny. Teda otvorenie hranice, nehatený vstup Ukrajincov do EÚ. Európa na jednej strane stráca časť spoločných výhod zdieľaných s Veľkou Britániou a na druhej strane sa má na Východe otvoriť pre obyvateľstvo jedného z najväčších a najľudnatejších európskych štátov – okolo 43-miliónovej Ukrajine.
Pri vzniku nezávislosti mala Ukrajina päťdesiatdva miliónov obyvateľov. Doteraz prišla o sedem až osem miliónov ľudí, ktorí odišli ešte pred vypuknutím nepokojov či pred pričlenením Krymu k Ruskej federácii v marci 2014. Niekoľko miliónov Ukrajincov pred vypuknutím krízy pracovalo v zahraničí, najmä v Ruskej federácii, s ktorou mala Ukrajina bezbariérovú hranicu. Teraz by sa táto hranica mala uzatvoriť a odstránením vízovej povinnosti by sa mala vytvoriť bezbariérová hranica s Poľskom, so Slovenskom, s Maďarskom a s Rumunskom, teda s priestorom Európskej únie. Inými slovami nové delenie kontinentu, vyčleňovanie Ruska z Európy za „cenu“ proeurópskej a pronatovskej Ukrajiny.
■ VIAC ARMÁDE
Druhým bodom návrhov „skupiny priateľov“ Ukrajiny je „samozrejme“ dôrazné zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine. Ak uvážime, že doterajšia (len priznaná) pomoc bola vo výške 167 miliónov dolárov a z desiatich štátov, ktoré ju poskytlo, sú ôsmi členmi NATO, zostáva nám len pátrať po tom, aký osud bude mať návrh „ nášho“ bývalého predsedu vlády, čo nám s takou vervou sľuboval dvojnásobné platy...
Tretím návrhom tejto skupiny je – tiež ako inak – predĺženie sankcií voči Ruskej federácii tak, že Európska únia zosúladí trvanie sankcií s USA. Ako má poškodzovanie Ruska, sankcie, ktoré poškodzujú aj štáty EÚ, pomôcť celej Ukrajine, jej obyvateľom, zostáva záhadou. Ide o priezračný pokus oslabiť Rusko.
Takto máme za „dobrého“ suseda Ukrajinu – štát, ktorý má obrovské zadlženie okolo stopätnásť miliárd dolárov. Do konca roku 2019 sa odhaduje nevyhnutná medzinárodná pomoc potrebná na záchranu tejto krajiny pred bankrotom vo výške štyridsať miliárd dolárov. Ukrajinský štát je nielen zadlžený, ale jeho dlhy špekulatívne skupujú. Podľa britského The Economist okolo polovica dlhov je v rukách spoločnosti Franklina Templetona. Za ním stojí kapitál domu Rothschildovcov. Ukrajina ako keby nemala priateľov, veď priatelia jej môžu radiť len to, aby našla riešenie vedno s Ruskom a Európskou úniou. A náš záujem je mať priestor stability od našich hraníc až po Ural a Vladivostok.
Dušan D. KERNÝ – Foto: archív