Štefan HARABIN: Štyri bezprecedentné zásahy do nezávislosti justície. Štefan HARABIN, sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR), bývalý minister spravodlivosti, predseda NS SR a nedávny kandidát na funkciu prezidenta Slovenska sa oficiálne vzdal opätovnej kandidatúry na predsedu Najvyššieho súdu SR. Porozprávali sme sa ním nielen o tomto jeho rozhodnutí, o jeho možnej politickej budúcnosti, ale predovšetkým o pohyboch a ovplyvňovaní slovenskej justície.
Boli ste jedným z kandidátov na predsedu Najvyššieho súdu SR. V tejto funkcii ste už dvakrát pôsobili, to znamená, že skúsenosti s riadením NS SR máte. Prečo ste sa teda vzdali zápasu o túto funkciu?
Mal som záujem opätovne sa stať predsedom Najvyššieho súdu SR. Nie však kvôli mne, ale pre skutočnosť, aby v našej vlasti zákony platili pre všetkých rovnako, a preto, aby rôzne záujmové politické skupiny nerobili z Najvyššieho súdu SR politického lokaja. Robím takmer štyridsať rokov trestné právo, bol som dvakrát predsedom Najvyššieho súdu SR, mám také množstvo informácií a poznatkov, že v krátkom čase by som tam dokázal zvrátiť nezákonnosti ‒ či už v rozvrhoch práce, či svojvoľných rozhodnutí, a vrátiť Najvyšší súd SR do polohy nezávislého najvyššieho orgánu všeobecného súdnictva. Vždy som bojoval za nezávislosť sudcov a obhajoval ich pred útokmi médií, mimovládok a politikov.
Prečo teda vaše rozhodnutie nekandidovať...
Je evidentné, že vrcholná politická kasta sa snaží ohýbať zákony aj v súvislosti s voľbou predsedu Najvyššieho súdu SR tak, aby voľba vyhovovala ich záujmom a peňaženkám. Členov Súdnej rady SR doslova vydierajú. Okrem skrytých zákulisných intríg, ktoré v podstate vždy rozhodujú, kto bude úspešným a kto nie, je tu aj priamy viditeľný dôkaz. Vyjadrenie súčasnej prezidentky Slovenska Zuzany Čaputovej. Povedala, že ak súdnou radou právoplatne zvolený predseda nebude vyhovovať, nevymenuje ho do funkcie. Týmto politikom nejde o ľudí, zákony a spravodlivosť. Ide im len o seba. Takto vymenovaný predseda súdu bude slúžiť týmto privilegovaným politikom a ich bohatým sponzorom. Chcú nám ukradnúť našu vlasť. Je ohrozená, lebo zákony v nej neplatia pre všetkých rovnako. A na tomto cirkuse som sa nechcel podieľať.
Znamená to, že ostávate radovým sudcom Najvyššieho súdu SR alebo sa budete aj politicky angažovať? Podpora vašej osoby v prezidentských voľbách bola výrazná.
V krátkom čase sa vyjadrím, ako budem postupovať. Určite sa na tento chorý systém nebudem len nečinne prizerať. Na Slovensku musí zákon platiť pre každého. Viem, čo treba urobiť, ako to urobiť a nebojím sa to urobiť.
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojených arabských emirátoch Michala Kováča mladšieho, ktorý v spolupráci s Mariánom Kočnerom spáchal podvod na slovenskej firme Technopol. Hlava štátu považuje stíhanie Kováča ml. len za formalitu. Dnes, keď zo svojich funkcií musia len pre esemes komunikácie s kontroverzných podnikateľom odstupovať politici, prokurátori a policajti, Z. Čaputovej neprekáža, že novovymenovaný veľvyslanec bol osobným priateľom M. Kočnera. Ako to vnímate?
Za veľvyslanca vymenovala Kováča ml., pretože jeho stíhanie považovala len za formalitu. Syn prezidenta Kováča je opäť obvinený v kauze Technopol, kde dostali spolu so svojím komplicom Kočnerom milosť. Spolu s Mečiarovými amnestiami parlament zrušil aj milosť Kováča ml., nie však Kočnerovi. Podľa prezidentky je len otázkou času, kedy obvinenie Kováčovi ml. zrušia. Povedala: „Nemecký súd už vo veci Michala Kováča ml. právoplatne rozhodol v jeho prospech a nemôže byť v rovnakej veci o ňom rozhodnuté inak.“ Takto preukázala Z. Čaputová svoje právne znalosti. Nemecky súd neuznal Kováča za nevinného, ale stíhanie zastavil, lebo dospel k záveru, že ho nebude možné odsúdiť. Ako dôvody môžeme spomenúť zloženie kaucie spoluobvinenými v jeho prospech výmenou za amnestie od prezidenta Kováča a udelenie diplomatickej imunity obvinenému. Túto skutočnosť hovorca prezidentského paláca Strižinec ekvilibristicky odprezentoval, „že súd rozhodol v jeho prospech“, a teda ani na Slovensku už nemôže súd rozhodnúť inak. Vymenovaním Kováča ml. Z. Čaputová dala najavo, že očakáva, že ho slovenský súd, ktorý bude kauzu znovu posudzovať, zbaví obvinenia. Veď aj firma Technopol v tom čase vydala neuveriteľné stanovisko, že jej vraj nevznikla nijaká škoda! Navyše v zmysle zákona o štátnej službe (§ 66 ods. 1) Kováčovi ml. mal byť prerušený výkon štátnej služby zamestnanca a mal byť zaradený mimo činnej štátnej služby, lebo je obvinený z úmyselného trestného činu a ďalšie vykonávanie štátnej služby ohrozuje dôležitý záujem štátnej služby.
Nedávno ste sa vyjadrili, že politici z celého politického spektra v poslednom čase štyrikrát bezprecedentne zasiahli do nezávislosti slovenského súdnictva. Mohli by ste tieto zásahy konkretizovať?
Prvým zásahom je, že sa prezidentka nechala inaugurovať do svojej funkcie, hoci volebný proces nebol ukončený. Ústavný súd nerozhodol o volebnej sťažnosti. Napokon ako inak ako o zamietnutí sťažnosti na priebeh volieb môžu už teraz sudcovia ústavného súdu na čele so sudcom Fiačanom rozhodnúť, keď sa sami na tejto ‒ podľa mňa nelegitímnej ‒ inaugurácii zúčastnili a Fiačan prijal od Čaputovej sľub.
Keď som ohlásil kandidatúru na predsedu Najvyššieho súdu SR, tak prezidentka Z. Čaputová preventívne vyhlásila, že v prípade, ak novozvolený predseda Najvyššieho súdu SR nebude podľa jej predstáv, to znamená, že ak si Súdna rada SR zvolí niekoho iného, než očakáva ona, tak víťaza jednoducho nevymenuje. Je to jednoznačný zásah do nezávislosti justície.
Ďalej pripomínam, že nedávno celý parlament zahlasoval za tzv. lexHarabin. Zákon ktorý mal byť prijatý kvôli mne, aby v prípade, že by som kandidoval do parlamentných volieb, som natrvalo prišiel o funkciu sudcu. Ide opäť o oklieštenie nezávislosti súdov, pretože sudcovia mohli prerušiť svoje pôsobenie na súde a pôsobiť vo verejnom záujme, v štátnej službe alebo v politike. Po ukončení mandátu sa mohli na súd vrátiť. Prezidentka síce tento zákon nepodpísala, ale je predpoklad, že parlament jej veto prelomí.
Ďalším zásahom je návrh Z. Čaputovej na zriadenie akéhosi správneho súdu, kde by ňou vybraní sudcovia pojednávali disciplinárne konania. Podľa mňa sa táto jej aktivita týka opäť mojej osoby, keďže v súčasnosti je stav týchto politicky motivovaných konaní 14:0 v môj prospech. V krátkom čase sú to teda viaceré zásahy do nezávislosti justície. Politici si súdnu nezávislosť evidentne predstavujú tak, že sudcovia budú potvrdzovať rozsudkami iba to, čo oni v médiách vyhlásia za správne. Dá sa v budúcnosti očakávať, že prezidentka Čaputová v prípade súdneho sporu medzi ESET-om a akoukoľvek firmou ešte pred vyhlásením rozsudku verejne oznámi, že ESET má určite pravdu, aby to bol zrozumiteľný signál pre rozhodujúceho sudcu.
V posledných dňoch denníky zverejňujú zaujímavé informácie o prepojeniach oligarchických skupín na vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, ktorí nekonajú v intenciách zákona, ale na prospech svojich donorov. Je dobré, že sa tieto prepojenia odhaľujú, škoda, že len z jedného tábora, a aj to len v rámci predvolebnej kampane. Takže skôr ako o úsilí očistiť justíciu možno viac hovoriť o likvidácii konkurenčnej skupiny... Ako to vidíte vy ako dlhoročný sudca?
Nachádzame sa v situácii, keď obyčajní ľudia stratili vieru, že sa môžu dovolať pravdy a spravodlivosti ‒ či už na súde, alebo vo vzťahu k štátnym inštitúciám. Jednoducho neveria v štát ako taký. A ja sa im nečudujem. Uvediem pár príkladov, ktoré ich nedôveru, žiaľ, utvrdia. Máme tu teraz čerstvé rozhodnutie, pod ktorým je podpísaná predsedníčka Najvyššieho súdu SR sudkyňa Švecová. Bývalý zamestnanec prezidentskej kancelárie Lizák mal pre zrušený pracovný pomer súdny spor, ktorý vyhral. Namiesto toho, aby mu kancelária prezidenta, vtedy na čele s Kiskom, okamžite všetky náležitosti vyplatila, právoplatné rozhodnutie o tom, že vyhral, napadla, aby sa odložila jeho vykonateľnosť. Teda aby pán Lizák trpel ďalej. Pod kauzou je podpísaná predsedníčka NS SR Švecová, ktorá hneď na to kandidovala na ústavný súd a aj prešla cez parlament. A vzápätí navštívila prezidentku Čaputovú asi kvôli jej podpore, lebo chce byť vymenovaná za ústavnú sudkyňu.
Ďalší je bývalý minister spravodlivosti aj vnútra Lipšic, ktorý ako jediný v štáte dostal podmienku za zabitie človeka na prechode pre chodcov pri porušení dvoch dôležitých povinností vodiča. Predtým ako minister vždy pri takýchto prípadoch vyžadoval nepodmienečný trest, no v svojom prípade si po súhre vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu zabezpečil podmienečný trest, ktorý navrhol už samotný prokurátor, pritom v takýchto prípadoch sa vždy navrhuje nepodmienečný trest. Lipšic bol aj na obhliadke miesta činu vraždy Ernesta Valka, pritom ako minister tam nesmel byť. Ten istý Lipšic sa neskôr pohoršoval, že na mieste Kuciakovej vraždy bol šéf NAKA Krajmer, ktorý tam tiež nemal čo robiť. Na mieste Valkovej vraždy sa pri obhliadke nenašla zbraň, no neskôr pri doohliadke už áno. Doohliadka už nie je podľa Trestného poriadku procesný úkon a sudca ho ani nemôže použiť. A dnes Lipšic zastupuje jedného z podozrivých z tejto vraždy. Ako je možné, že to dovolili vyšetrovateľ a prokurátor? V roku 2002 Ústavnoprávny výbor NR SR na čele s Oroszom skonštatoval, že Lipšic nezískal zákonným spôsobom justičnú skúšku. Aj toto by mal riešiť generálny prokurátor, ale nerieši.
Médiá i politici však skôr spochybňujú vašu prácu ako sudcu, resp. aj bývalého ministra spravodlivosti. Vraj ste nekonali spravodlivo a nezávisle...
Sú to falošné informácie našich presstitútov. Domôcť sa spravodlivosti však nie je ľahké ani pre mňa. V roku 2010 mi v súvislosti s nepustením Miklošovej nezákonnej kontroly na Najvyšší súd SR bola znížená mzda o sedemdesiat percent. Súd v Štrasburgu mi dal za pravdu, že kontrolovať Najvyšší súd SR mohol len NKÚ, nie Mikloš, a že mi mzda má byť vrátená. Slovenská republika nerešpektuje rozhodnutie štrasburského súdu a mne doteraz nebola vrátená mzda, lebo Žitňanská a Gál ma šikanujú ďalej tým, že ju nechcú vyplatiť. Áno, mnohí spomenutí sa snažia v súčinnosti s médiami a mimovládkami nasmerovať zodpovednosť za nedôveryhodnosť justície na mňa. Keď som v roku 2006 nastúpil na post ministra spravodlivosti, priemerná dĺžka súdneho konania bola takmer tri roky. Počas môjho pôsobenia sa skrátila na jedenásť mesiacov, čo konštatovala aj rada ministrov spravodlivosti Rady Európy. Nástupom Žitňanskej v roku 2010 a Boreca 2012 až doteraz sa civilné konanie natiahlo už na vyše tridsať mesiacov.
Keď som končil ako predseda Najvyššieho súdu SR v roku 2003, nemali sme jedinú vec staršiu ako rok. Po návrate v roku 2009 sme už registrovali troj- až štvorročné spisy bežne. Pri odchode z postu predsedu v roku 2014 sme neevidovali ani jednu vec staršiu ako jeden rok. Dva roky po mojom odchode sme už mali stovky spisov starších ako rok a desiatky starších ako tri a viac rokov.
Počas môjho výkonu funkcie ministra počet pracujúcich väzňov dosiahol osemdesiat percent a väzni upratovali aj budovu Najvyššieho súdu SR. V roku 2012 Žitňanská zrušila prácu väzňov a budovu Najvyššieho súdu SR začala upratovať súkromná spoločnosť, ktorú vybrala Žitňanská a ktorá si za to zaúčtovala tri milióny korún ročne. Rezort mal za môjho ministrovania prebytky a z ušetrených prostriedkov mali všetci zamestnanci súdov odmeny minimálne dvakrát ročne. Toľko k môjmu pôsobeniu na ministerstve. Toto sú fakty, kto a ako skvalitňoval pohyby v takom komplikovanom prostredí, ako je súdnictvo.
Na Slovensku je aktuálna nedôležitá kauza, ktorá však vyhovuje niektorým mediálnym manipulátorom na odpútanie pozornosti od rozdeľovania opozičných síl a smeruje na diskreditáciu predsedu strany SMER-SD R. Fica. Ide o jeho komentovanie odsúdenia poslanca M. Mazureka z ĽSNS za údajné hanobenie národa a rasy. Ako to vidíte?
Predseda strany Smer Fico vo svojom poslednom vyhlásení upozornil, že orgány činné v trestnom konaní a súdy často rozhodujú pod tlakom médií, a nie na základe skutočných dôkazov. Ako povedal: „Rešpektujem rozsudok Najvyššieho súdu SR proti poslancovi NR SR pánovi Mazurekovi, ale zaraďujem ho do kategórie mediálnych. Ak sú naše orgány činné v trestnom konaní a súdy také aktívne pri výrokoch, očakávam, že sa budú rovnako aktívne zaoberať výrokmi pána Trubana o drogách pred mladými ľuďmi alebo vážnym podozrením, že s drogami obchodoval. Potom budem pozerať na ostatný výrok (súdu) o Milanovi Mazurekovi úplne inak.“ Akú už len má váhu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a následne aj postavenie jeho predsedu, keď ešte aj líder aktuálne najsilnejšej politickej strany a bývalý premiér dáva na margo jeho rozhodnutí takéto vyhlásenia. O odňatí mandátu poslancovi za ĽSNS Mazurekovi rozhodoval senát vedený sudcom Paludom, ktorý pred časom kandidoval za SaS. Ide presne o prototyp sudcu, akých by Čaputovej „slušní ľudia“ s pomocou tretieho sektora radi pretlačili do všetkých rozhodujúcich pozícií v justícii. Sudca Paluda je minimálne podozrivý z krádeže, lebo zobral za jednu služobnú cestu diéty dvakrát, čo zistilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Čarnogurského. SaS ho musela z kandidátky stiahnuť aj pre údajný spor o dedičstvo so sestrou. Robert Fico sa až teraz spamätáva, keď tento systém, ktorý v rozhodujúcej miere pomáhal vytvárať, ho požiera. Úspešne ho dvanásť rokov budoval spoločne s mimovládnymi organizáciami, ktoré cez ministerstvá štedro jeho vlády dotovali. Teraz sa sťažuje, že súdy vynášajú rozsudky pod tlakom médií.
Zhováral sa Maroš SMOLEC ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK; Foto: archív SNN