Riaditeľ RTVS Ľ. Machaj prirovnal členov slovenskej vlády ku Goebbelsovi. „Vládna garnitúra sa spolieha na častý spôsob komunikácie politikov – stokrát opakovaná lož sa napokon zmení na pravdu.“ Nezainteresovaný čitateľ si po prečítaní týchto riadkov pomyslí, že ich autorom je nejaký premotivovaný progresívny aktivista na sociálnej sieti. Tieto slová sú súčasťou hromadného emailu, ktorý 25. apríla o 10.29 hod. odoslal najskôr generálny riaditeľ Rádia a televízie Slovenska Ľuboš Machaj z emailovej adresy gr@rtvs.sk všetkým zamestnancom RTVS. Reagoval tak na schválenie nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) vládou. Redakcia Slovenských národných novín má kópiu emailu k dispozícii.
Hodnovernosť a pravosť emailu riaditeľ Machaj nepotvrdil. Na otázky SNN nereagoval. Je pritom štatutár verejnoprávnej inštitúcie a na jeho zaujímavú mzdu sa skladajú aj daňoví poplatníci Slovenska. Najskôr sa zľakol otázky, či nepovažuje za nemiestne porovnávanie vyhlásení členov slovenskej vlády so známym vyjadrením J. Goebbelsa o stokrát opakovanej lži. V emailovej korešpondencii zamestnancom tiež uviedol, že vládni politici si neuvedomujú, že „tým prispievajú k celkovej atmosfére, ktorá pravdu nahrádza domnienkami, polopravdami a klamstvami. Veľmi ma mrzí aj to, že vládni predstavitelia – najmä ministerka kultúry ‒ navyše vôbec nevnímajú programy, ktorými obohacujeme kultúru a vzdelanie státisícov poslucháčov a divákov“. A kopol si aj do premiéra R. Fica: „Zásadne nesúhlasím s tvrdením predsedu vlády a ministerky kultúry, ktorí tvrdia, že RTVS sa má zrušiť preto, lebo naše spravodajstvo je neobjektívne, naklonené iba na jednu stranu a že tým porušujeme občianske práva našich divákov a poslucháčov.“
- ZLATOM PLATENÝ
Riaditeľ RTVS sa týmto emailom pridal k protestným aktivitám časti zamestnancov telerozhlasu. Na proteste sa zúčastnilo vyše stoosemdesiat zamestnancov RTVS z celkového počtu tisícsedemsto. Rovnako ako oni sa 25. apríla odel do čiernych farieb a pridal k aktivite Čierny deň v RTVS: „Včerajšok bol čierny deň slobodného a nezávislého verejnoprávneho vysielateľa. Vládna garnitúra chce vziať aj tento priestor z rúk občanov a vložiť ho do náručia politikov. Ministri chcú rúbať stromy, aby bolo vidieť medvede. Rúbu však aj do slobody médií, aby zahalili svoje činy. Aj ja sa pridávam k aktivite mnohých z vás, ktorí sa na protest voči novému zákonu dnes obliekate do čierneho.“
Generálny riaditeľ verejnoprávnej inštitúcie by mal byť profesionálom a na legislatívne zmeny reagovať odborne, a nie populisticky. Mal by byť „nad vecou“. U Machaja je však takáto angažovanosť prirodzená. Hrozí mu predčasné skončenie vo funkcii a strata lukratívnych mzdových príjmov. Základný plat riaditeľa je na úrovni štvornásobku priemernej mzdy, teda okolo 5 200 eur mesačne, a má nárok aj na 100-percentné ročné odmeny. V roku 2022 bola podľa Štatistického úradu SR priemerná mzda 1 304 eur. Za uplynulý rok mu Rada RTVS schválila odmeny vo výške sto percent základnej mzdy. Generálny riaditeľ RTVS si v tomto optimálnom režime mohol za uplynulý rok prísť až na vyše 124-tisíc eur. Machaj nám svoj príjem nespresnil. Pritom sa mu aktuálne hodí každé euro. Ako osoba sa totiž ocitol v osobnom bankrote. Konkurz na jeho majetok vypísal Okresný súd Bratislava 1 ešte v marci 2020. Dlh súvisel s tým, že si požičal peniaze na záchranu rádia Twist. Pôžička bola v hodnote niekoľkých miliónov korún, ktorú evidentne nedokázal splácať. „Všetky peniaze nešli nikam inam len do Twistu, osobne som z toho nemal žiadny prospech. Tak to v podnikaní býva, niekedy sa stane, že takýto risk nevyjde,“ povedal pred svojím zvolením do RTVS pre denník Nový čas.
- ZVOLENÝ POLITIKMI
Politickí aktivisti v kampani Ruky preč od RTVS vyhlasujú, že prijatím nového zákona RTVS stratí svoju verejnoprávnosť. Snažia sa slovenskú verejnosť presvedčiť, že tento krok je v rozpore s garanciou odbornosti a nezávislosti RTVS. Pritom generálneho riaditeľa bude podľa nového zákona voliť Rada STVR, ktorá bude mať deväť členov. Troch z oblasti médií, audiovízie, ekonómie, práva či informačných technológií bude nominovať ministerstvo kultúry, jedného ministerstvo financií a piatich parlament. Ministerskí členovia rady musia absolvovať výberové konanie. Nominanti poslancov musia pôsobiť v oblasti, ktorá súvisí s problematikou verejnoprávneho média. Nezávislosť a odbornosť pri voľbe riaditeľa telerozhlasu je určite viac garantovaná na základe nového návrhu zákona, ako to bolo dosiaľ. Machaja 30. júna 2022 zvolili do funkcie osemdesiati deviati poslanci naklonení vtedajším vládnym stranám. O tom, že voľba bola výsostne politická, sa netajil ani šéf vládneho klubu poslancov OĽaNO Michal Šipoš, ktorý povedal: „Vnímam to ako ďalší koaličný úspech.“ Machaj vtedy porazil riaditeľa Jaroslava Rezníka ml., ktorý sa považoval za nominanta SNS. Riaditeľ Machaj nám neodpovedal ani na otázku, prečo si myslí, že akt voľby podľa nového zákona bude menej demokratický ako voľba priamo v parlamente, v politickom orgáne v systéme riadenia štátu?“ Pri zachovaní aspoň štipky objektivity by musel aj Machaj priznať, že voľba cez radu bude odbornejšia ako cez parlament, v ktorom sa mediálnej politike venuje hŕstka poslancov.
- POLITICKÉ OKUPÁCIE
Politickí aktivisti za zachovanie pôvodného stavu RTVS sa snažia slovenskú verejnosť presvedčiť, že nový zákon je politickou okupáciou verejnoprávneho média zo strany štátu a priamym ohrozením jeho verejnoprávnosti. Politika vždy zasahovala do činnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Niekedy menej, inokedy viac. Avšak najbrutálnejšie zásahy politickej moci do nezávislosti verejnoprávnych médií vykonali pravicové vlády blízke súčasnej opozícii, a to v rokoch 1998 a 2011.
Prvá okupácia sa udiala po nástupe Dzurindovej vlády v novembri 1998 na pôde vtedajšej Slovenskej televízie (STV). Tento zásah zľudovel a poznáme ho pod názvami „Deratizácia STV“ alebo „28. poschodie“. Ešte pred nástupom nového vedenia STV na jeseň v roku 1998 vznikla samozvaná deratizačná komisia pod hlavičkou Únie slovenských televíznych tvorcov, ktorú viedli Ľubomír Fifík a Ľuboš Jariabka. Vypracovali písomný návrh, ktorý obsahoval aj konkrétne mená nežiaducich redaktorov a zamestnancov televízie. Ich cieľom boli politické čistky v televízii a deratizácia nevhodných novinárov. Označovali ich za „promečiarovských“. Po voľbách v roku 1998 dovtedajší premiér V. Mečiar nedokázal zostaviť vládu. Vládnu koalíciu vytvoril M. Dzurinda z SDK. Už 20. novembra 1998, teda jeden deň po nástupe, nový riaditeľ STV Milan Materák odvolal vtedajší manažment a 2. decembra 1998 vydal Rozhodnutie číslo 45, ktorým zrušil celú organizačnú štruktúru televízie. Takto na novovytvorené redakcie a útvary dosadil svojich ľudí. Odvolaní boli všetci riadiaci pracovníci na 1. a 2. stupni riadenia a niektorí aj na nižších úrovniach.
Nové vedenie potrebovalo oddeliť nežiaducich pracovníkov od ostatných. Na tento cieľ mali vopred pripravený zoznam nadbytočných pracovníkov. Tridsiateho decembra 1998 vydal riaditeľ Materák Rozhodnutie číslo 52, ktorým nechal zriadiť Stredisko pre vysporiadanie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov s označením HS 4900. Za priestor novej organizačnej zložky určil nefunkčný priestor kaviarne Kamera, ktorý nebol napojený ani na ústredné kúrenie. Za asistencie súkromnej bezpečnostnej služby (SBS) boli nežiaduci zamestnanci bez predchádzajúceho varovania vyhodení z kancelárií a so svojimi osobnými vecami sa museli presunúť na 28. poschodie výškovej budovy STV, kde boli strážení ozbrojenými príslušníkmi SBS. Štvrtého januára 1999 obchodno-organizačný riaditeľ Ľuboš Jariabka vydal Smernicu doplňujúcu Rozhodnutie číslo 52, ktorou obmedzil voľný pohyb odvolaných zamestnancov po budove STV. Touto protizákonnou koncentráciou, šikanóznymi postupmi a vyhrážkami sa snažili donútiť nežiaducich zamestnancov, aby podali výpoveď. Viacerí tak aj urobili. Nedokázali zniesť psychický nátlak. Napriek protestom medzinárodných organizácií v súvislosti s kauzou 28. poschodia neskôr manažment STV rozhodol o zachovaní a ešte aj rozšírení Strediska-HS4900 o nové priestory. Ostatných internovaných po niekoľkomesačnom ponižujúcom väzení napokon v súlade s rozhodnutiami ústredného riaditeľa Materáka prepustili. Bývalý prvý námestník ústredného riaditeľa a programový riaditeľ STV Štefan Dlugolinský, jeden z hlavných terčov deratizačnej úderky, pre SNN v tejto súvislosti uviedol: „Nové pracovisko ‚Stredisko‘ sme označili za ‚koncentrák‘. Rozhodnutím Materáka sme mali vyhradený čas na návštevu toaliet, bufetu či jedálne. Na tento cieľ slúžila aj Kniha príchodov a odchodov, do ktorej sa museli zapisovať. Neskôr sa ukázalo, že politicky dosadený manažment televízie spôsobil stratu vo výške takmer dvoch miliárd korún. Neinvestoval do technológií a spôsobil prudký pokles sledovanosti. A ako skončil dnes už nebohý deratizátor Jariabka? Z STV ho vyhodil neskorší riaditeľ Richard Rybníček pre opilstvo.“ Následný niekoľkoročný súd s STV o nelegálnej výpovedi napokon Jariabka vyhral. Generálny riaditeľ Štefan Nižňanský, ktorý nastúpil do funkcie po konkurze až v apríli 2008, ho musel rozhodnutím súdu zamestnať. Dramaturg STV zomrel po ťažkej chorobe v roku 2014.
- VZNIK RTVS
Nebola to ani svadba z lásky a dokonca ani z rozumu, ale ďalší politický zásah do nezávislosti slovenských verejnoprávnych médií. Zlúčenie samostatnej Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) do jednotnej RTVS. A to s jediným záujmom – opäť politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu. Písal sa rok 2010 a vlády sa chopila opäť pravica. Tentoraz sa už Dzurinda nestal premiérom. Stále bol však predsedom najsilnejšej vládnej strany SDKÚ-DS, ktorá rozdávala karty a mala premiérku Ivetu Radičovú. V mediálnom priestore samostatne fungovali STV i SRo. Riaditeľkou rozhlasu bola Miloslava Zemková. Nebola nijakým expertom na médiá či skúsenou novinárkou. Pôsobila ako komunálna politička v Bratislave a v súkromnom Fun rádiu. Šéfom televízie bol Štefan Nižňanský, bývalý pracovník Československej televízie, novinár a politik, ktorý hlasoval vo Federálnom zhromaždení ČSFR za ústavné rozdelenie federácie. Novej vládnej garnitúre evidentne nevoňal. Keďže v tomto období končil riaditeľský mandát Zemkovej v SRo, vtedajší minister kultúry Sulíkovej strany SaS, predtým moderátor z TV Markíza i JOJ, Daniel Krajcer vymyslel dokonalý scenár na ovládnutie verejnoprávneho priestoru – zlúčením STV a SRo do nového subjektu RTVS. Zákon pripravil z večera do rána. Samozrejme, pod vedením svojej favoritky Zemkovej. Tú aj poslanci v parlamente následne, po zmene zákona v skrátenom legislatívnom konaní, zvolili. Oficiálne koalícia nehovorila o politickom ovládnutí telerozhlasu, ale o konsolidácii ekonomických strát STV.
Vtedajší riaditeľ STV Štefan Nižňanský musel aj so svojím manažmentom opustiť priestory televízie takpovediac z hodiny na hodinu. Nikto sa s nimi nepáral. Od 1. januára 2011 práva všetkých pracovníkov Slovenského rozhlasu aj Slovenskej televízie prešli na nový subjekt ‒ RTVS. Okrem neho. Po troch rokoch výkonu, inak päťročnej funkcie, sa ocitol na zozname nezamestnaných. Bez eura odchodného či odstupného. Na druhej strane Zemková obišla finančne uspokojivo. Pri odchode zo Slovenského rozhlasu na konci roka 2010, pričom bolo jasné, že bude pre štát pracovať naďalej, dostala štyri mesačné platy, čo bolo podľa denníka SME okolo 17-tisíc eur. Mimochodom, tejto personálnej šikane Zemkovej sa prizeral aj Machaj ako vtedajší programový riaditeľ už novovzniknutej RTVS. Nečudo, že Machaj si z nej urobil v súčasnosti poradkyňu.
- TELEVÍZIA A MATICA
V tejto súvislosti sa spomína aj Matica slovenská. Podľa článku redaktorky Extraplus E. Lehotskej z februára 2024 vznik RTVS nepriamo podporila aj súčasná vládna SNS, ktorá bola vtedy opozičnou silou. Prezident Ivan Gašparovič schválený zákon o RTVS nepodpísal a vrátil späť do NR SR. Napriek avizovanému nedostatku hlasov vládnej koalície ho opätovne 80 poslancov zo 141 prítomných podporilo. Prekvapivo zaň hlasovali aj dvaja z celkového počtu deviatich poslancov SNS, a to Rafael Rafaj a bývalý hokejista Vincent Lukáč. Podľa záznamu o hlasovaní v NR SR boli vtedy viacerí poslanci SNS neprítomní, čím znížili potrebné kvórum pri hlasovaní. Navyše sa hlasovania zdržali dvaja poslanci národniarov: Ján Mikolaj a Dušan Švantner. Čo viedlo poslancov opozičnej strany SNS k ústretovosti voči vtedajšiemu ministrovi kultúry Danielovi Krajcerovi? Redaktorka Extraplus odhalila príčinu v ohrození financovania Matice slovenskej. Po odhlasovaní zákona presiakli informácie z klubu SNS, že minister kultúry Daniel Krajcer pred posledným hlasovaním údajne oznámil národniarom, že škrtne polovicu rozpočtu Matice slovenskej na rok 2011, ak zákon neprejde. Ani Matica nemala vtedy na ružiach ustlané. Poslanci SNS hlasovali za vznik telerozhlasu, aby podporili financovanie národnej ustanovizne. Je pravda, že od roka 2011 stanovili Matici výšku štátnej dotácie na úrovni 1,494 milióna eura práve na návrh ministra kultúry Krajcera a poslanci ju zmenili až v tomto roku – a to na úroveň „minimálne 1,5 milióna eura“ ročne.
RTVS i Matica slovenská sú verejnoprávne inštitúcie. RTVS sa však z tohto pohľadu nikdy k Matici nesprávala kolegiálne, skôr naopak. Pár rokov dozadu odvysielala v relácii Reportéri neobjektívnu protimatičnú reportáž. Vtedajší šéf RTVS J. Rezník dokonca na čas pozastavil výrobu tejto relácie z dôvodu stupňujúceho sa nebezpečenstva počtu súdnych sporov kvôli nepravdivým tvrdeniam niektorých jej autorov. Na viaceré žiadosti ustanovizne, aby televízia odvysielala aspoň na Dvojke priamy prenos z celonárodných osláv 160. výročia vzniku MS neboli vypočuté. Spravodajské príspevky v RTVS o Matici väčšinou vyznievali dehonestujúco voči matičiarom.
Matica slovenská sa spomína aj v novom zákone o STVR. Konkrétne má právo nominovať jedného člena do Etickej komisie STVR, ktorá bude poradným orgánom rady. Jej úlohou bude dohliadať na etické princípy zamestnancov a zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov a externých spolupracovníkov telerozhlasu. Návrh Matice musí predseda rady akceptovať.
- NOVÝ ZÁKON
Súčasná vládna koalícia v predvolebnej kampani v roku 2023 voličom sľubovala zmeny v RTVS. Jej rozdelenie na samostatnú Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zapracovala aj do vládneho programu. „Vláda presadí právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie ‒ Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, prípadne zváži iné riešenie, ako posilniť verejnoprávnosť RTVS,“ uvádza sa konkrétne v Programovom vyhlásení vlády z novembra minulého roku. Z pôvodného zámeru rozdeliť túto inštitúciu napokon Ficov kabinet ustúpil SR. Predložil však aktuálny návrh zákona.
Politici mali vždy záujem stupňovať svoj vplyv na chod verejnoprávnych médií. Ich dosah je stále významný. Aktuálne zažívame priam politický ošiaľ, revolúciu týkajúcu sa prijímania spomínaného zákona o STVR. Jeho paragrafy bude riešiť dokonca Európska komisia. Rôzne samozvané mimovládne organizácie, financované zo zahraničia, kričia na poplach pred podmanením si verejnoprávneho média štátom. Prečo cudne mlčali v rokoch 1998 a 2011, keď politická moc brutálnym spôsobom znásilňovala slobodu verejnoprávnych médií?
Maroš SMOLEC – Foto: internet - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA, Andrej MIŠANEK
Súvisiaci článok: Politické okupácie verejnoprávnych médií