Prevracači kabátov vynovujú šatník a vyberajú zvršky na volebnú príležitosť. Politická scéna na Slovensku sa prejavuje pol roka pred voľbami mimoriadnou nervozitou a kočujúcou mentalitou poslancov opozičných strán. Mnohí utekajú z potápajúcich sa lodí svojich materských strán, aby si zachránili holý politický život. Dôvody na výmenu straníckych tričiek aj na prevracanie kabátov uvádzajú pred kamerami podobne: politiky ich doterajších strán sa nezhodujú s ich presvedčením, preto si hľadajú svoje uplatnenie inde. Katarína Cséfalvayová to povedala z mosta doprosta: z Mosta ‒ Híd odchádza, pretože táto strana „prestala byť platformou, v ktorej som vedela plnohodnotne presadzovať hodnoty, na ktorých mi záleží“. Oficiálnym dôvodom odchodu poslancov OĽaNO na čele s Veronikou Remišovou bola nespokojnosť s tým, ako vraj Igor Matovič zanedbáva regionálne štruktúry, čo bol nepresvedčivý dôvod, lebo Matovičovo hnutie nijaké štruktúry, okrem rodinných, vlastne nemá.
■ KOMPASOM SÚ PREFERENCIE
Netreba priveľmi špekulovať, prečo poslanci menia pred voľbami názory na svoje pôvodné politické strany. Skutočným dôvodom nie sú osobné hodnoty, ale klesajúce preferencie a hrozba, že sa strana nedostane do parlamentu, a tak dámy a páni prídu o lukratívne poslanecké „fleky“. U Matovičovej dvojky Remišovej tu zohrala aj túžba viesť ministerstvo vnútra, ktorú jej šéf nechcel a nevedel splniť, nuž herečka prijala angažmán na inú scénu ‒ k principálovi Kiskovi. Situácia chradnúcej Sulíkovej strany SAS je odlišná, tu prehovorili egá hlavných aktérov. Ako v divočine: keď alfa samec stráca silu a vplyv, v stáde sa objaví vyzývateľ a začína sa súboj. Ostatní jedinci tlupy vyčkávajú, iba niektorí odvážnejší sa pridávajú na jednu alebo druhú stranu, pričom riskujú neúspech. Prírode je to jedno, ale spoločenstvo v štádiu Homo sapiens reaguje na vnútorné boje negatívne, oslabuje ho to. Ako sa skončí zápas Richarda Sulíka s Ľubomírom Galkom je z hľadiska spoločenského vývoja na Slovensku nezaujímavá epizóda, je to len vďačný materiál pre politológov a novinárov.
■ HRA O HLASY
Po parlamentných voľbách budú karty rozdávať len najsilnejšie strany a zoskupenia ‒ liberálno-konzervatívna komunita Progresívne Slovensko, Spolu s príveskom KDH na jednej strane a Smer-SD so SNS na druhej strane politického spektra. Samozrejme, všetko môžu zamiešať nové politické subjekty. Kiskova strana Za ľudí naberá preferencie na úkor Trubana, skompromitovaného jeho drogovou minulosťou, a o slovo sa hlási aj zatiaľ nie celkom čitateľný, ale ambiciózny Tomáš Drucker. Prekvapením dozaista bude Štefan Harabin, úspešný kandidát na prezidenta Slovenskej republiky. Dôležité bude, či sa ku kontroverznému podnikateľovi Kiskovi a neslanému-nemastnému Druckerovi presunú peniaze oligarchov, pretože peniaze rozhodujú takmer o všetkom v občianskom, ale najmä v politickom živote. Tak ako Truban majú s tým skúsenosti aj Kiska a Drucker. Teda mariáš o víťazstvo vo voľbách môže byť ešte zaujímavý, lebo v banku je celkom slušná finančná suma.
Delenie na liberálov a konzervatívcov je len hra na mätenie pojmov. Slovenskí liberáli so svojou pravicovou neznášanlivosťou a intoleranciou k iným názorom sú iba extrémna odnož liberalizmu a kresťanskí demokrati, ako ich sformovala politika Alojza Hlinu, nie sú praví konzervatívni kresťania, akých by si želal slovenský volič verný kresťanskej viere svojich otcov. Výsledok boja o tvár Slovenska je otvorený. Skončí sa porážkou nejednotných národných síl alebo patom a úradníckou vládou z vôle prezidentky, ktorá bez ostychu zastupuje politickú stranu Progresívne Slovensko?
Ľudovít ŠTEVKO ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA