Hlasovanie o hlave štátu u našich severných susedov bez prekvapení. Poliaci si v nedeľu 28. júna volili prezidenta. Voľby sa uskutočnili v tomto termíne po politickej dohode o presunutí pôvodného májového dátumu, ktorý nebol reálny vzhľadom na pandémiu koronavírusu. Hlasovanie potvrdilo predvolebné prognózy a do druhého kola postúpil favorizovaný aktuálny prezident Andrzej Duda, ako aj jeho najvýznamnejší rival Rafał Trzaskowski. V druhom kole možno očakávať dramatický zápas konzervatívcov a liberálov, veľké napätie silno polarizovanej spoločnosti a veľmi tesný výsledok.
Voľby vyvolali skutočne živý záujem občanov, manifestovaný vo veľkej volebnej účasti (na poľské pomery) prevyšujúcej šesťdesiatštyri percent. Tento záujem sa odrazil aj medzi Polóniou, čiže veľkou poľskou diaspórou (počet Poliakov žijúcich za hranicami sa odhaduje okolo dvadsať miliónov) v zahraničí, najmä v USA. Svedčí o tom skutočnosť, že na hlasovaní (tentoraz korešpondenčnou formou) sa zúčastnilo namiesto zvyčajných sto-dvestotisíc až tristosedemdesiattisíc občanov Poľska žijúcich v zahraničí. Výsledky ukázali veľkú mobilizáciu dvoch hlavných súperiacich táborov a čiastočne potvrdili aj tradičné geografické rozloženie síl v krajine.
■ VÍŤAZI A PORAZENÍ
Kandidát opozičnej liberálnej Občianskej platformy (resp. Občianskej koalície) Rafał Trzaskowski, ktorý oslovil tridsať percent voličov, s miernou prevahou zvíťazil na severozápade Poľska. Zachoval si tak svoje preferenčné bašty v lubuskom, pomorskom a západopomorskom vojvodstve. Zvyšok krajiny v trinástich vojvodstvách hlasoval za vládneho kandidáta, terajšieho prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý napríklad v lublinskom vojvodstve získal päťdesiatšesť percent a v podkarpatskom dokonca až šesťdesiat percent podpory. Za najväčšieho smoliara volieb možno považovať lídra koalície zloženej z Poľskej ľudovej strany – PSL a zoskupenia Kukiz 15 Władysława Kosiniaka-Kamysza, ktorý by sa podľa prieskumov verejnej mienky v pôvodnom májovom termíne pravdepodobne dostal do druhého kola s Dudom. Po odklade termínu a výmene pôvodnej kandidátky Občianskej platformy M. Kidawy-Błońskej za Trzaskowského mu však ostali len oči pre plač a pokorujúci, niečo vyše dvojpercentný výsledok. Z jeho povolebného prejavu, ktorým reagoval na výsledky, bolo cítiť ťažko ukrývanú horkosť. Aj keď ‒ ako sa analytici zhodli ‒ W. Kosiniak-Kamysz vydal zo seba v kampani maximum, nevyužil historický okamih, ktorý sa mu núkal po prepade preferencií Kidawy-Błońskej. Volebný neúspech môže mať v jeho prípade trpkú dohru, v médiách sa totiž začalo špekulovať o jeho možnom odstavení z postu lídra PSL. Totálnym fiaskom bol aj výsledok kandidáta zjednotenej ľavice Roberta Biedrońa, ktorý získal ešte o čosi menej hlasov než Kosiniak-Kamysz. Analytici sa zhodli, že elektorát obidvoch spomínaných kandidátov zlákal pod svoje krídla už v prvom kole R. Trzaskowski. Medzi relatívne úspešných možno rátať dvojicu kandidátov ‒ nezávislého Szymona Hołowniu, ktorý sa umiestnil na treťom mieste s takmer štrnástimi percentami, a kandidáta radikálnej Konfederácie Krzysztofa Bosaka, ktorý svojím takmer sedempercentným výsledkom (prevyšujúcim minuloročný rezultát v parlamentných voľbách) podľa komentátora R. Ziemkiewicza definitívne potvrdil etablovanie tohto subjektu na politickej scéne. S týmto názorom možno súhlasiť aj pri hodnotení ďalších politických ambícií Sz. Hołowniu. Ak sa chce udržať v politickom živote, musí svoju šancu využiť hneď a svoj výsledok pretaviť do odrazového politického mostíka čím skôr (ako však vieme aj zo slovenskej skúsenosti, dobrý výsledok v prezidentských voľbách sa vôbec nemusí odraziť v parlamentných voľbách, zvlášť ak do nich ostávajú ešte dlhé tri roky ako v poľskom prípade). Čo je však momentálne v rámci krátkodobého časového horizontu prezidentských volieb dôležitejšie, je skutočnosť, že práve voliči posledne zmieňovaných kandidátov zrejme rozhodnú o výsledku druhého kola. Ako sa zhodujú analytici, týchto dvadsať percent voličov predstavuje nevypočítateľný antisystémový elektorát, ktorý si v minulých prezidentských voľbách osvojil rebel Paweł Kukiz.
■ PRED FINÁLE
Spomínaný elektorát predstavuje heterogénnu antisystémovú masu, rozdelenú na pomerne ťažko politologicky zaraditeľných, skôr liberálnejšie orientovaných Hołowniowých voličov a pestrú škálu pravicových, radikálnych, patriotických, resp. nacionalistických voličov Konfederácie. Vyhrá zrejme ten z dvojice finalistov, ktorému sa popri maximálnej mobilizácii svojho tábora podarí presvedčiť čo najviac ľudí z tejto množiny potenciálnych voličov. Výsledok bude o to dramatickejší, lebo možno predpokladať, že značná časť „antisystémovcov“ zostane doma. V relatívne lepšom postavení je A. Duda, ktorý na víťazstvo k získaným štyridsiatim trom percentám (čiže k necelých osem a pol milióna voličov) potrebuje získať už „len“ milión ďalších hlasov. Najvýznamnejší rezervoár potenciálnej podpory Dudu predstavuje Bosakov 1,3 miliónový elektorát Konfedrátov. Napriek nápadnej zmene tónu provládnych médií, vedúcich dosiaľ proti nim ťažkú vojnu, obviňujúc ich najmä z proruskosti (čo sa považuje za najťažšiu zradu), možno očakávať pomerne slabú odozvu na ich apely na vlastenecké cítenie adresované Konfederácii. Zvlášť ak K. Bosak nedal svojim voličom odporúčanie koho voliť. Mnoho jeho sympatizantov, ako vidno v diskusiách na sociálnych sieťach, má pochopenie pre toto gesto, pričom deklaruje svoju rozhodnosť ignorovať tradičné argumenty o menšom zle. Rovnako Trzaskowski nemôže automaticky počítať s podporu Hołowniových voličov, ktorí zrejme tiež vo veľkom odignorujú druhé kolo. Enigmou je možná účasť v prvom kole abstinujúcich voličov, ktorí taktiež môžu prekvapiť. Za týchto okolností je predvídať víťaza volieb ťažko. Predpokladať sa dá len to, že rozdiel medzi kandidátmi sa môže pohybovať v rozmedzí jedného percenta. Z daných pomerov možno predpokladať, že kým Dudova kampaň motivovaná úsilím presvedčiť Bosakových voličov bude viac konfrontačná, Trzaskowski, naopak, sa bude štylizovať skôr ako „šíriteľ pokoja“. Neutralizuje najvýraznejšie prejavy svojej liberálnej agendy tak, aby bol priechodnejší aj u vidieckeho voliča. Dôležitú rolu pri konečnom rozhodnutí v tejto situácii mnoho analytikov vidí v priamej diskusii oboch kandidátov, ku ktorej dosiaľ nedošlo, a či vôbec bude zatiaľ nevedno, vzhľadom na opatrnosť oboch strán, ktoré si uvedomujú, že v nej môžu veľa získať, ale aj takmer všetko stratiť.
Martin JARINKOVIČ - Foto: internet
Text pod foto:
Poľsko posledné týždne doslova žilo predvolebnou kampaňou, ako dosvedčuje aj predvolebný bilbord umiestnený na vstupnej bráne populárneho trhoviska v Krosne.