Milan OLEXA: Slovensko potrebuje Národný demografický plán. Milan OLEXA, PhD., je absolvent Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Na Štatistickom úrade SR pracoval štyridsaťdva rokov. Postupne sa vypracoval na generálneho riaditeľa sekcie Sociálnej štatistiky a demografie. V tejto funkcii bol zodpovedný za sčítanie obyvateľstva, domov a bytov v rokoch 1991 a 2001. Pôsobil štyri desaťročia ako pedagóg na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Bol členom viacerých vládnych komisií a v súčasnosti je členom Národohospodárskeho odboru MS, členom bratislavskej Krajskej rady MS a predsedom MO MS v Marianke.
- Socialistické zriadenie malo napriek mnohým negatívnym javom aj niekoľko pozitívnych. Jedným z nich bol fakt, že sa rodilo oveľa viac detí, ako je to v súčasnosti...
Mladomanželské pôžičky a iné ekonomické výhody sa podpísali pod to, že sa na Slovensku rodilo až stotisíc detí ročne. V šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia dosahoval počet narodených detí jednej matke v pôrodnom veku v priemere 2,4 dieťaťa. V čase ekonomicko-spoločenských zmien na konci roka 1989 to ešte bolo 2,1 dieťaťa. Postupným zrušením týchto sociálnych opatrení a prispôsobovaním západným kultúrno-spoločenským hodnotám išiel v krátkom čase počet narodených detí prudko dole. Už v roku 2000 nastal kritický stav, pretože celková úhrnná plodnosť dosahovala hodnotu 1,1 s celkovým počtom päťdesiattritisíc narodených detí. V tomto roku sa táto hodnota pohybuje 1,5 dieťaťa na jednu matku, čo je ďaleko pod záchovnou hodnotou.
- Môžeme jednoznačne tvrdiť, že nástupom individualizmu, západného životného štýlu a nového ekonomického systému na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia sa demografický vývoj podstatne zmenil?
Áno. Nežná revolúcia priniesla v našej spoločnosti kvalitatívne zmeny, ktoré mali odraz aj v demografickom vývoji. Ešte v roku 2009 vstupovali mladí ľudia na Slovensku do manželstva v oveľa nižšom priemernom veku, ako je to dnes. V roku 2018 priemerný vek ženícha bol tridsaťštyri rokov a nevesty vyše tridsaťjeden rokov. V minulom roku sa narodilo približne päťdesiatsedemtisícšesťsto detí. Tu treba povedať, že v roku 2012 došlo k úprave metodiky, pretože sme prestali započítavať deti, ktoré sa narodili v zahraničí matkám s trvalým pobytom na Slovensku. Ich počet sa odhaduje na sedemtisíc. Keď zvážime, že tridsaťtisíc mladých ľudí študuje a desaťtisíce Slovákov pracuje v zahraničí, kladieme si otázku, koľkí z nich sa vrátia na Slovensko a budú tu žiť ako manželia? Tých vplyvov a súvislostí je, samozrejme, oveľa viac.
- Demografická kríza je však celoeurópsky problém...
Presne tak. Celá Európa starne. Tento kardinálny problém by sa mal riešiť v rámci Európskej únie prijatím celoeurópskych pronatalitných opatrení. Už v súčasnosti niektoré štáty, ako napríklad Poľsko, Maďarsko alebo Ruská federácia, prijali významné kroky, ktoré pomôžu zvýšiť počet živonarodených detí v ich krajinách.
- Aké opatrenia by mohli na Slovensku stabilizovať celkovú úhrnnú plodnosť na prijateľnú úroveň?
Musíme si uvedomiť, že demografia je celospoločenská záležitosť. Nijakými rýchlymi dotáciami nedôjde automaticky ku kvantitatívnemu podstatnému nárastu počtu živonarodených detí. Ak chceme tento problém riešiť, musia si všetky politické strany, vláda SR spolu s cirkevnými a mimovládnymi organizáciami sadnúť za jeden rokovací stôl a spoločnými silami mobilizovať národ, že Slovensko v rodinách potrebuje tretie dieťa. Je zarážajúce, že na kresťanskom Slovensku máme až štyridsať percent detí narodených mimo manželského zväzku. Myslím si, že vynikajúco to vystihli otcovia biskupi, ktorí vo svojom pastierskom liste z roka 2017 hovoria, že Slovensko potrebuje Národný demografický plán. Je potrebné viac hovoriť o podpore tradičnej rodiny a dostať túto tému do rodín a do výchovy mladých ľudí, a tým sa pokúsiťzmeniť súčasnú celospoločenskú klímu.
- Touto témou sa zaoberala aj nedávna sedemnásta slovenská vedecká konferencia usporiadaná Slovenskou štatistickou a demografickou spoločnosťou.
Demografi tvrdia, že populačné starnutie je významnou črtou demografického vývoja. Konštatovali, že sa bude zvyšovať priemerný vek počtu neproduktívnych osôb a populačné starnutie je nezvratné a nastane s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou. Prílev migrantov tento problém nevyrieši a ani výrazne vyššia predpokladaná úhrnná plodnosť tomuto populačnému trendu nezabráni. Znovu sa vraciam k tomu, že treba hľadať v rámci celospoločenskej diskusie komplexné celonárodné riešenia. Tu nejde o nejaké jednorazové riešenia v priebehu jedného roka. Na celý tento proces musíme hľadieť z hľadiska najbližších desaťročí, pretože je to otázka udržania aj našej tradičnej kultúry a hodnôt. Ak sa tento stav nezmení, nebude mať kto pracovať na budúcich dôchodcov. Alebo budeme nútení spoliehať sa na imigrantov? Treba urobiť viacero legislatívnych a ekonomických opatrení. Rád by som ešte pripomenul, že aj keď zdravotná starostlivosť o tehotné ženy je na Slovensku výborná, každoročne máme približne päťtisíc spontánnych potratov. Zrejme aj tu sú určité rezervy. Doterajšie opatrenia sú nedostatočné. Je potrebné zdôrazniť, že neriešenie týchto problémov dopadne nie na súčasných dôchodcov, ale na budúce generácie.
- Takže starnutie je stále intenzívnejšie a predstavuje najväčší demografický problém pre 21. storočie...
Očakáva sa, že počet obyvateľov SR nad šesťdesiatpäť rokov sa v období 2017 až 2060 zvýši približne z osemstosedemdesiattisíc na 1 635 000, čo predstavuje prírastok sedemstošesťdesiattisíc osôb. Vo vekovej skupine nad osemdesiat rokov pôjde o zvýšenie o štyristopäťdesiattisíc osôb. Tento významný prírastok seniorov v dôchodkovom veku prinesie záťaž pre dôchodkové zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálne služby. Už v roku 2018 na Slovensku počet seniorov prvýkrát prevýšil počet detí. Rád konštatujem, že touto problematikou sa zaoberá aj Národohospodársky odbor Matice slovenskej, napríklad aj zorganizovaním konferencie o demografickom vývoji Slovenska v máji tohto roka.
Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: autor